Alexander Rezeš bol prezidentom futbalistov 1. FC Košice. Košický klub bol prvým slovenským účastníkom v skupinovej fáze Ligy majstrov.
V sezóne 1997/98 prehral všetky svoje zápasy, keď nastúpil proti gigantom – anglickému Manchesteru United, talianskemu Juventusu Turín a holandskému Feyenoordu Rotterdam.
Rezeš okrem Košíc vlastnil aj pražskú Spartu a sponzoroval i bratislavský Slovan.
„Zo Sparty plánujeme vybudovať veľkoklub európskeho formátu. Kým nebudeme držať nad hlavou pohár Ligy majstrov, nebudeme spokojní,“ vyhlásil Rezeš na tlačovke v roku 1996, keď bol oficiálne predstavený ako majiteľ najslávnejšieho klubu v Česku. Ten napokon vlastnil iba štyri roky.
Zomrel v roku 2002 vo Viedni po nevydarenej operácii srdca. Jeho syn Július pochytil od otca manažérske schopnosti.
Pred pár dňami bol oficiálne predstavený ako nový generálny manažér Lokomotívy Košice. Meno Rezeš sa tak po dlhých rokoch vracia do košického futbalu.
Hráčom vyplácali štedré odmeny
Klub pôsobiaci v tretej najvyššej súťaži má ambíciu vrátiť sa v najbližších rokoch medzi slovenskú elitu.
Pomôcť k tomu má práve Rezeš, ktorého hlavnými prioritami má byť systémové fungovanie klubu po športovej, ekonomickej a personálnej stránke.
"Má pripraviť krátkodobú a dlhodobú stratégiu značky FC Lokomotíva Košice a zabezpečiť internú a externú komunikáciu.
Vedenie klubu chce zdôrazniť a upokojiť všetkých fanúšikov, hráčov a rodinu Loky, že napriek rôznym mediálnym informáciám je klub na súčasnú sezónu finančne zabezpečený," reagoval člen dozornej rady Lokomotívy Roman Nižník.
Čítajte viac Bili sa o neho české kluby. Slováci uchmatli talent Maďarom. Jedného občianstva sa musí vzdať
Rezeš v novej funkcii nelenil a rovno podpísal prvého hráča. Stal sa ním Brandon Diau, bývalý reprezentant Konga, ktorý má aj nemecké občianstvo.
Stredný obranca hrával v kluboch z nižších divízií. Skúsený 32-ročný bek je známy najmä vďaka svojim sociálnym sieťam.
Na TikToku, kde zdieľa svoje futbalové zážitky z celého sveta, má vyše 300-tisíc sledovateľov. Hneď vo svojej premiére sa takmer dvojmetrový bek gólovo presadil, keď pri výhre 2:1 nad Sabinovom vyrovnával na 1:1.
Za slávnej éry FC Košice neváhali Rezešovci hráčom vyplácať štedré odmeny. Aj samotné platy výrazne prevyšovali bežné mzdy futbalistov.
Nebolo tajomstvom, že si svojich hráčov hýčkali a tí sa im odmenili kvalitnými výkonmi a ziskom dvoch majstrovských titulov v rokoch 1997 a 1998.
Rezeš sa pred rokmi priznal, že s hráčmi, ktorí zostali žiť v metropole východu, sú v pravidelnom kontakte.
"Vtedajší káder bol veľmi široký. Veľa chlapcov sa už nachádza mimo Košíc, s nimi sa vídavame sporadickejšie.
V oveľa intenzívnejšom kontakte som s tými, ktorí tu stále žijú. Dokonca si spoločne na rekreačnej báze chodievame zahrať futbal," uviedol Rezeš.
Taliani nedodržali slovo
Lokomotíva musela svojho času odísť zo štadióna v Čermeli, kam sa presťahoval práve ambiciózny klub Rezešovcov.
Otec a syn z neho dokázali za krátky čas vybudovať futbalovú baštu východu. Alexander Rezeš sa podľa jeho syna neplánoval vrátiť ku klubovému futbalu.
Hlavným dôvodom nemali byť financie, ale nedostatočná motivácia.
"S futbalom už svoju budúcnosť nespájal, hoci viacerí ľudia a aj ja by si ho vedeli predstaviť na poste šéfa Slovenského futbalového zväzu. Ale aby riadil futbalový klub, to je aj pre mňa nepredstaviteľné.
Veď v klubovom futbale ako prezident Sparty a 1. FC Košice už dosiahol všetko azda okrem víťazstva v Lige majstrov," uviedol Rezeš v dávnejšom rozhovore pre Korzár.
Úpadok FC Košice nastal v závere éry Rezešovcov a pokračoval aj po predaji talianskemu investorovi, ktorý mal s košickým mužstvom vysoké ambície.
Tie sa však naplniť nepodarilo. Naopak, za ich šéfovania sa klub nezachránil v najvyššej súťaži a následne ohlásil rozpad.
"Záleží na vás, či uveríte, alebo nie, ale cena mužstva bola jedna koruna. To, čo sa nám podarilo ušetriť, chceme investovať. Neprišli sme na Slovensko rozhadzovať peniaze, myslíme aj na biznis.
Náš projekt je rozpracovaný na obdobie troch rokov, počas ktorých plánujeme zanechať citeľnú stopu," uviedol na prvej tlačovej konferencii nového vedenia Gianni Borriero, ktorý bol poradcom nového prezidenta klubu Fabia Lovata v roku 2001.
Stopu napokon Taliani zanechali, avšak ani zďaleka nie takú, ako plánovali. Klub zanikol po sezóne 2003/2004, po ktorej zostúpil do 2. ligy.
Starší z Rezešovcov sa toho už nedožil, zomrel v lete 2002.
„Poslednú sezónu 1. FC Košice vnímal otec dosť rozpačito. Trápilo ho najmä to, aké problémy vypukli v klube po príchode talianskych majiteľov. Mrzelo ho, že Taliani nedodržali slovo, ktoré nám pri jeho kúpe dali,“ spomínal Rezeš.
Zlatá éra košického futbalu
S otcom, ktorý zomrel pre zdravotné problémy so srdcom, sa v posledných rokoch jeho života veľmi zblížili.
Hoci Július chcel v prvom rade pokračovať v jeho odkaze a podnikať v oblasti hoteliérstva, reštauračných služieb, nehnuteľností a stavebného priemyslu, nevylúčil, že sa v budúcnosti znova vráti do športovej sféry.
Stalo sa tak až po vyše dvoch desaťročiach a v klube, ktorý je historicky spätý s FC Košice nielen ako mestský rival.
Foto: František Iván
V sezóne 1996/1997 nastala v boji o majstrovský titul situácia, ktorá dodnes vyvoláva u fanúšikov pochybnosti.
V poslednom ligovom kole mala všetky tromfy v rukách Trnava, ktorej stačilo vyhrať na ihrisku nováčika z Rimavskej Soboty. Pri takom scenári by Košičanom nepomohol ani triumf v derby proti Lokomotíve.
Ten napokon prišiel a pozornosť sa presunula na Gemer, kde Spartak síce viedol 1:0, ale o tesné vedenie v závere zápasu prišiel a navyše inkasoval aj druhý gól.
Titul tak premiérovo získali východniari, mnohí trnavskí fanúšikovia zápas v Rimavskej Sobote dodnes nerozdýchali.
Naopak, pre Košičanov ide o najkrajší futbalový zážitok v histórii.
"Získali sme titul a zahrali si v Lige majstrov. Myslím si, že aj mne to pomohlo v mojej kariére, pretože som vtedy pochopil, že aj na našom malom Slovensku sa dá niečo veľké dosiahnuť.
Škoda, že ten čas nebol trochu dlhší, lebo sme vtedy vytvorili kolektív, v ktorom bola radosť pracovať," spomínal v minulosti na veľký úspech kariéry tréner Ján Kozák st., ktorý cez víkend sledoval zápas Lokomotívy z tribúny sediac práve vedľa Júliusa Rezeša.
Zlatú éru košického futbalu zažil aj Róbert Semeník, ktorý ako prvý hráč dosiahol hranicu 100 gólov v najvyššej slovenskej súťaži. Podľa Semeníka bola základom košických úspechov skvelá partia.
"Zdá sa mi, že sme mali 35 zápasov bez prehry. Ľudia sa ma pýtajú, ktoré obdobie v kariére bolo pre mňa najkrajšie a stále hovorím, že pôsobenie v Košiciach, hoci som hral aj v zahraničí.
Tu sme získali dva majstrovské tituly. Pán Rezeš bol človek, ktorý to celé vymyslel a bol hlavou klubu," vravel Semeník.
Je otázne, či sa novému šéfovi Lokomotívy aspoň čiastočne podarí nadviazať na najväčšie úspechy košického futbalu. Víťazná premiéra a odrazenie sa z chvosta treťoligového pelotónu sa javí ako sľubný začiatok.
