Situácia sa niekoľkokrát zopakuje. Jeden by povedal, že nič dramatické sa nedeje, že hrubý slovník je od nepamäti súčasťou futbalového diania. Ale je to naozaj tak? O expresívnom vyjadrovaní sa na zelených trávnikoch sme sa zhovárali s niekdajším trénerom Vladimírom Goffom (65).
Boli ste na zápase v Žiline?
Sedel som v novinárskej zóne, dva rady pod Vladom Weissom. Vnímal som všetko, čo sa na tribúne deje a čo tam odznelo. Mám teda dokonalý prehľad.
Nie je zvláštne, že dnes sa celá spoločnosť rozpráva o tom, čo bolo počuť v moderátorovom mikrofóne a nie o dobrom futbale?
Je na tom veľký kus pravdy, lebo ja som mal naozaj zážitok a zábavu celých deväťdesiat minút. Vtiahlo ma to do deja. Bol to jedinečný zápas svojou dramatickosťou a zápletkou. A čo sa týka toho ostatného, nechcem moralizovať, no mám pocit, že celá spoločnosť akosi zhrubla.
Že vulgarizmy sa už vnímajú ako normálna vec a to sa mi veru nepáči. A prieči sa mi to nielen na štadióne, ale aj v divadle, u standup komikov a pochopiteľne aj u futbalových trénerov. Vzhľadom na stavovskú česť by som sa však nechcel vyjadrovať k tým, ktorí tie hanlivé slová používajú. Spomeniem radšej iné mená.
Aké?
Mňa v najvyššej československej federálnej lige trénovali páni ako Jankech, Pecze, či Majerník – všetko to boli džentlmeni. Neexistovalo, že by na tréningu či počas zápasov prehnane používali vulgarizmy. Svojho času som robil asistenta Pavlovi Vrbovi, uňho môžem svedčiť, že za celý ten čas som ho nepočul „hrešiť“. S Jánom Kocianom mám rovnakú skúsenosť.
Čítajte viac Vulgárny koučing Weissa z tribúny? Musí ho používať, ak chce z primadon v Slovane dostať maximum, tvrdí expert
Ale „weissovských“ typov je zrejme podstatne viac. Mýlime sa?
To si netrúfam hodnotiť. Nemôžem to však a priori odsúdiť, lebo viesť futbalové mužstvo je emotívna záležitosť, sám som bol dvakrát na disciplinárnej komisii. A dovoľte aj jedno klišé, lebo tie sú niekedy naozaj dôležité – kto je bez viny, nech hodí kameňom.
Ak tu nechceme ostrý slovník, každý nech začne od seba. Tiež som vedel po zápase buchnúť do tabule, použiť nejakú nadávku, zásadný rozdiel v mojom vnímaní je v tom, že niečo by malo zostať za zatvorenými dverami.
V tejto súvislosti – ako vnímate informácie o tom, že správanie Vladimíra Weissa na novinárskej tribúne v Žiline by mala riešiť aj disciplinárna komisia?
Treba to rozdeliť na dve časti. Na vulgarizmy, ktorých extrémne veľa nebolo a koučovanie – kto sa kde má pohybovať, kto má ísť dopredu, atď. Neovládam legislatívu trestov, čo Weiss za týchto okolností mohol a čo nie, preto to príliš hodnotiť nechcem. Jednu vec však nepochopím.
Povedzte…
Vladovi muselo byť úplne jasné, že všetko bude počuť v priamom prenose. Veď sedel doslova za komentátormi. Nie je hlúpy, vedel, čo robí. Napokon, v prvom polčase sedel spolu s pánom Galisom inde a správal sa veľmi slušne, ale čo ho pomklo sadnúť si nad mikrofón, netuším.
Chcel by som však zdôrazniť ešte jednu – za mňa podstatnú – vec. Celý realizačný tím Slovana sa v Žiline ku všetkým správal veľmi kultivovane. Škoda len tých nepekných slov od Weissa, toto by malo zostať v kuchyni.
Často sám sedíte v pozícii spolukomentátora zápasu. Ak by sa vám stalo niečo podobné, riešili by ste to?
Určite nie. Každý tréner je predsa dospelý človek a musí vyhodnotiť svoje správanie. Opakujem, stále tomu nerozumiem, prvý polčas sedíte niekde v ústraní, na ten druhý sa presuniete na dostrel k delegátovi stretnutia a začnete koučovať. Vlado dirigoval svoje mužstvo, aj keď to v tomto stretnutí nemal robiť.
Čiže si myslíte, že toto je väčší problém ako samotné expresívne výrazy?
Samozrejme. Nadávky sa mi síce nepáčia, ale nevidím v tom zásadný problém. Je však na zváženie, či sa toto dá nazvať vedením mužstva, lebo sedel som o dva rady nižšie a nemám pocit, že to mohlo byť počuť čo i len na striedačku. Azda len v ruchových mikrofónoch.
Počulo ho teda celé Slovensko, len nie jeho vlastní hráči…
Tak. (smiech) Toto je presná definícia toho, čo sa v sobotu dialo v Žiline.
Weiss počas zápasov je ako „papiňák“, však?
To je hádam každý tréner. Má to v sebe aj ten, ktorý navonok nemihne ani brvou. To sa inak nedá. Dobrý kouč musí vedieť správne používať cukor aj bič, jedno bez druhého nefunguje. Aj Weiss má dve tváre, napokon, koľkokrát sme ho videli, ako vybozkával svojho zverenca, keď schádzal z ihriska.
Čo by mal byť ten „zápasový bič“ na hráča, ak nie expresívny výraz?
Jednoznačne predčasné striedanie. Pokojne aj v desiatej minúte. Ak neplníš pokyny a si lajdák, ideš dole. Hotovo. Nikdy nepochopím, keď sa tréner po zápase sťažuje, že hráči neplnili jeho taktiku, no počas stretnutia som ho videl celý čas so založenými rukami.
Čítajte viac Joel, veď sa nám už ľudia smejú. Pýcha Manchestru sa pod americkými rukami zosypala
Weiss bol aj v piatoligových Trsticiach na tribúne dosť nervózny a už v prvom polčase mužstvo viacnásobne striedalo…
A to je ten správny prípad. Lebo sa to osvedčilo. Stretnutie napokon otočili. Na slovenskej scéne mi nenapadá ani jedno meno, ktoré by tak výrazne vedelo vstúpiť do zápasového deja ako Weiss.
Môže mať tréner hráča rád a pritom mu z času na čas aj vulgárne vynadať?
Môže sa to stať, no nesmie sa to pravidelne opakovať. Nezakrývajme si oči, každý tréner má svojich obľúbencov, ktorých si chová ako vo vatičke. A potom takých, ktorých príliš nemusí, no sú preňho potrební.
Je to individuálne majstrovstvo, pozrel by som sa na veľké trénerské mená vo veľkokluboch, ako to robia. Nie však na Rúbena Amorima z Manchestru United, ktorý tam sedí ako päť peňazí a nevstupuje do deja, do zostavy, do ničoho. Len sedí a čaká na svojich dvanásť miliónov eur, kým ho vyhodia.
To mi je Vlado Weiss na slovenské pomery ďaleko sympatickejší, lebo hoci z času na čas uletí, neustále sa snaží niečo robiť.
Opýtame sa teda inak, keďže poznáte dobre aj žilinské prostredie. Zniesla by tamojšia kabína maniere trénera Weissa?
To je vážna vec. Teraz som zamrzol.
Prečo?
Pretože tam to bolo svojho času veľmi drsné. Tréner Jaroslav Hynek a psychická šikana v kabíne, kde sa diali hrozné veci, o ktorých sa vôbec nehovorí. Som prekvapený, že investigatívni novinári sa o to viac nezaujímali. Keď som sa dopočul, čo sa tam dialo, stuhol som. Dovoľte, aby som to viac nerozvádzal.
Čítajte viac Donieslo sa mi, že sme Weissovi na tribúne dvihli tlak. V dedine po zápase prichystali pre Slovan hostinu, belasí neprišli
Šokovalo vás, že ho angažoval Tatran Prešov?
Niežeby šokovalo, no pokladal som to za nespravodlivé voči ostatným kolegom, lebo prichádzal akože s dobrou povesťou a to jednoznačne nie je pravda.
Vráťme sa k Weissovi. Zdá sa, že v poslednom čase nedokáže ustáť tlak, má však na to nejaký dôvod? Veď Slovan s prehľadom vyhráva ligu a ani v európskych pohároch nie je márny…
Neviem, nepoznám ho natoľko, aby som sa vedel zodpovedne vyjadriť. Môžem len potvrdiť, že ku mne sa vždy správal veľmi dôstojne, pýtal sa ma na zdravie.
A nielen ku mne, ale ku všetkým. Je úplne iný ako na lavičke, kde zrejme cíti tlak. Mám s ním iks príhod, poznám jeho ľudskú tvár, aj keď s tou druhou sa stotožniť neviem.
Nepridal mu pár vrások na čele aj jeho vlastný syn, ktorý sa občas tiež nevie vpratať do kože?
Mohol by som hovoriť veľa, no keď nemám informácie, boli by to len špekulácie. Nie je hanba nevedieť, hoci je zrejmé, že teraz to v Slovane nefunguje tak ako vlani, keď hral v Lige majstrov.
A čo Žilina? Tá sa riadi úplne inou futbalovou filozofiou. Čo môže tento klub dostať pod tlak?
Počúvam hlasy z kabíny, málokto dnes hovorí o futbalových veciach, všetci skôr spomínajú slušnosť, ktorá vstúpila do šatne s príchodom Pavla Staňa. Ako sa tam dobre pracuje, aká je tam chémia. Ako kolega som v živote zažil jedného trénera, s ktorým spravidla vošlo slnko do kabíny. Bol ním Pavel Vrba. Staňo je zrejme podobný typ.
Čítajte viac Slávny Karol Jokl dusil v sebe emócie. Skonal po osudnej prehre
Je úžasné, keď bez kriku a iných zemetrasení dokážete pracovať s mužstvom. On už raz v Žiline trénoval – v sezóne 2020/2021 sa mi miestny futbal páčil najviac, lebo bol živočíšny. Problém je, že žilinský káder nie je nabitý ťahúňmi, sú to skôr futbalisti, ktorí nepresahujú slovenskú ligu.
Klub v lete rozpredal značnú časť kádra. Nebude mať problém?
To je už obohratá platňa. Hráči, ktorí prichádzajú do Žiliny, automaticky dostanú informáciu, že „áno, my vás veľmi rýchlo uvoľníme“. To je predsa jedna z motivácií. Niektorí ľudia hundrú, že na čo by chodili pod Dubeň, keď tam nemôžu vidieť titul.
Ja tam chodím aj preto, že môžem sledovať mladých a talentovaných hráčov, ktorí o pár rokov začnú zarezávať v Bundeslige a iných skvelých súťažiach.
