„Som v práci, ale našťastie máme športový deň, inak by som dnes neprišiel,“ usmieval sa dnes 47-ročný Kristián Molnár, zamestnanec na mestskom úrade v Dunajskej Strede a tréner FC Nádseg. „Veď Domov som dorazil až o štvrtej nadránom,“ zdupľoval.
Bola odvtedy hodina, kedy by sa vás niekto na stredajší pohárový zápas neopýtal?
Ale kdeže. Nonstop. Pred aj po stretnutí. Všetci sú zvedaví. Dnes mi pripomínali, že sme viedli 2:0 a že je to obrovská škoda. Viete, čo im na to odpoviem? Že nech to radšej nahlas ani nevyslovujú, lebo aj teraz mi je trošku ťažko. Áno, ja viem, že pred zápasom nám nikto neveril, že sme vlastne nemali na Slovan nárok, ale vidíte, mohlo to vyjsť.
Hádam nie ste smutný…
To nie. Bol to futbalový sviatok a my sme si žiadnu hanbu neurobili. Naopak, proti veľkému Slovanu sme obstáli. Po zápase sme sa zabávali, dali sme si dobrú večeru a potom zostali v areáli spolu s našimi fanúšikmi. Hudba, pivko, dve-tri som si dal. (úsmev) Nebudem klamať, spočiatku sme hovorili aj o tom, že sa nám naskytla šanca, ale postupom času sme to hodili za hlavu.
VIDEO: Rozhovor s trénerom Vladimírom KoníkomDedina bola hore nohami?
A ešte ako. Od pondelka sme sa pripravovali, všetci hráči prišli pomáhať, stavali sme stany, keďže naša tribúnka je malá a poznali sme predpoveď počasia. Mám pocit, že všade o nás písali. Nielenže sme Slovanu dali dva góly, oni z nás boli dokonca nervózni. My sme obyčajná malá dedinka a dokázali sme vzdorovať na naše pomery futbalovému gigantovi. Ani neviem, koľký rozhovor už dávam, možno o nás budú písať ešte dva-tri týždne, ak by sme náhodou vyhrali, tak aj rok. Možno je to takto aj lepšie, aspoň sme zostali na zemi, môžeme sa sústrediť na ďalšie zápasy.
Keď Trstice viedli v 30. minúte 2:0, na čo myslel tréner?
Na zápase bola aj moja pani manželka, stála presne oproti a po záverečnom hvizde sa ma opýtala, že prečo som sa po druhom góle neradoval. Pravdu? Ja som si to ani poriadne neuvedomil. Ale srdiečko mi búchalo, veď sme boli outsideri. Napokon, koľko takýchto zápasov odohráme? Zopár ľudí sa ma na večeri opýtalo, že aký záver pre mňa plynie z tohto duelu, vravel som im, že absolútne žiadny, lebo s takýmito mužstvami sa my nebudeme stretávať.
Uverili ste aspoň na chvíľku, že by to proti Slovanu mohlo vyjsť?
Po druhom góle. Azda aj preto som sa neradoval, akoby mi hlavou prebleslo, že sa to môže podariť. Navyše, za stavu 2:0 sme mali dobrú šancu, ak by sme ju premenili, tak… Uf, radšej na to ani nemyslím. Viete čo? Takto je to dobré.
Spravili by ste dnes niečo inak?
Nie, lebo prvýkrát sme striedali až cez polčas. Navyše, mali sme troch hráčov so žltou kartou. Nemal som ako zasiahnuť.
VIDEO: Miroslav Michalech a jeho tip na strelcov zápasu Slovensko – NemeckoAk by Slovan v priebehu pár sekúnd v nadstavenom čase prvého polčasu nevyrovnal, možno by to bolo iné…
Určite. Aj chlapcom som vravel, že ak pôjdeme do šatne s vedením, bude to dobré. Lebo Kolumbijčan Torres i Laczika Botló sú veľmi rýchli útočníci, od tej chvíle by sme hrali so Slovanom na brejky. Napokon, aj za stavu 2:4 sme belasým dvakrát pohrozili.
Bola v šatni cez polčas eufória alebo skôr sklamanie?
Stratili sme vedenie 2:0 a podľa toho to aj vyzeralo. Nechcem povedať, že hráči sa medzi sebou hádali, to určite nie, ale mrzelo ich to. Cítili, že Slovan môžu zdolať. Že to bola obrovská škoda. Nechcem sa veľmi zaoberať rozhodcom, ale poškodil nás, pred druhým gólom sme mali kopať nepriamy kop. Hráči cítili krivdu, musel som ich upokojiť. Opakoval im, že sme Slovanu dali dva góly, že to je viac ako sme čakali a nikto nikdy im to už nevezme.
Povedzte, kto sú vaši hráči?
Štyria z nich trénujú v akadémii Dunajskej Stredy v mládežníckych mužstvách a popri tom učia na zákaldných školách. Jeden robí na Slovenskom futbalovom zväze, ďalší štyria u prezidenta nášho klubu, ktorý sa zaoberá výrobou skákacích hradov a stanov. Jeden je IT-čkár, ostatní robia na stavbách. Šiesti sú z Dunajskej Strede a siedmi priamo z našej dediny, aj náš jediný legionár, Kolumbijčan Torres, býva už priamo v Trsticiach.
Počas leta sa vraj oňho zaujímalo aj ligové Komárno…
Aj v Nitre, vlani zasa v Pohroní. Ale viete, aké sú podmienky v našej druhej lige. Určite, ani u nás nevyžije z toho, čo zarobí vo futbale, našiel si tu však prácu, je záhradník. Kosí trávu a podobne.
Sú všetci vaši hráči nejakým spôsobom odmeňovaní?
Samozrejme. Každý niečo dostane, od 150 eur do 400 mesačne. Hráčov vyplácame deväť mesiacov v roku. Náš klubový rozpočet je 60-tisíc eur na sezónu, v lige je však aspoň šesť mužstiev, ktoré majú v kase oveľa viac.
Aký dojem vo vás zanechal Slovan?
Za stavu 2:0 pre nás vystriedal troch hráčov a poviem vám, ihneď to bolo vidieť. Keď tam prišli Tolič s Makom, obraz hry sa dramaticky zmenil. Aj naši mi po zápase zo srandy vraveli, že ten Chorvát má len jednu kľučku, ale tá mu stačila na to, aby ňou v druhom polčase posadil našich štyroch hráčov vo vlastnej päťke na zadok.
Viete o tom, že Vladimírovi Weissovi st. ste na tribúne trošku dvihli tlak?
(smiech) Aj naši fanúšikovia z Trstíc mi referovali, že cez zápas vôbec nebol pokojný. Žiaľ, po zápase som sa s ním nestretol. Až dnes som sa kdesi dočítal, že nejaký 15-ročný chlapec od nás slovne urazil mladého Weissa. Pre belasých sme prichystali večeru, oni však neprišli. Vojtech Mikloš zo Slovana dnes telefonoval nášmu prezidentovi, že sa to nemalo stať, ale hráči sa rozhodli takto.
Neviete, čo tam odznelo?
Volal mi náš prezident, tvrdil, že malo ísť o nejakú urážku na adresu Weissa, on sám ju však nepočul.
Zaregistrovali ste ako Róbert Mak pred médiami „vyštartoval“ po svojich spoluhráčoch?
Zachytil som to. Prezradím vám, že aj v prvom polčase pribehol kapitán Weiss za Borisom Kitkom, trénerom Slovana, s tým, že či on za to môže, že niektorí jeho spoluhráči nevedia prihrať na päť metrov.
Ak by ste si mali dnes vziať jedného slovanistu do tímu, ktorý by to bol?
Jednoznačne Marka Toliča. Je to pán futbalista.
Ste fanúšikom Slovana?
Celý život fandím Bayernu Mníchov. Viackrát som bol na zápase aj osobne. Ale ak by ste sa u nás v klube spýtali, či doprajú titul viac Slovanu alebo Dunajskej Strede, potom by jednoznačne zvíťazil DAC.
Bol by to pre váš klub ešte lákavejší súper?
To zasa nie. Na Slovan vám vždy príde najviac ľudí. Možno ešte na Spartak Trnava, keďže v okolí Galanty má dosť fanúšikov. Náš klub má dobré vzťahy s Patou alebo so Šoporňou, náš prezident ich pozýval na tento pohárový zápas, slušne odmietli s tým, že neprídu, lebo oni fandia Trnave.
V sobotu cestujete na ligový zápas do Šiah… Ako namotivujete svoj tím?
Úplne jednoducho. Ak vedia chlapci jazdiť do poslednej minúty ako proti Slovanu, potom nie je dôvod, aby to neurobili aj v Šahách. Takto má predsa vyzerať futbal. Stane sa, že sa prehrá, čo sa však stať nemôže, je, že hráč z ihriska zíde so suchým tričkom.
Ako líder piatej ligy chcete zrejme zabojovať o postup, však?
To sa nestane. My tú súťaž možno aj vyhráme, ale s takým úzkym kádrom sa neoplatí ísť vyššie. V nejednom zápase sme boli s jedným, dvomi alebo dokonca bez náhradníkov. Už vlani sme odmietli vybojovaný postup do 4. ligy.
Podľa registračného preukazu stále aktívne hrávate…
Som len na súpiske. Keby náhodou, keďže nemáme dostatok hráčov.
Nemali ste chuť aspoň symbolicky „vybehnúť“ na Slovan?
Nie, ani som na to nepomyslel. Nedávno sme tu mali hodový zápas, viedli sme 7:0 a diváci chceli, aby som šiel na pľac, odmietol som. Už stačilo.