Chelsea, tím, ktorý mnohí odpisovali ako outsidera, rozdrvila favorizovaný Paríž St. Germain 3:0 a v tejto súťaži si vybojovala druhý titul.
Chelsea hrala v nedeľu večer ako dobre naolejovaný stroj. Mala kompaktnú obranu a v repertoári bleskové protiútoky, ktoré zaskočili Francúzov.
Pritom Paríž bol pred finále považovaný za jednoznačného favorita, veď v semifinále rozstrieľal slávny Real Madrid nečakane vysoko 4:0.
Finále to však bolo zaujímavé – futbalové divadlo plné emócií, kontroverzií i nečakaných momentov. Od žiarivého Palmera až po Donalda Trumpa, ktorý sa stal neoficiálnou a azda aj nežiadanou hviezdou odovzdávania trofeje.
A čo samotný turnaj? Bol to triumf alebo chaos? Najskôr dva v jednom, bol to mix politických podtónov aj otázok o budúcnosti.
Palmer zatienil Paríž
Cole Palmer, 23-ročný anglický záložník, bol pánom ihriska. Jeho otvárací gól – spoza šestnástky – šokoval PSG už v 7. minúte. V prvom polčase potom pridal ešte jeden gól aj asistenciou – na presný zásah Joaa Pedra.
Účastník Premier League ovládol finále spôsobom, aký sa pri takomto silnom súperovi len zriedka kedy vidí.
The Athletic ho pri tej príležitosti označil za „chladnokrvného zabijaka“, ktorý sa v posledných troch finále (MS klubov, Konferenčnej ligy, ME 2024) podieľal na šiestich gólových akciách. „Palmer? To je budúcnosť futbalu,“ nadchol sa novinár Sam Wallace v The Telegraph.
V tranze boli aj fanúšikovia na sociálnych sieťach, Palmer je vraj fenomén, ktorý roztrhal PSG na márne kúsky a pochvala prišla – samozrejme – aj od trénera Chelsea Enza Marescu, imponovalo mu predovšetkým jeho mentálne nastavenie:
„Cole má niečo, čo sa len tak nemôžete naučiť – pokoj, keď ste pod tlakom.“
Sám Palmer po zápase pre BBC skromne uznal, že hoci o Chelsea pred začiatkom turnaja mnohí pochybovali, „my sme ukázali, že vieme zdolať aj tých najlepších.“
Jeho výkon mu vyniesol Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, čím zatienil aj hviezdy ako Kylian Mbappé či Ousmane Dembélé. Jeho prínos napokon uznal aj kapitán PSG Marquinhos: „Bol nezastaviteľný. Hrali sme dobre, ale on bol rozdielový.“
Trumpa bolo priveľa
Zatiaľ čo Palmer dominoval na ihrisku, pozornosť mimo neho pútala nečakaná postava…
Rozruch vyvolal Donald Trump, ktorý sa objavil na odovzdávaní trofeje. Prezident USA, sprevádzaný manželkou Melaniou a synom Donaldom Jr., sedel počas zápasu vo VIP lóži. Ihneď vedľa prezidenta FIFA Gianniho Infantina.
Bolo to symbolické, keďže FIFA len nedávno otvorila svoju kanceláriu v Trump Tower v New Yorku. A práve pred finále sa Trump stretol s Infantinom i katarskými predstaviteľmi – oficiálne kvôli rozhovorom o prímerí v Pásme Gazy. Turnaj tak dostal aj geopolitický podtón.
No to, čo malo byť len diplomatickým gestom, sa zmenilo na miernu frašku. Trump počas slávnostného ceremoniálu ostal na pódiu pridlho – tak dlho, že zmiatol aj samotných hráčov Chelsea.
The Independent zaznamenal Palmerovu reakciu: „Čo to robí?“ Jeho spoluhráč Reece James lakonicky dodal: „Chcel byť v centre pozornosti. My sme však oslavovali.“
Infantino následne Trumpa diskrétne odviedol z pódia… A za celý ten „cirkus“ zožal kritiku aj od prezidenta UEFA Aleksandra Čeferina, ktorý označil politizáciu turnaja za „veľmi nešťastný krok“.
Časť publika prezidenta vypískala, počuť to bolo najmä počas americkej hymny. Napriek tomu si vraj Trump zápas užil: „Futbal rastie, toto bolo veľké finále. FIFA mi dala aj repliku trofeje, je krásna!“
Finále však malo aj ľudskejší rozmer: Pedro Neto a Goncalo Ramos venovali svoje výkony zosnulému krajanovi Diogovi Jotovi, ktorý nedávno tragicky zahynul pri autonehode. Tichá poklona medzi ohňostrojmi triumfu.
Triumf alebo chaos?
Rozšírený formát MS klubov s 32 tímami, ktorý mal svoju premiéru, bol ambicióznym projektom FIFA, no rozdelil futbalový svet. Z finančného hľadiska to bol rekordný turnaj – Chelsea zinkasovala 114,6 milióna USD, Paríž 106,9 a tretí Real Madrid 82 a pol milióna.
V banku bola miliarda – najvyššia suma v histórii klubového futbalu. FIFA tvrdí, že turnaj sledovali dve až tri miliardy ľudí. The Athletic však tieto čísla spochybnil ako „netransparentné a neoveriteľné“.
MetLife Stadium v New Jersey privítal vo finále 81 118 divákov. Lenže iné zápasy zívali prázdnotou. Priemerná cena lístka na semifinále? Päťsto dolárov. Pre mnohých amerických fanúšikov neprijateľné.
Futbalová kvalita bola však nepopierateľná. Semifinále medzi PSG a Realom Madrid sa označuje za jeden z najlepších klubových duelov posledných rokov. A britské médiá súhlasia – finále a semifinále „ospravedlnili existenciu samotného turnaja“.
Infantino síce tvrdí, že MS klubov boli globálnym sviatkom, no problémy boli zjavné. Horúčavy v New Jersey dosahovali 32 stupňov Celzia a umocňovala ich vysoká vlhkosť vzduchu. Niektorí hráči ich označili za doslova nebezpečné.
Nehovoriac o veľmi zlom stave miestnych trávnikov. Aj inak pokojný Carlo Ancelotti sa tentoraz nechal uniesť: „Trávniky? Bola to jedna veľká hanba.“
Jürgen Klopp označil turnaj za „najhoršiu myšlienku v histórii“, pričom narážal na neúnosné fyzické aj psychické preťaženie hráčov. „Futbalisti sú na pokraji vyhorenia,“ pridala sa aj FIFPro. Veď taký Kyllian Mbappé odohral za sezónu viac ako 60 zápasov, čo je neúnosné.
A zatiaľ čo Gianni Infantino oslavoval globálny sviatok futbalu, jeho priateľské väzby na Trumpa a kancelária FIFA v Trump Tower vyvolali pochybnosti. The New York Times to zhrnul ironicky: „Infantino chce byť rockovou hviezdou, nie prezidentom FIFA.“
Keď napokon hviezdny Palmer v nedeľňajšiu noc zdvihol trofej, vyznelo to, akoby Londýn dobyl Paríž. No pod glazúrou eufórie zostali nezodpovedané otázky.
Dokáže sa FIFA poučiť a zjednať nápravu tak, aby MS klubov raz skutočne dobyli svet? Alebo sa utopia vo vlastnej grandióznosti?