Nadimová sa narodila v Afganistane a má štyri sestry. Jej otec, Rabani, bol generál v afganskej armáde. Keď mala dvanásť rokov, jej otca zavolali na stretnutie, z ktorého sa už nikdy nevrátil. Až o šesť mesiacov neskôr sa rodina dozvedela, že ho uniesol a popravil Taliban.
Ich matka Hamida sa rozhodla utiecť so svojimi dcérami. Ženy v čoraz radikálnejšom Afganistane takmer nemali veľa iných možností. No namiesto plánovaného pobytu u príbuzných v Londýne skončilo šesť žien na vidieku v Dánsku. Nadimová tam vyrastala v utečeneckom tábore. "V Dánsku som prvýkrát cez plot utečeneckého tábora videla dievčatá hrať futbal,“ hovorí Nadimová v podcaste „FIFA Play On“.

Keď rodina získala azyl v Dánsku, Nadimová mohla hrať za futbalový klub. Rýchlo sa dostala do špičkového tímu a v 18 rokoch urobila prvé kroky ako profesionálka. V 24 rokoch hrala prvýkrát v Lige majstrov. Potom postupne pôsobila v Manchestri City, Paríži St. Germain a AC Miláne.
Keď v roku 2009 získala občianstvo, okamžite debutovala v národnom tíme. V súčasnosti má na konte 105 štartov v drese Dánska a chystá sa zúčastniť svojich piatych majstrovstiev Európy. Vrcholom jej kariéry bolo finále majstrovstiev Európy 2017, keď Dánky prehrali v boji o titul s Holandskom 2:4.
V roku 2017 začala Nadimová popri futbalovej kariére študovať medicínu. „Futbal bol pre mňa vždy niečo, čo ma robilo šťastnou. Ale vedela som, že chcem krajine aj niečo vrátiť späť, a tak som začala študovať medicínu.“

V januári 2022 Nadimová zložila skúšky a špecializovala sa na rekonštrukčnú chirurgiu. Výber 37-ročnej veteránky do dánskej reprezentácie na majstrovstvá Európy bol v Škandinávii trochu prekvapujúci.
Hoci Nadimová predtým patrila medzi stálice dánskeho tímu, za národný tím nehrala žiadny súťažný zápas od decembra 2023. Krátko po oznámení nominácie na majstrovstvá Európy 37-ročná hráčka pre Ekstra Bladet potvrdila, že po ME po 16 rokoch ukončí svoju kariéru v národnom tíme.