Ale veď na oficiálnej stránke Interu sa píše, že dnes štartujete letnú prípravu…
Ale áno, pomaličky sa rozbiehame. Citlivo, nesmie sa to prepáliť. (úsmev) Mali sme však aj individuálne plány, dlho sa nevedelo, čo bude, ako bude.
Za tie roky už to mám odskúšané, viem, čo mi vyhovuje a čo zasa nie – v každom prípade sa treba hýbať, lebo potom do toho nabehnete a to trápenie nestojí za to. Ale náš program sa v tejto chvíli zmenil.
Ako?
Jednak sa nám sezóna začne o týždeň skôr, minimálne niektoré veci sa budú musieť poposúvať. A – samozrejme – čakajú nás aj podstatne silnejší súperi, musíme sa prispôsobiť, ale to všetko už záleží predovšetkým od trénera. Predpokladám však, že trénovať budeme denne.
Tušili ste už dlhšie o šanci, že Inter by si mohol zahrať aj v druhej lige?
Až keď sa k nám donieslo, že Sereď nepodala prihlášku do súťaže. Napokon, po poslednom zápase v Podkoniciach sme sa lúčili s tým, že cieľ sme splnili, skončili pred ostatnými bratislavskými celkami a že zostávame v 3. lige. Povedali sme si, že o rok skúsime postúpiť. A vidíte…
Ako ste privítali, že nakoniec to bude 2. liga?
(smiech) Ťažká otázka, poviem úprimne, bol som nastavený na niečo iné. Predsa len, druhá najvyššia súťaž je už vážna vec, viem, čo všetko to obnáša, osobne som nepočítal s tým, že si ju ešte niekedy zahrám.
V čom je najväčší rozdiel?
Nie je jeden, je ich veľa. Nie sú malé, ale veľké. Poviem to takto – vlani sme hrali ešte 4. bratislavskú ligu, ovládli sme ju, ale následne videli, čo je to byť v 3. lige. Bol to obrovský skok. Niečo podobné nás čaká teraz. Bude to omnoho vážnejší futbal.
Ale vy si trúfate, však?
V Interi mi povedali, že by boli radi, keby som pokračoval. Niečo je rozjednané, niečo dohodnuté, teraz je to už len o mne. Musím povedať, čo ďalej, lebo bude to náročnejšie nielen z hľadiska prípravy, ale aj cestovania, rodiny a ďalších iných vecí.
Takže ešte nie ste rozhodnutý?
Nie je to ešte také, že by som definitívne povedal áno. Vzal som si týždeň na rozmyslenie.
Nemôžete požiadať o špeciálny, „veteránsky“ režim?
Nikdy som na takéto veci nebol, keď mi aj tréneri vo štvrtej, či v tretej lige ponúkali nejakú úľavu, nechcel som. Keď som zdravý, radšej budem na ihrisku trénovať s tímom.
Navyše, druhá liga je iný futbalový svet, v tretej až 90 percent našich chalanov chodilo do práce alebo študovalo, tu to bude musieť byť profesionálnejšie.
Čítajte viac Zastavil Messiho a dostal červenú, o pár rokov ho vylúčil život sám. Zákerne. Nespravodlivo. Bez varovania
Keď sa v klube na poslednú chvíľu dozvedia, že bude hrať o súťaž vyššie, musí nastať mierna panika, nie?
Na konci jarnej časti to bolo sklamanie, že sme v súboji s Lehotou pod Vtáčnikom neobstáli, potom, keď sme sa dozvedeli, že predsa len postupujeme, akési prvotné potešenie. Ale momentálne sme už z toho vytriezveli, je to realita, treba sa pozerať vpred.
Môže Inter Bratislava bojovať v 2. lige s mužstvom, s ktorým hral o súťaž nižšie?
Musí dôjsť k posilneniu kádra, to je bez debaty. Stále je to tak, zažili sme to aj vlani, keď sme postupovali, obmena musela prísť. Je to iný level, nie je to žiadny hanba, nikto by sa nemal urážať, je to realita.
Keď som hral naposledy v 2. lige, všetci sme boli profesionáli, až v Interi som sa stretol so spoluhráčmi, ktorí popri futbale chodili do práce. Neviem si predstaviť, ako to teraz bude, veď keď osem či desať hodín niekde stojíte, ako sa môžete tešiť na tréning?
A po náročnom týždni vás posadia do autobusu smer Humenné. Sú to citlivé témy, treba ich však rozlúsknuť.
Nie je však zlou vizitkou pre druhú najvyššiu súťaž, že o jej účastníkoch rozhodujú paragrafy a stanovy? Že raz do nej nechce postúpiť víťaz 3. ligy, lebo je finančne náročná, iný zasa zabudne načas podať prihlášku. V Snine, ktorá neuspela v baráži, sú smutní… Necítiť z toho pachuť amaterizmu?
Malo by sa rozhodnúť na ihrisku, vtedy je postup najkrajší. Opakujem, sám som to nečakal. To, že Sereď nepodá prihlášku, resp. ju pošle neskoro, keď sa všeobecne vie, že to má byť do istého času, tomu ja nerozumiem.
Čítajte viac Trumpovi ľudia chcú obrátiť aj športový svet naruby. Oslovili najväčšieho podvodníka v histórii, odmietol ich
Za to však Inter ani nikto iný nemôže. Je to vizitka Serede. Rozumiem aj chlapcom zo Sniny, že cítia krivdu a sú nahnevaní. Opakujem, rozhodnúť sa má na ihrisku.
Aj Inter akoby bol nechceným dieťaťom, už viac ako pätnásť rokov len prežíva… Čím to je? Prečo sa nikto nechopí slávnej značky? Prečo si nevážime futbalovú históriu?
Asi žijeme v takej dobe. Zabúdame na staré dobré veci, na starých ľudí. Keď sa dnes opýtam mladých spoluhráčov, či poznajú toho staršieho futbalistu, ani len netušia, kto to je, pritom je to legenda. A to hovorím o ročníku ako ja, o chalanoch, ktorí vyhrali ligu. Čo vám poviem, celé je to smutné.
Sám som ako chlapec poznal všetkých vážnych futbalistov dve-tri generácie dozadu. Ale oukej, je to tak, ako to je, ale nečudujme sa potom, že nedokážeme doceniť veľkosť značky Inter Bratislava. Pritom bez tohto symbolu by tu veľa slávnych futbalistov vôbec nebolo.
A keď Juraj Piroska nastupoval v uplynulých sezónach na vidieku, vedeli ľudia, kto je to?
Do veľkej miery áno a väčšinou to bolo príjemné. Dokonca aj fotiť sa so mnou chceli, pár podpisov som rozdal. Na dedinách to bolo veľmi ľudské. A pre mňa aj milé.
Vari vás tam nikto cez zápas „neprebrúsil“?
Ale hej, stalo sa. Pokiaľ to nie je nič zákerné, tak som s tým v pohode. Na ihrisko patria emócie, sám som taký.
Čítajte viac Jubilant Borbély: Otcovi som povedal, že do montérok sa už neprezlečiem, lebo práve som sa stal milionárom
Inter roky hrával v Stupave, teraz už druhú sezónu na Pasienkoch… Ten pohľad je skôr smutný, však?
No to teda. Po poslednom zápase proti Novým Zámkom ešte aj tartan dali preč, už to nie sú Pasienky ako kedysi. Na druhej strane môžeme byť radi, že túto sezónu tu ešte môžeme dohrať. Čo bude ďalej, sa uvidí. Hlavne aby Inter zostal na futbalovej mape a pokiaľ by sa dalo, nech ide ešte vyššie.
Vedenie klubu už dlhšie sníva o novom, skromnom štadióne, na ktorom by sa usadilo. Máte v tejto veci nejaké nové informácie?
Viem, že sa niečo rieši v mestskej časti Ružinov, netuším však, kde presne. Ide skôr o niečo maličké a zatiaľ sa v tomto smere spravili len menšie kroky, pokiaľ viem, budovať sa ešte nezačalo.
Riešia sa skôr papierovačky. Hádam to nejako dopadne, Inter sa niekde usadí – za toľké roky trápenia by si to zaslúžil.
Marcel Merčiak v nedávnom podcaste „Pressko“ rozprával o tom, ako veľmi chýba slovenskej najvyššej súťaži druhý bratislavský klub. Zdieľate jeho postoj?
Jednoznačne áno. A nehovorím to len preto, že hrávam za Inter alebo že v 2. lige je aj Petržalka. Derby je derby a pre mňa to znamená, že proti sebe nastúpia dva kluby z jedného mesta.
Veľa ľudí dnes vraví, že derby je Slovan – Trnava, ale to podľa mňa nie je. Slovan – Inter, Slovan – Petržalka, Petržalka – Inter, to sú pre mňa zápasy s naozajstným derby nábojom. Napokon, aj v zahraničí je derby Inter Miláno – AC Miláno alebo Lazio – AS Rím.
Verím, že sa toho ešte dočkáme aj tu v Bratislave. Nielen my, ale aj Petržalka, je to značka, ktorá patrí hore.
Čítajte viac Jeden žije z ruky do úst, druhý dobre zarobil a v dedine si otvoril divadlo. Aj toto sú osudy hrdinov, ktorí v lete 2000 pobláznili národ
Nemali by ste problém ani s tromi bratislavskými klubmi v 1. lige?
Určite nie. Bolo by to pekné, hoci neviem, či by to Bratislava utiahla a nebolo toho na ňu moc.
Mimochodom, je stále cítiť, že keď Inter niekam príde, že to má to cveng?
Platí to. Pred rokom k nám prestúpilo viacero mladých hráčov a nechápali, že kamkoľvek prídu – väčšinou na vidiek – súper bol nadovšetko vyhecovaný.
Vravel som im, že Inter je značka a všade sa proti nám budú chcieť ukázať. Slovan to tak má v 1. lige, Petržalka v druhej. Už týždeň vopred sa o tom rozpráva, keď niekam majú prísť.
Pripomenú vám občas na Pasienkoch, že ste odchovancom Slovana?
Ale isto, niektorí ľudia to vedia. Skôr tí starší. Zasmeje sa na tom, ale fajn, pokiaľ tie Pasienky stoja, nech sa len smejeme, kým sa dá.
A vy sám sa vlastne ako cítite?
Odmalička, od šiestich až do sedemnástich, som hrával za Slovan, no pekné roky som zažil aj v Petržalke. Vyhrali sme ligu, pohár, zahrali sme si v predkolách Ligy majstrov, v Pohári UEFA, v Interi som len dva roky, ťažko sa mi to preto hodnotí. Najviac sa cítim asi ako Bratislavčan.
Proti Interu ste zrejme odohrali viac, ako za Inter…
Spomínam si na dorastenecké zápasy Slovana proti Interu, bolo v nich toľko energie. Obrovská rivalita. Nastupoval som proti Krnáčovi, Majtánovi a spol. Oni mali svoju školu a my zasa svoju. Krásne časy, tak veľmi to dnešnému futbalu chýba.
Tridsaťosem – to je pomerne pokročilý futbalový vek… Čo vás ešte drží pri futbale?
Vášeň. Baví ma to. Ak by tam nebol zápal, už ho nehrám. Mám rád súťaživosť, idem do toho naplno. Aj zdravie mi slúži, v poslednej sezóne som vynechal len tri zápasy. Viem, čo si môžem dovoliť.
Dôležité je mať cieľ, vždy pred sezónou si nejaký stanovím. Nemám rád, keď sa o nič nehrá, dokonca ani na tréningu.
Veľa útočníkov sa na staré futbalové kolená posúva do obrany. Vám to nehrozí?
Ó, s mojim defenzívnym bránením určite nie. Radšej budem držať mojim spoluhráčom vzadu palce.
Vaša predstava o živote po kariére?
Futbal mám najradšej, robím ho odmalička, chcem pri ňom zostať. Množstvo zápasov som spolukomentorval, už osem rokov mám aj trénerskú licenciu, ale nemyslím si, že sa vydám po tejto ceste – mám rodinu, tá má tiež nejaké koníčky, chcem sa jej venovať. Čas ukáže.
Čítajte viac Číňania sa im nezdravili, ďalší s nimi odmietali súťažiť. Po zápase, ktorý Izraelčania nemohli vyhrať, ich poslali do futbalového vyhnanstva
