Ten príbeh sa začal v malebnom meste Ardabil. Tam, kde sa zasnežené vrcholky pohoria Alborz stretávajú s kaspickou nížinou. Písal sa rok 1969, keď sa narodil Ali Daei, symbol iránskeho športu.
Vysočízny a charizmatický chlapec z provincie nie je len futbalistom, ale aj človekom, ktorý svojím životom a činmi prekročil hranice ihriska. A hoci sa mohol usadiť kdekoľvek na svete, aj počas bombových útokov na jeho krajinu zostáva doma v Iráne.
Ešte donedávna bol predovšetkým veľkým odporcom iránskeho režimu. Keď v roku 2022 mravnostná polícia zavraždila mladú Mahsy Amíníovú len preto, že mala údajne príliš voľne nasadený hidžáb – šatku, ktorou si moslimská žena povinne zakrýva vlasy a dekolt – niekoľkokrát sa ozval. Padol do nemilosti tamojšieho duchovenstva.
Dnes, po niekoľkých dňoch intenzívneho bombardovania, je ho počuť opäť: „Radšej zomriem, ako by som bol zradcom.“
Hrdina, ktorý za iránsku reprezentáciu strelil 109 gólov, vyštudoval inžinierstvo, vybudoval podnikateľské impérium a stal sa hlasom odporu voči nespravodlivosti, zostáva so svojim ľudom.
Čítajte viac Zastavil Messiho a dostal červenú, o pár rokov ho vylúčil život sám. Zákerne. Nespravodlivo. Bez varovania
20 minút – dvesto rokov
Daei vyrástol v skromnej rodine, v ktorej hodnoty tvrdej práce a vzdelania boli vždy na prvom mieste.
Už ako malý chlapec sníval o futbale, no jeho cesta nebola vôbec priamočiara, ale lemovaná búrlivými rokmi. Islamskou revolúciou (1979) aj iránsko-irackou vojnou (1980–1988), v druhom prípade musel dokonca ešte ako mladý vojak narukovať.
Aj preto sa jeho futbalová kariéra začala pomerne neskoro. V Esteghlal Ardabil debutoval až keď mal devätnásť.
Na rozdiel od mnohých hviezd, ktoré začínajú v mládežníckych akadémiách, Daei sa vďaka svojej húževnatosti a inteligencii dostal na prestížnu Sharif University of Technology, kde vyštudoval materiálové inžinierstvo.
Absolútne nezvyčajná kombinácia pre profesionálneho športovca.
Čítajte viac Trumpovi ľudia chcú obrátiť aj športový svet naruby. Oslovili najväčšieho podvodníka v histórii, odmietol ich
Do popredia ho dostali fyzická sila, výška 192 centimetrov i prirodzený čuch na góly. Jeho futbalová kariéra nabrala na obrátkach, až keď v roku 1994 prestúpil do teheránskeho Persepolisu. Tu sa ukázal ako smrtiaci útočník, ktorý kombinuje fyzickú silu s technickou zručnosťou.
Skvelé výkony ho pochopiteľne priviedli do iránskej reprezentácie. Stal sa legendou. Milovaným Peržanom. Oddaným reprezentácii. Už na Ázijských hrách v Hirošime dal vedieť, čo je zač.
Po brutálnom strete s bahrajnským brankárom sa po kopačke do brucha zvíjal od bolesti, stredopoliar Amir Ghalenoei ihneď volal lekársky tím, aby sa ponáhľal na ihrisko.
Daei sa nenechal vystriedať, na ihrisku strávil aj posledných 20 minút. „Moja poškodená slezina je mojou najbolestivejšou športovou spomienkou,“ povedal o niekoľko rokov neskôr v spomienkovom televíznom rozhovore. „Týchto dvadsať minút bolo pre mňa ako celých 200 rokov.“
Jeho obočie, čeľusť, lýtka aj ramená nesú stopy po stehoch a zlomeninách, ktoré utrpel počas kariéry v iránskom národnom tíme. Dal zaň 109 gólov, chvíľami držal aj svetový rekord, kým ho v roku 2021 neprekonal Cristiano Ronaldo.
Štyri z nich vo štvrťfinále Ázijského pohára 1996 strelil proti Južnej Kórei. Stačilo mu na to 23 minút. Vyslúžil si obdiv fanúšikov i súperov. Aj pozornosť západného futbalového sveta.
Foto: firo Sportphoto / firo Sportphoto / dpa Picture-Alliance via AFP / Profimedia
Veľký vizionár
Kariéra ho následne zaviedla do Európy, kde sa stal priekopníkom ázijského futbalu. Najprv u bundesligového nováčika v Arminii Bielefeld, keď však klub zostúpil, ozval sa najslávnejší zo slávnych. Daei v sezóne 1998/1999 podpísal zmluvu s Bayernom Mníchov.
Bola z toho napokon len jedna sezóna, Daei do zápasov naskakoval len ako úderný náhradník, jeho pôsobenie v Bavorsku však bolo symbolické v niečom inom – dokázal, že aj hráči z Ázie môžu konkurovať najlepším.
O rok prestúpil do Herthy Berlín, tam sa stal prvým Ázijčanom, ktorý skóroval v Lige majstrov, keď dal gól proti Chelsea.
V dnešnom – futbalovo globalizovanom svete – vyznieva jeho 19 presných bundesligových zásahov priam úsmevne, každý z nich bol však bránou pre ďalších.
Podľa portálu Transfermarkt si počas zahraničných angažmánov zarobil štrnásť miliónov eur, viac, ako ostatní iránski futbalisti dovedna.
Čítajte viac Keby som bol šéfom SFZ, Calzonovi poviem, že tento chlapec bude hrať a keď nie, môže sa ako tréner zbaliť, odísť a viac sa nevracať
„Vzhľadom na dane, ktoré som zaplatil, by som teraz mohol odísť do dôchodku v Nemecku s mesačnou rentou desaťtisíc eur,“ nechal sa počuť.
Lenže on sa po európskom dobrodružstve vrátil do Iránu a ešte niekoľko dokov dominoval v tamojšej lige. Na klubovej scéne odohral vyše 400 zápasov a strelil viac ako 200 gólov.
Po kariére sa dal na trénerskú a neskôr aj na podnikateľskú dráhu. Vlastnil reštaurácie, klenotníctva, investoval do výstavby škôl, futbalových ihrísk a štadiónov, vrátane 20-tisícového Ali Daei Sports Complex v Ardabile.
Ukázal sa byť priam vizionárom. Už počas kariéry založil značku Daei Sport, ktorá vyrába športové oblečenie a vybavenie pre takmer všetky iránske kluby i národný tím.
Pracovalo pre ňu 15-tisíc ľudí a povrávalo sa, že ktokoľvek na severozápade Iránu potreboval zamestnanie, Daei mu ho zabezpečil.
Jeho podnikateľský duch sa rozvíjal aj napriek medzinárodným sankciám na Irán, ktoré mu sťažovali obchodovanie.
Ďakujem, pivo nikdy
Osud krajiny mu nikdy nebol ľahostajný. Viackrát sa „oprel“ do miestneho teokratického režimu, ktorý desiatky rokov utláča svojich občanov. Jeho otvorenosť mu priniesla množstvo problémov, „daniari“ mu začali hádzať polená pod nohy až spoločnosť Daei Apparel sám zatvoril.
Inými slovami, vláda zrušila legitímny podnik, ktorý poskytoval pracovné miesta tisíckam Iráncov. Daei nikdy nebol len tichým hrdinom. Jeho vzťah s vládou je komplikovaný a dlhodobo napätý.
Rozpory sa objavili už v roku 2005, keď si za manželku vzal krásnu Monu Farokhazariovú. Neautorizované fotografie odhalili honosnosť oslavy, čo sa vraj priečilo iránskym normám.
V roku 2022 svoju popularitu neváhal využiť na sociálnych sieťach, keď vyzval režim „riešiť problémy iránskeho ľudu namiesto použitia represií, násilia a zatýkania“.
Foto: tony quinn / Alamy / Alamy / Profimedia
Najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí označil jeho snahu o podporu protestujúcich za „bezcennú“ a vyzval na súdne konanie proti nemu.
V krajine sú k disentu obzvlášť nemilosrdní, na Daeiho, azda najobľúbenejšieho Iránca vôbec, si však trúfli len z časti. Úradníci mu zabavili cestovný pas, lietadlo smerujúce do Dubaja, na ktorého palube bola jeho najbližšia rodina, prinútili pristáť na ostrove Kiš v Perzskom zálive.
Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že Daeiho po násilnej smrti Amíníovej dokonca zatkli za účasť na mohutných protivládnych protestoch.
Napriek svojmu svetonázoru je Daei šiitský moslim, ktorý vo všetkom, čo robí, kladie Alaha na prvé miesto. Vo svojom živote sa prísne riadi učením zapísaným v Koráne.
Aj keď hral za Bayern Mníchov, praktizoval svoje moslimské presvedčenie. Tradičnú „žúrku“ pri oslavách majstrovského titulu, keď hráči pijú pivo z veľkých sklenených pohárov, poňal po svojom.
Odmietol ho čo i len držať.
Najláskavejší Iránec
Bolo to takmer pred tridsiatimi rokmi, Daei dnes prežíva omnoho smutnejšie dni. "Keď vlasť horí, nech nie som ľahostajný. Nech radšej zomriem, len nech nie som zradcom vlasti.
Bez ohľadu na to, kto zhynie, či prežije, nech je naša vlasť večná," napísal po udalostiach uplynulých dní na sociálnej sieti Instagram. Akoby sa potvrdilo, že bombardovanie vlasti rozpoltenú spoločnosť zjednotilo.
Ali Daei je ako staroveká perzská báseň – plný odvážnych skutkov, morálnych dilem i hlbokej ľudskosti. Jeho dedičstvo žije v góloch, ktoré strelil, v školách, ktoré postavil, a vo viere, že zmena je možná – dokonca aj v krajine, kde sloboda zostáva vzdialeným snom. V ťažkých časoch však stojí pri nej.
Na Slovensku žije malá skupina Iráncov, jedným z nich je aj Sasan Khademnematolah. Farmaceut, vedec, veľký futbalový nadšenec i tréner.
Denník Pravda s ním spravil pred majstrovstvami sveta 2022 v Katare veľký rozhovor. Na turnaji totiž po dlhých rokoch štartoval aj Irán. V tom čase sa venoval chlapcom v bratislavskej Dúbravke, dnes pôsobí pri výbere Spartaka Trnava do 19 rokov.
Čítajte viac Keď dal gól, Taliani vyťahovali telefóny a zisťovali, kto to je. Kmotríkovci dali zaňho stovku, dnes môžu mať aj 50-tisíckrát viac
Aj on je zo situácie doma veľmi smutný. Aj on je veľkým obdivovateľom Aliho Daeiho. Na začiatku sme písali o tom, že tento slávny útočník je doma obrovskou modlou. Na záver teda jedno iránske vyznanie zo Slovenska…
"Jedno je isté, Ali miluje Irán. Preto aj v Iráne zostal, hoci by sa mohol ľahko presťahovať a žiť hocikde mimo.
Nie je len najväčšou futbalovou legendou v krajine, či v celej Ázii, som presvedčený, že je to ten najláskavejší a najspoľahlivejší človek v celom Iráne. Je pre nás všetkých velikánskym vzorom."