Ako jediný v tom roku, keď sa lámali storočia, ešte hrával. Hlasujúcich ovplyvnil aj fakt, že jeho futbalové umenie mali ešte v živej pamäti, rovnako ako jeho tragický osud, ktorý sa dotkol každého futbalového priaznivca. Od jeho smrti uplynulo štvrťstoročie. Peter Dubovský zahynul 23. júna 2000. Mal 28 rokov.
Aké boli posledné hodiny života veľkého futbalového talentu?
Bratislavský rodák opustil rodičovský byt na Prešovskej ulici ako dvadsaťjedenročný. V lete 1993 sa vydal sa na skusy do veľkého futbalového sveta. O jeho služby prejavil záujem kráľovský Real.
Na madridskom štadióne Santiago Bernabeu si odkrútil dva roky a ďalšie jeho kroky viedli opäť do Realu. Hoci do menej známeho a úspešného, ktorý pôsobil v Oviede.
Rád cestoval, spoznával nové krajiny. Ako turista navštívil USA, ešte predtým Mexiko. Dovolenka v Thajsku v polovici júna 2000 sa mu stala osudná. Trávil ju s priateľkou Auréliou a spoločnosť im robil brat Ivan a jeho manželka Zuzana.
Čítajte viac Po krásnom geste bude zháňať telefónne číslo. Slová Guardiolu o Dubovskom sa dostali až k jeho bývalej partnerke
„Ivan s manželkou odlietali podľa plánu o niečo skôr, ich pobyt sa chýlil ku koncu a nás s Petrom čakal v Thajsku ešte týždeň,“ spomínala v našom rozhovore Aurélia Čarabová.
Štvrtok 22. júna bol ich posledný spoločný v známom letovisku na ostrove Ko Samui. "V osudný deň sme sa rozhodovali, aký program si urobíme. Na kúpanie nebolo úplne ideálne počasie, preto sme pred plážou dali prednosť výletu na vodopády Na Muang, čo bola miestna atrakcia priamo na ostrove.
Požičali sme si auto a vyrazili sme," vravela Petrova láska ešte zo školských rokov, ktorú nik z priateľov neoslovil inak ako Zlatica. Obaja navštevovali bratislavské Gymnázium Ivana Horvátha. Peter bol o dva roky starší. Aurélia oslávila na dovolenke 26. narodeniny.
Bráško, zober ma domov
Peter všetky výlety absolvoval s fotoaparátom v rukách. „Bol náruživý fotograf. Už sme sa chceli vrátiť do hotela, boli sme aj trochu unavení, vtedy povedal, že ešte si na chvíľu odbehne, chcel si urobiť posledné zábery,“ približovala Aurélia.
Nik z nich nevidel, čo sa presne stalo. Po chvíli však zaregistrovali v okolí rozruch, objavili sa ľudia, ktorí zháňali telefón. Išli sa pozrieť, čo sa deje.
"Dole pod vodopádmi sme uvideli Peťovo telo, nad ním sa skláňali dvaja turisti. Nedalo sa určiť presné miesto, z ktorého spadol zo skaly. Nebola to príliš veľká hĺbka, ale po páde si udrel hlavu, z rany mu tiekla krv, nemohol sa hýbať.
Foto: Archív Michal Zeman
Prvý k nemu dobehol Ivan. Spočiatku bol pri vedomí a stále s nami komunikoval. Sťažoval sa na bolesti chrbta a nôh. Bráško, zober ma domov, vravel mu. To boli posledné slová, na ktoré si spomínam," pokračovala Aurélia.
Čoskoro dorazili na miesto tragédie thajskí novinári. Obrázky, ktoré sa objavili zo záchrannej akcie, boli od nich. Prišla aj domáca koordinátorka, ktorá mala na starosti turistov a pomáhala.
Začal sa boj o minúty, hoci spočiatku netušili, aký vážny je Petrov stav. Oslovovali ľudí okolo, prosili, aby zavolali pomoc a mávali im pred očami kreditnými kartami. „Všetko zaplatíme,“ ubezpečovali ich.
Chceli, aby priletel vrtuľník a odviezol Petra do nemocnice. Vrtuľník po chvíli aj krúžil nad ich hlavami, ale na nedostupnom mieste medzi stromami nemohol pristáť.
„Musela prísť sanitka, do ktorej ho vyniesli na nosidlách. Zamierila do najbližšej nemocnice na ostrove, ale tam nemali potrebné vybavenie. Odtiaľ ho už vojenská helikoptéra prevážala najskôr do štátnej nemocnice a vzápätí na súkromnú kliniku.“
Urobili, čo sa dalo
Celá záchranná akcia trvala takmer štyri hodiny, za ten čas stratil slovenský reprezentant veľa krvi. Mal zlomenú panvu, otras mozgu, ale to neboli zranenia, ktoré ohrozovali jeho život. Keď sa však pokúsili o možnosť leteckého presunu zraneného do Viedne, ošetrujúci lekár ju jednoznačne vylúčil.
Dubovského stav sa postupne zhoršoval. Kritické bolo podľa lekárov krvácanie do mozgu, jeho nedostatočné okysličenie. Upadol do bezvedomia a v noci mu dva razy zlyhalo srdce, museli ho oživovať. Na druhý deň, 23. júna, dotĺklo posledný raz…
Foto: Archív A. Č.
Mohli ho zachrániť, keby bola pomoc rýchlejšia? „To všetko je keby. Nechcem to takto rozoberať. Keby sme nešli na ten výlet a keby sme ani necestovali na dovolenku do Thajska… Mohlo byť všetko inak,“ zaprotestuje Aurélia.
Slovenské veľvyslanectvo v Bangkoku dostalo informáciu o tragickej udalosti od miestnej polície. Nebola to prvá podobná smutná správa, ktorú v krajine často navštevujúcej turistami muselo prijať. V takom prípade sa štandardne overuje, či záchranári a lekári prípadne neurobili chybu.
"Skúmali sme, ako ku tragédii presne došlo a ako postupovali thajské úrady, polícia, záchranári, lekári. Na základe štúdia veľmi podrobných záznamov o tejto udalosti urobili všetko, čo sa dalo.
O preverenie sme ešte požiadali aj ministerstvo zahraničia," vyjadril sa v životopisnej knihe o Petrovi Dubovskom chargé d'affaires Drahomír Štós, ktorý v tom období pôsobil na slovenskom veľvyslanectve v hlavnom meste Thajska.
O bolesť sa delili spolu
Ako sa dozvedeli smutnú správu nič netušiaci Petrovi rodičia v Bratislave?
Darina Dubovská si na situáciu, ktorá navždy zmenila nielen jej život, pamätá aj po štvrťstoročí presne. "Zazvonil telefón a na druhom konci bola nevesta Zuzka.
Syn Ivan sa zosypal, nebol schopný nám túto strašnú správu oznámiť. Keď sa ju dozvedel manžel, dostal infarkt. Ťažko sa mi o tom aj po mnohých rokoch hovorí…" vraví trasúcim sa hlasom.
Čítajte viac Česko je úplne iný svet, tam si dovolia odmietnuť za hráča aj 12 miliónov. Na prestup a lá Dubovský dnes môžeme zabudnúť
Viliam Dubovský detailne sledoval kariéru svojho syna od prvých jeho krokov na ihrisku, videl množstvo jeho zápasov v hľadisku, často aj v čase jeho pôsobenia v Španielsku, mnohé pamätné stretnutia mal nahraté na videu. Po Petrovom tragickom skone sa s manželkou delili o bolesť, navzájom si pomáhali prežiť najťažšie obdobie ich života.
Petrova mama spomínala, že dovolenku v Thajsku navrhol starší syn. Na nešťastí nemal najmenší podiel, ale domnieva sa, že ho prenasledujú výčitky. „Je to však len môj pocit, neviem to iste. O tom, čo sa stalo v Thajsku, sa u nás takmer nikdy nehovorilo, nejatríme staré rany,“ tvrdí.
Každý z nich si vytrpel krušné chvíle. Otec Viliam mal podlomené zdravie a za synom sa vybral na druhý svet v marci 2017, keď mal osemdesiat rokov. Krátko pred ligovým zápasom Slovan – Michalovce, na ktorý sa vybral, dostal ďalší infarkt, ktorý už jeho organizmus nezvládol.
Darina Dubovská, ktorá podobne ako manžel vyštudovala architektúru, zostala v ich byte sama. Od Petrovej smrti už pretieklo v Dunaji veľa vody, ale nič to neubralo na veľkej bolesti, ktorú prežíva.
„S tým sa nedá vyrovnať,“ vraví ticho. „Tie spomienky sú stále bolestivé, nie je to pre mňa ľahké. O to viac, že som na ne zostala skoro sama, syn sa s rodinou usadil v Rakúsku. Kým manžel žil, dokázali sme spolu lepšie znášať synovu smrť. Teraz niekedy bojujem sama so sebou.“
Medailón zostal v izbe
Peter Dubovský nebol pred dovolenkou úplne vo svojej koži. V máji 2000 dorazil z Ovieda a v drese národného tímu nastúpil proti Saudskej Arábii v Nitre. „Cítim sa psychicky na dne,“ priznal v našom rozhovore.
Čítajte viac Nemal Weiss v pohári víno? Guardiola sa poďakoval trénerovi Slovana a spomenul Dubovského
Mal za sebou neľahkú sezónu. Trápili ho zranenia a v Oviede bojoval o miesto v základnej zostave. Podobnú situáciu zažíval celé dva roky v Reale Madrid, kde pôsobil ako jediný slovenský futbalista. Ale táto etapa jeho futbalovej kariéry už bola minulosťou.
V meste na severe Španielska si zvykol, pôsobil tam päť rokov. Veril, že nasledujúca sezóna prinesie zasa väčší pokoj a pohodu do jeho futbalového života. Chcel pred ňou načerpať nové sily. Osud s ním však hral krutú hru.
„Mám dodnes zostal pred očami obrázok, ako sa balil na cestu do Ázie,“ spomína Darina Dubovská. Nebola to pre ňu výnimočná situácia, syn bol takmer stále na cestách.
Stalo sa však čosi nezvyčajné, čo ju prekvapilo. Peter si nečakane dal dole z krku medailón, ktorý nosil stále. A zavesil ho na skrinku vo svojej izbe v bratislavskom Ružinove, ktorá aj po 25 rokoch zostala v pôvodnom stave.
„Prekážal by mi, keď budem plávať,“ vysvetlil mame, keď sa pýtala, prečo si ho nezoberie so sebou. „Keby ho mal, možno by ešte žil,“ povzdychla si odvtedy nespočetnekrát Darina Dubovská.
Od smrti milovaného syna ubehlo štvrťstoročie. Dosť dlhá doba, aby čas obrúsil hrany ostrej bolesti. Bojovala a naučila sa s ňou žiť. Ale s tragédiou sa nikdy nezmierila.
Dubovský bol prvý víťaz ankety Pravdy
Peter Dubovský sa narodil 7. mája 1972 v Bratislave. Jeden z najväčších slovenských futbalových talentov začínal vo Vinohradoch. Hral v Slovane Bratislava (1985 – 1993), Reale Madrid (1993 – 1995) a Reale Oviedo (1995 – 2000). Získal dva tituly: so Slovanom československý (1992), s Realom španielsky (1995). V reprezentačnom drese odohral 47 zápasov, z toho 14 v československom a 33 v slovenskom, strelil 18 gólov (6 a 12). V československej lige má na konte 93 zápasov, dal v nej 59 gólov. Stal sa v nej dvojnásobným kráľom strelcov – roku 1992 s 27 gólmi, o rok neskôr s 24 gólmi. Roku 1993 sa stal historickým prvým futbalistom roka na Slovensku v ankete, ktorá vznikla na pôde redakcie Pravdy. Mal 21 rokov a doteraz zostal jej najmladším víťazom. Tragicky zahynul 23. júna 2000 v Ko Samui v Thajsku. Na jeho počesť sa od roku 2000 udeľuje Cena Petra Dubovského určená pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov. V ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia obsadil štvrté miesto.