Ešte predtým však uvidí svoje šikovné deti v jednom drese na majstrovstvách Európy do 21 rokov. „Neviem, ako to celý tím ustojí v hlavách – sú to len tri zápasy, z toho prvé dva proti superťažkým váham, musia to zvládnuť psychicky. Ak sa im to podarí, potom nemám najmenšie obavy.“
O žilinskom tíme sa vravelo, že po Eure do 21 rokov by sa viacerí hráči mohli stať zaujímavými artiklami pre zahraničné kluby. Váš syn odišiel do Toulouse ešte pred začiatkom turnaja…
Nebolo to však zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac, pripravovali sme to dlhšie. Francúzsky klub sa nám prvýkrát ozval už na začiatku januára, kde prejavil vážny záujem, chceli ho hneď – už v zimnom prestupovom období.
Ja, Mário, ale aj žilinskí predstavitelia, sme sa zhodli na tom, že ak je ponuka konkrétna, spravme to ešte pred európskym šampionátom, nech tam cestuje s čistou hlavou.
Pozdávalo sa nám aj to, že po turnaji sa bude môcť ihneď zapojiť do prípravy v Toulouse. Predsa len, je to mladý hráč a francúzska liga zasa náročná súťaž, potrebuje sa tam rozpozerať. Ukázať sa trénerom.
Preto sme šťastní, že sa to zbehlo takto, ďakujeme majiteľovi Žiliny, pánovi Antošíkovi, že aj on mal preto pochopenie.
Prečo teda Mário neodišiel už v zime?
Počítali sme s tým, že Žilina tomu nebude naklonená, v tom čase ešte rozmýšľala o majstrovskom súboji so Slovanom a Mário bol jedným z jej kľúčových hráčov. Nechali sme to teda tak, no Toulouse sa začiatkom marca ozvalo opäť.

Koľkokrát boli tamojší skauti na jarných zápasoch MŠK?
Presnú informáciu nemám, ale párkrát určite áno. Viem však, že v klube majú prepracovaný dátový systém.
Ich špeciálny algoritmus Mária dlhodobo vyhodnocoval – v ligách, ktoré sledovali a podobných cenových reláciách – ako popredného hráča. Údajne im to takto vychádzalo už viac ako jeden rok. Nemuseli za ním veľa cestovať, čísla hovorili zaňho.
A vy? Koľkokrát ste boli v Toulouse?
Až teraz. Tesne pred podpisom zmluvy. Bolo to hektické obdobie, konkrétnych záujemcov sme mali už počas minulého leta. Z rôznych líg.
Ale až teraz to podľa mňa do seba dobre zapasovalo, Mário je skúsenejším hráčom, vyskúšal si, aké to je byť lídrom mužstva, čo dovtedy nebolo. V zime sa nás trebárs šesť či sedem klubov pýtalo, za akých podmienok by k ním mohol prestúpiť.
Za posledné roky som sa však aj ja naučil, že pokiaľ nemáte na zmluve podpis, dovtedy je to len teoretizovanie.
Mimochodom, Slovan sa ani raz nezaujímal?
Nie. Slovan ani nebol na programe dňa. (smiech)

Nestáva sa často, aby hráč zo slovenskej ligy šiel priamo do súťaže, akou je francúzska… Nenaložili ste si na plecia príliš?
Ťažko predikovať, pýtali sa naňho Poliaci, s majstrovským Rakówom sme sa dokonca aj osobne stretli a viedli seriózne rokovanie, záujem prejavili v Belgicku, Holandsku i Nemecku, no Toulouse bolo dlhodobo v predstihu. Nevidíme budúcnosť, spoliehame sa na projekt, ktorý nám v klube predstavili.
Navyše, Mário verí, že na to má, že sa dokáže natoľko zlepšiť, aby bol platným hráčom a nesedel len na lavičke. Samozrejme, teraz nevieme, ako to celé vypáli, no dúfame, že svoju šancu dostane a využije ju.
Keď pred pár rokmi prestupoval váš mladší syn Leo do Feyenoordu, Žilinčania dali najavo miernu nespokojnosť. Bolo tentoraz všetko v poriadku?
Je v tom rozdiel, Leo odchádzal ako veľmi mladý hráč z akadémie do akadémie a pravda je taká, že to nebolo úplne v súlade so žilinskými predstavami.
Pod Dubňom chcú hráčov vychovávať a keď tí najlepší majú dvadsať, či dvadsaťjeden rokov, pokúsia sa ich predať a zarobiť na nich. Boli sme si toho vedomí, no to je futbal, veci nie vždy idú podľa vašich predstáv.
Pri Máriovi sme sa všetci zhodli, je to iný transfer, odchádza za slušné peniaze do profesionálneho klubu v top európskej súťaži.

Môžete teda potvrdiť, že prestúpil za medializovaných 1,7 milióna eur?
Bolo to niekde plus – mínus dva milióny. Žilina má v zmluve aj percentá z ďalšieho predaja, ale to je už dnes taký štandard.
Keď sme sa rozprávali vlani na jeseň, snívali ste o holandskej lige. Aby si vaši synovia v Eredivisie zahrali proti sebe… Ako by ste porovnali tieto dve súťaže?
Holandskú sledujem už tri roky, francúzsku až od toho momentu, kedy sa nám ozvali z Toulouse. Je to extrémne behavá liga, čo by Máriovi mohlo vyhovovať.
Hrá sa tam hore-dole, otvorený futbal, menej taktizovania, verím, že po nejakom adaptačnom procese by mu to tam mohlo sadnúť. Aj holandský futbal je atletický, avšak nie v každom zápase.
Aký dojem na vás urobilo Toulouse?
Skvelý. Je to nádherné mesto, klub má skvelé zázemie i nádherný štadión. Na zápasy tam chodí v priemere takmer 30-tisíc ľudí.
Aj na náš príchod sa pripravili, zabezpečenie i servis boli tip-top. Vyvolalo to v nás pocit, že Mária si vážia. Napokon, je pre nich prvým letným transferom.
Francúzštinu už začal lúskať?
Začal a chce sa zlepšovať, aj takýmto spôsobom dokážete prejaviť rešpekt ku klubu, ktorý si vás vybral. V Toulouse mu v tomto smere chcú vyjsť v ústrety, hoci je to veľmi medzinárodný tím, dostane od nich intenzívne lekcie francúzštiny.

A Leo už vie po holandsky?
Paradoxne, učil sa len prvý rok, rozumie takmer všetkému, ale tým, že Holandsko je špecifické v tom, že s každým sa tam dorozumiete po anglicky, nemá priestor na zdokonaľovanie sa pri bežnej komunikácii. A možno je aj trošku lenivý, keďže vie, že to nepotrebuje.
Z NAC Breda naňho chodili skvelé chýry. Ako je spokojný s uplynulou sezónou a čo vraveli na jeho výkony v klube?
Keď sme mu dohodli hosťovanie z Feyenoordu, nevedeli sme, ako to dopadne, dnes môžem potvrdiť, že fantasticky. Nad všetky očakávania, veď Leo si vybudoval skvelé meno a podľa viacerých médií bol najúspešnejším tínedžerom uplynulej sezóny v najvyššej súťaži.
Nielen štatisticky, ale aj herne. Z Bredy mi len za posledný mesiac niekoľkokrát písali, ako veľmi sú radi, že za nich odohral celú sezónu. Pre NAC to bol mimoriadne náročný boj o udržanie sa a dokázali to. Keď sa s Leom lúčili diváci, skandovali jeho meno, krajší dôkaz o kvalite už nedostanete.
Je teda isté, že v Brede už pokračovať nebude?
Je to tak. Z Feyenoordu sme dostali jednoznačný signál – s Leom tam rátajú. Mal by byť jeho plnohodnotným hráčom, ak nie priamo v základnej jedenástke, tak minimálne na jej rozhraní.
Bolo by to skvelé, lebo pozná mesto, klub, jeho zázemie, a podľa mňa aj na to má. Napokon, aj sám si verí. Vyrušuje ma len jedna vec.

Ktorá?
Že na ľavej strane hráva Igor Paixao, Brazílčan a momentálne najlepší hráč holandskej ligy. Jeho hodnota je niekde na úrovni 40 miliónov eur, je jasné, že ak by v klube zotrval, Leovi by sa ušiel minimálny hrací čas. Tomu sa snažíme vyhnúť. Z Rotterdamu sme však dostali informáciu, že Paixao by mal odísť.
Toto je jediná vec, ktorú ovplyvniť nevieme. Ak naozaj pôjde preč, Leo takmer na sto percent bude v nasledujúcej sezóne hráčom Feyenoordu, no ak nie, v lete budeme riešiť, čo ďalej.
Obaja synovia na západe – od budúcej sezóny sa doma asi dlho neohrejete…
Teší ma predstava, že budem pravidelne cestovať medzi Rotterdamom a Toulouse.
O pár týždňov sa vám splní jeden veľký otcovský sen, však?
Myslíte to, že Mário a Leo budú hrať spolu na majstrovstvách Európy do 21 rokov? Predovšetkým moja pani manželka to rieši, tá ich odjakživa chcela vidieť spolu v jednom drese.
Iste, aj ja sa teším, dúfam, že to vyjde. Mám však jedno veľké želanie – chcem, aby si celý tím veril, lebo som presvedčený, že herne na to má.
Neviem, ako to chlapci ustoja v hlavách, predsa len, sú to len tri zápasy, z toho prvé dva proti superťažkým váham, musia to zvládnuť psychicky. Ak sa im to podarí, potom nemám najmenšie obavy, že by mali vybuchnúť.

Je to podujatie, po ktorom už môže cena hráča vyletieť do astronomických výšin?
Určite. V seniorskom profesionálnom futbale sú už hráči rozobraní, tam sa už toľko „neskautuje“. Ale kategórie do 19, 20 a 21 rokov, tam sa to sleduje enormne. Všetko kluby z top súťaží.
Príde sem strašne veľa skautov a budú sledovať všetkých. Takýto turnaj vám potom môže zmeniť kariéru aj život.