Predovšetkým s vlastnými odchovancami. Bez legionárov. Takmer. Jeden tu predsa len bol. Youssef Haraoui, alžírsky kučeravý drobec s exotickým výzorom. Vedel veci, ktoré súpera neraz posadili aj na zadok.
Spomínate si ešte na jeho nevšedné kľučky? Ako si Galisovho náhradníka pýtalo Tehelné pole „na pľac“? Muž, ktorého bratislavské publikom milovalo, má dnes 60 rokov.
Kdesi vo Francúzsku
Nedá sa povedať, že by v Slovane zanechal výraznú stopu. Na Bajkalskej ulici strávil sezónu a pol, väčšinou to bol náhradník, naskočil do dvadsiatich ligových duelov a štyroch v Lige majstrov – proti Ferencvárosu a AC Miláno. Napriek tomu bol predsa len nejakým spôsobom výnimočný.
"Mali sme perfektné mužstvo zložené z vlastných odchovancov. Peťo Dubovský bol ešte len mladý chlapčisko, zabudovávali sme ho do mužstva, ale potrebovali sme ešte jedného kreatívneho hráča. Tono Ondruš začal pre nás robiť medzinárodného manažéra a priniesol nám Youssefa.
Bol som francúzštinár, takže som sa mu začal venovať. Prišiel ako – na tú dobu – niečo nové. Skvele ovládal loptu, technicky bol zdatný, mal nevyspytateľné kľučky.
Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League
Oproti našim chlapcom nebol taký dynamický, ale v útočnej fáze dosť nebezpečný. S dobrým ťahom na bránku. Preto sme ho angažovali," spomína Jozef Valovič, ktorý vytvoril silný trénerský tandem s Dušanom Galisom.
„A to už má šesťdesiatku? Vážne? Keď s ním budete hovoriť, pozdravte ho od Valoviča,“ povie veselým tónom.
Žiaľ, to bude problém. Kontaktovali sme viaceré alžírske médiá, žiaľ, tie, ktoré odpovedali, nám pomôcť nedokázali. Nedokázal to ani tamojší futbalový insajder Med Salah Amelal. „Už nejaký ten piatok je mimo futbalovej scény. Dajte mi pár dní, rozhodím siete a uvidíme,“ napísal nám.
Po týždni prišla odpoveď: „Jediné, čo viem, je, že momentálne žije vo Francúzsku. Pýtal som sa na neho viacerých bývalých kolegov, ale nikto nemá žiadne informácie.“
Nemá ich ani Alexander Vencel, ktorý sa po kariére usadil vo Francúzsku, ani tréner Valovič, hoci hodnú chvíľu po odchode zo Slovana bol s Haraouim v kontakte.
Čítajte viac Číta Marca Aurelia, počúva Mozarta... Kto je ten brankársky Hobbit, ktorý v noci vychytal Yamala?
„Pozrite si na mape mestečko Poissy,“ hláskuje nám do telefónu. „Tam naposledy býval. Je to na kraji Paríža smerom na západ. Nejaký čas sme si telefonovali, ale už nie.“
Dozadu? Ani nápad
Alžírčan prišiel do Slovana Bratislava na jar 1992, pár týždňov predtým, ako sa belasí tešili z majstrovského titulu. Ich kapitánom bol Tomáš Stúpala, obranca, neúnavný robotník, ktorý nevypustil súboj. Haraoui bol z iného cesta.
„Ale podarený chlapík, čistokrvný driblér, tréneri ho tam posielali väčšinou v druhom polčase. My sme si to odmakali a potom nastúpil on, aby ľudí pobavil. Ktovie, či by vydržal celý zápas,“ usmieva sa s odstupom času Stúpala.
Na hráčov, akým bol Haraoui, nebol ani on zvyknutý. Fanúšikovia ho síce milovali, no spoluhráči mali z neho neraz vrásky na tvári. "Keď pred šestnástkou stratil loptu, my ostatní sme kúrili dozadu a on si len vyklusával.
Aj sme sa naňho občas hnevali. Ale takíto sú niektorí futbalisti, hrajú pre radosť. Keď vediete 3:0, je to oukej, ale keď vás zapáli vo vyrovnanom zápase, je to na porazenie."
"Presne, to bol on. Veď je to Alžírčan, pre nich žiadne pokyny neplatia, na ihrisku si robia, čo len chcú. V útoku vedel byť platný, ale obrana? To bola preňho španielska dedina.
Ani Galis to neriešil, vedel, že je silný v útoku a že brániť nedokáže," pridáva sa Vladimír Kinder, ďalší z pilierov vtedajšieho Slovana.
Aj Valovič priznáva, že Haraoui bol dobrý futbalista – avšak skôr pre diváka, ako pre tím…
„Kľučky, útočná fáza, prebratie lopty, ktorá mu neodskakovala, utajené prihrávky, v tom bol frajer. Nebol to žiadny kanonier, ale mal krásnu obaľovačku. Dozadu sa však nevracal. Zakončil akciu a mal pocit, že svoju misiu už splnil. A že čo je vzadu, to už nie je jeho vec.“
Veľmi zaujímavá je spomienka Pavla Gostiča, Stropkovčana, ktorého na Tehelnom poli prezývali „bicykel“ pre jeho legendárnu kľučku. Haraouiho pre portál Slovanpositive.sk vystihol takto:
"Bol svojský, ľudia ho mali radi a ja s odstupom času tiež. Pre mužstvo nevytvoril veľa, ale poňal hru tak, ako ju vnímam dnes ja. Dokázal baviť ľudí. Zobral loptu pred tribúnou, zasekol si ju a nasadil súperovi jasle.
Čítajte viac Skromný chlap zhodil fúzy a mama ho nespoznala. Keď kapitán s veľkým K prišiel na futbalový galavečer, nikto k nemu nepodišiel
My ako mužstvo sme z toho veľa nemali, keďže nedával veľa gólov. Loptovú techniku mal úžasnú, preto sa ľuďom nečudujem, že ho mali radi, nakoľko sa na to dobre pozeralo," vraví.
Ivan Žiga bol v tom čase len osemnásťročný mladíček, s Haraouim býval priamo pod starou tribúnou na Tehelnom poli.
„Bože, tie jeho kľučky. Na tú dobu to bolo niečo neskutočné. Nikto to tu nerobil, niečo podobné som dovtedy vôbec nevidel. Ani v telke. Futbalom sa bavil, stále niečo vymýšľal, aj v šatni žongloval. A keď spravil cez zápas fintu, celý štadión burácal, spomínate si na to?“ pýta sa nás.
„Učil som sa od neho. Jednu kľučku z jeho repertoára robím dodnes, keď hrám za starých pánov,“ zasmeje sa.
Aj podľa Vencela to bol hráč, ktorý bol pre Slovan prínosom. "Ľúbil loptu, to je fakt. V jeho prospech hovorilo to, že tu neboli iní cudzinci, našinci boli preto zvyknutí len na určitý profil futbalistov.
Keď prišlo niečo nové, chvíľu im trvalo, kým sa prispôsobili. Haraoui z toho ťažil. Dnešný futbalový svet je pomixovaný, v ňom by už zrejme toľko nevynikol."
Na ihrisko posledný
Keď sa blížila šesťdesiata minúta, v publiku to začínalo šumieť. Postupne sa ozývalo „Haraoui, Haraoui, Haraoui…“ Ľudia si ho pýtali. Chceli vidieť jeho finesy a zabávať sa.
Sympatický Alžírčan si svoju popularitu veľmi dobre uvedomoval. „Bol to dobrý chlapec, nemal som s ním problém, ale…“ načína inú tému Kinder.
„Vždy čakal, aby mohol ísť posledný cez tunel na ihrisko. Rozviazal si šnúrky na kopačkách, a vyčkával, kým ostatní vylezú von. Viete prečo to robil?“
Tušíme, ale nechávame dopovedať na niekdajšieho reprezentanta. "No aby mal najväčší aplauz od fanúšikov, hoci spravidla začínal iba ako lavičkový hráč. Bola to jeho špecialita.
Jaro Timko ho však po čase prekukol. Nakopal ho do zadku a potom s tým prestal. Ale žeby sme žiarlili? Nie, kdeže, boli sme výborná partia, neriešili sme to, ale je divné, keď hráč z lavičky má väčší aplauz ako ostatní."
Istú dávku exhibicionizmu v Haraouiho správaní pripúšťa aj Valovič. „Áno, toto bol trošku jeho problém. Šiel dosť na seba. Ale s Dušanom Galisom sme si ho vedeli ustrážiť, dodnes si myslím, že bol pre nás prínosom.“
Čítajte viac Klub zo zamrznutej zeme 50 rokov šikanovali. Pre čudesný dôvod
Pokračuje Kinder: "Veľmi dobre si uvedomoval, že v Bratislave je populárny. Mal to v hlave. Patril medzi prvých legionárov na Slovensku, všímal si, ako si ho publikum želá na hracej ploche.
Mal jednu kľučku, ktorá mu neustále vychádzala, mám pocit, že ju neskôr robil aj Neymar. Obrancovia ju nevedeli prečítať. Ale to bolo asi jediné, v čom bol výnimočný. Nebol to však Fabio Nigro, to ani zďaleka nie," naznačí kritický tón, aby vzápätí preladil.
„Ľudsky však naňho nemôžem nič povedať, zapadol medzi nás do partie. On nerozumel nám, my jemu, ale bolo nám to jedno.“
„To preto, že futbalový jazyk je univerzálny. Tam sa vždy nejako dohodnete. Áno, zapadol medzi nás,“ uznáva aj Stúpala. „Výborný chalan, aj keď sme sa dorozumievali len rukami a nohami. Bola s ním zábava,“ pokračuje „spolubývajúci“ Ivan Žiga.
„Dobrý chlapec. Keď bola v stredu ligová dohrávka, po nej sme šli spolu na večeru, napríklad na husacinu. A Haraoui šiel vždy samozrejme s nami. Všade chodil s nami,“ dodáva Valovič.
Odišiel za lepším
V majstrovskom tíme dlho nezotrval. Po necelých dvoch sezónach sa pobral preč. „Marí sa mi, že mal priateľku, tuším sa potom aj vzali. U nás v Slovane boli dobré podmienky, ale inde ešte lepšie, asi ho to ťahalo preč,“ vysvetľuje Valovič.
Po krátkej anabáze v portugalskom Cháves sa Haraoui pobral do Turecka, kde strávil podstatnú časť futbalového života. Najprv v Karabükspore, potom v Bursaspore a napokon v Karsiyake. Za alžírsku reprezentáciu odohral šesť zápasov.
Spomienka veľkého fanúšika
Keďže Youssef Haraoui bol miláčikom bratislavských tribún, oslovili sme jedného z najväčších – Ladislav Laca chodí na Tehelné pole desiatky rokov a takto si na alžírskeho futbalistu spomína. Jeho text prinášame bez redakčných úprav.
…
Po ére, keď hráči hrávali väčšinu svojej kariéry v jednom mužstve a v kluboch boli len výnimočne cudzinci (maximálne z Čiech), prišla doba, do ktorej začali prichádzať nové elemety – legionári zo širokého okolia.
Slovan tiež nezostal tomuto trendu imúnny a angažoval do svojich radov exotického futbalostu menom Youssef Haraoui. Pre nás fanúšikov to bola veľká neznáma , ako viacero veci okolo nás v tej dobe.
Do mužstva s vynikajúcimi mladými chalanmi, ktorí dvíhali značku Slovana tam, kam historicky patrí – na výslnie československého futbalu – prišiel hráč, od ktorého sme nevedeli, čo môžeme očakávať.
Alžírsko ako futbalová krajina bola nepoznaná a alžírski futbalisti tobôž…
Keď sa objavil nízky chlapík s havraními čiernymi vlasmi a snedou pokožkou, sledovali sme ho ako „mimozemštana“ a očakávali niečo výnimočné. Neodohral v Slovane veľa zápasov, ale každý fanúšik z tej doby si ho zapamätal.
Ako som vyššie poznamenal, v tom čase sa naplno formoval skvelý tím na čele s Peťom Dubovským a dostať sa do silnej zostavy bolo náročné. Youssef väčšinu zápasov naskakoval ako náhradník, ale napriek tomu si neraz vyslúžil potlesk a jasot fanúšikov.
Je pravdou, že nebol taký bojovník, ako neskôr Fabio Nigro, ale technicky bol virtuóz. Vedel by o tom rozprávať nejeden súperov hráč. Youssef si neraz vychutnával práve súboje jeden na jedného, ale aj jedného na dvoch.
Dodnes mám pred očami ako v zápase s Baníkom Ostrava vylákal dvoch hráčov k rohovej zástavke a tam neuveriteľnými kľučkami prešiel cez nich a vzápätí sa prekľučkoval späť na „východiskovú pozíciu“, aby si celé vystúpenie ešte raz vychutnal. Obaja súperovi hráči zostali ako obarení a diváci vybuchli do veľkého jasotu na oslavu tohto tanečného vystúpenia.
Ďalším nezabudnuteľným momentom a dovtedy nevídaným bol moment, keď Youssef „zostal visieť“ hlboko na polovici súpera. Jeho návrat do obrannej fázy nebol vôbec rýchly – taký veru ani nebýval po väčšinu jeho pôsobenia na trávniku.
Hra sa vyvinula tak, že dobrým obranným zákrokom sa vytvorila možnosť na rýchly protiútok, ale náš Youssef visel naďalej v hĺbke poľa. Zrazu – na prekvapenie všetkých – sa milý Youssef hodil o zem ako vojak v prestrelke a vyjadroval svoj nezáujem o hru.
Tento moment prekvapil nie len divákov, ale aj súperových hráčov. Všetci akoby zamrzli. Následne, keď to „zakliate kráľovstvo“ precitlo, sa rozľahol po celom hľadisku smiech a údiv v jednom.
Nuž taký bol náš Youssef Haraoui, technický virtuóz, ktorý sa bavil futbalom a tým aj divákov. Nenahral toho v Slovane veľa, ale zostal v pamäti fanúšikov ako jeden z tých vydarených zahraničných futbalistov, ktorí si obliekli dres nášho milovaného Slovana.