Napil som sa vody a bolo to veľmi zvláštne. Exreprezentant sa po dlhých rokoch v arabskom svete chce vrátiť domov

Ako sa zmenil tamojší život po začiatku ramadánu?

Výrazne. Nielen nám športovcom, všeobecne tu je väčší pokoj. Predovšetkým vo Fudžajre, kde momentálne pôsobím. Cez víkend sme boli na výlete v Dubaji, ani tam veľa domácich na uliciach nevidieť, ale predsa len cítiť, že je to liberálnejšie mesto.

Spoločnosť funguje samozrejme inak, cez deň viac-menej spí, v noci hoduje a stretáva sa. Do piatej, či šiestej hodiny je väčšina reštaurácií a kaviarní zatvorená. V siedmich emirátoch sú odlišné pravidlá. Niekde sa ženy nemôžu na verejných plážach kúpať v plavkách, u nás to napríklad také prísne nie je.

Dotkol sa ramadán aj vás? Sú veci, ktoré momentálne robíte inak ako zvyčajne?

Určite. Tréningy väčšinou máme okolo piatej, šiestej podvečer, cez ramadán až o desiatej a trvajú aj do polnoci. Potom prídem domov, naučil som sa, že už nevečeriam, dám si proteinový šejk a zaspím.

Čiže nie ste „ramadánový typ“…

To teda nie. (úsmev) Našťastie, po väčšinu pôstneho obdobia je prerušená liga, stihnú sa možno jeden, či dva zápasy, tiež končia o polnoci. Opakujem, ramadán rešpektujem, ale neobľubujem ho. Prevráti vám režim.

Ako nemoslim môžete pokojne jesť a piť aj na verejnosti?

Nepatrí sa to. Žijem však v rezorte, väčšinou tu sú cudzinci, tu sa to nerieši. Navyše, cez deň sú miestni doma, vychádzajú až po západe slnka. Ku koncu ramadánu sa v tíme snažia vrátiť veci do zabehaných koľají, trénuje sa za bieleho dňa, ja môžem piť a oni nie. Viete, to je také…

Čítajte viac Tréneri o ňom vraveli, že je rýchlejší ako Giggs a technickejší ako Beckham. Chlapec, ktorý mal byť kráľom, sa utopil

Aké?

Snažíme sa to obrátiť na srandu. Pre štyrmi rokmi bol ramadán v apríli, vonku bolo fakt teplo, ľutoval som tých chlapcov. Poviem vám, napil som sa, no príjemné mi to nebolo, kdesi vzadu v hlave som mal, že ja si tu pijem a moji spoluhráči nemôžu.

Aj to glosovali, tvárili sa, že všetko v rámci srandy, opätoval som to, ale vedel som, že to je zvláštne. Nebolo mi to príjemné. Hlavne, keď ma v Saudskej Arábii viedli miestni tréneri, vtedy to bolo fakt divné.

Necítite v tejto súvislosti väčší tlak? Že na ihrisku musíte kompenzovať únavu spoluhráčov počas pôstu?

Akože mám ťahať aj za nich? Niekedy mám pocit, že sa trápim viac ako domáci. Oni sa o siedmej najedia a do tréningu im vytrávi, po ňom sa zasa najedia a v noci nespia. Nemusia ráno vstávať do práce, pokojne ležia aj do druhej poobede a to sú už len štyri hodiny do ďalšieho jedla.

Obrátia svoj režim tak, aby im to vyhovovalo. Trápenie je to skôr pre cudzincov, lebo ja som zvyknutý o jedenástej spať a teraz v tom čase len trénujem. Povedal by som, že domáci si to celé užívajú.

Trúfli by ste si s nimi „držať krok“? Ír Paul McShane svojho času pôstil so svojimi moslimskými spoluhráčmi – vydržal vraj jeden deň…

Hovoria mi, že prvé dni sú najnáročnejšie, potom si telo postupne zvykne. Všetko je o dennom režime, ja musím ráno vstávať, deti nosím do školy, spoluhráči zatiaľ spia. Ramadán troška „okabátia“.

Zažil som však jeden pôstny mesiac na tímovom sústredení, tam som sa musel prispôsobiť, po náročnom tréningu som sa poriadne najedol a nebolo to veru ono. Veľmi zle som sa cítil.

Foto: STR / EPA / Profimedia

Filip Kiss Filip Kiss.

Vnímajú to ako sviatok alebo skôr ako obetu?

Jedno s druhým. Tešia sa, pre nich to je ako sú pre nás Vianoce. Keď sa začína ramadán, rodina má spoločnú večeru, dokonca neviem, či si nedávajú aj darčeky.

Je to podobné ako u nás cez advent, aj oni sú k sebe trošku milší, všetko je vysvietené, všade vidíte polmesiac. Život sa zrazu spomalí, ľudia si dávajú záväzky, chcú schudnúť, športovať – ako u nás na Nový rok. (úsmev)

Iftar alebo večera po pôste. Pozvali vás už?

Áno. My, cudzinci, sme samozrejme mohli mať aj raňajky s obedom, v hoteli sme si ich objednávali súkromne. Večeru sme mali spoločnú, aj s realizačným tímom.

Čakalo sa na modlitbu, päť minút pred ňou sme sa stretli a z rešpektu čakali na domácich. Najprv sa podávali ďatle a nejaký ich lokálny drink, potom sa už išlo „na ostro“. (úsmev) Arabi si vedia cez ramadán dopriať. Výber je obrovský.

Badáte nejaké zmeny aj vo svojom tíme?

Tréningy sú jednoduchšie, máme tiež dlhšie prestávky. Hráči sa k tomu občas stavajú alibisticky, povedia, že sú unavení a vyhovoria sa na ramadán. Že sa pred tréningom prejedli. (smiech) Toleruje sa to však.

Má to aj pozitívne stránky, mám pocit, že sú viac nabudení, pozitívnejší, viac sa modlia, jednoducho lepšie nastavení. Akoby boli väčší profesionáli, zrazu mali väčšiu vôľu niečo dosiahnuť.

Celkovo je ramadán o tom, že ste zdvorilý a milý, robíte dobré skutky, lebo počas tohto mesiaca je to pre nich obzvlášť dôležité.

Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League

Výkon mužstva na začiatku a na konci ramadánu, je tam nejaký rozdiel?

Ťažko sa to porovnáva, lebo je ligová prestávka. A stále platí, že ramadán je zrejme náročnejší pre cudzincov, ako pre domácich.

Slovanu sa v uplynulých dňoch zranili dvaja hráči – moslimovia. Tréner Weiss to vysvetľoval ramadánom…

Je to diametrálne odlišné, lebo ramadán dodržiavajú v slovenských podmienkach. Cez deň nespia, musia fungovať a trénovať. Zažil som ramadán v Nórsku, kde je tiež veľa moslimov.

Slnko zapadlo na tri hodiny a dodržiavať pravidlá bolo extrémne náročné. Boli dehydrovaní, nezvládali tréningy, množili sa zranenia. Obrovská záťaž.

Ale potom tu je Mohamed Salah, ktorý je taký odolný, že cez ramadán nasúka ešte viac gólov ako zvyčajne. Verí, že cez pôstny mesiac sa robia zázraky a on to fakt dokáže. To je sila vôle.

Je niečo, čo vás na ramadáne fascinuje?

Asi tunajšia atmosféra. Ľudia sú spokojnejší a pokojnejší. Pripomína mi to náš vianočný čas, aj keď doma na Slovensku máme veľký zhon a tu je fakt pohoda.

Baví vás ešte futbal v tomto regióne?

Futbal ma našťastie baví stále, ale skôr z individuálneho hľadiska. Som vďačný za to, že môžem pôsobiť v Spojených arabských emirátoch, je tu skvelý život, páči sa tu aj rodine.

Nedávno som v rámci súťaže menil klub, momentálne hrám v najslabšom tíme ligy a bojujeme o záchranu. Žiaľ, získali sme len tri body.

Čítajte viac Keď chlapec z Argentíny šiel do sveta, vraveli mu: Ak ti bude na Slovensku zle, vrátiš sa. Dnes túto krajinu miluje

Naznačujete, že futbal vás baví, ale tamojšia liga už veľmi nie?

Vystihli ste to. Tak nejak to cítim. V Saudskej Arábii som si to viac užíval, hral som v zápasoch, ktoré dnes môžu sledovať už aj ľudia v Európe, chodilo tam viac ľudí, mnohé stretnutia mali naozaj vysokú úroveň.

Vtedy to človeka baví viac. Navyše, po toľkých rokoch by som si rád opäť vyskúšal európsky futbal.

Kde konkrétne?

Priamo doma. Pracujem už na tom, aby som sa mohol v lete vrátiť na Slovensko. Niečo je už rozrobené, ale nemôžem ešte konkretizovať. Rád by som si najbližších pár rokov dokázal, že na to ešte mám.

A láka ma aj život u nás doma, veď taký dlhý čas sme boli preč. Neďaleko Dunajskej Stredy sme si postavili pekný domček a dosiaľ sme ešte nemali možnosť v ňom bývať.

Takže pôsobenie v našom ligovom futbale sa zužuje na južné, či západné Slovensko…

Dobre hádate. Ale nechcem to zakríknuť. Mám svoj vek, dlhodobú zmluvu nedostanem, ani deti už nechcem vláčiť kade-tade, túžime sa usadiť. Konečne si užiť rodinu. Chýba nám to, no viete, ako to chodí, po pol roku človek niekedy zmení názor. (smiech)

Čiže dvere za arabským svetom definitívne nezatvárate?

Vôbec nie. Zostávajú otvorené. Aj bývanie tu máme, možno sa sem raz vrátime. Ideálne by to bolo 50 na 50, s výnimkou leta tu je krásne počasie. Je tu všetko, bezpečie, veľa možností.

Blízka Saudská Arábia v uplynulých rokoch sťahuje k sebe viaceré futbalové hviezdy. Majú aj Emiráty takýto potenciál?

Nie je problém prilákať sem väčšie hviezdy, predovšetkým vo vyspelejších kluboch nejaké nájdete. Nie sú to však futbalové superhviezdy ako v Saudskej Arábii, ale nedávno sem trebárs došli Pjanič, Manolas, Seferovič, vlani tu bol aj Iniesta. Škoda len tej atmosféry.

Na Slovensku vás najskôr nič lepšie nečaká…

Iste, poznám pomery u nás. Viem, že to nie je Premier League. Aspoň štadióny sú krajšie ako keď som odchádzal. No teším sa, verím, že ešte nájdem motiváciu aj klub, pre ktorý budem užitočný.

Saudom pridelili futbalové MS. Je to dobrý nápad?

Podľa mňa áno. Sú pripravení. Určite viac ako Katar, ktorý to síce zvládol skvele, ale cítil som z toho akúsi umelinu. To, čo tam vybudovali, viac nedokážu využiť.

Katarská liga je podobná ako v SAE, Saudi sú oveľa ďalej. Je to väčšia aj futbalovejšia krajina, ktorá potom využije vybudovanú infraštruktúru. Celá krajina sa mení, nielen čo sa týka futbalu, ale aj v otázke práv, turizmu, atď.

A nehrozí, že po šampionáte tam upadne futbal do zabudnutia?

Ťažko to udržia, dlhodobo tam najväčšie futbalové hviezdy asi chodiť nebudú. Ale aspoň do MS to podržia. Neuveriteľne rozvíjajú turizmus, keď som tam pred rokmi prišiel, nechceli o ňom ani počuť, teraz to je úplne iná dimenzia.

A futbal? Veď ho vysielajú už aj u nás na Slovensku, pred štyrmi rokmi to bolo nemysliteľné. Ale priznávam, že po šampionáte bude trošku na ústupe.

Ste jediný Slovák v Emirátoch. Je ťažké dostať sa tam?

Kedysi tu pôsobil aj Miňo Stoch, celkom ho tu poznajú, za rok si tu spravil skvelé meno. Zahral som si proti Vernonovi De Marcovi. A či to je náročné? Zrejme áno, veľa hráčov zo slovenskej ligy sa sem nedostane.

Boris Godál šiel do Saudskej Arábie, ale to zrejme predovšetkým preto, že si ho stiahol tréner Martin Ševela. Je to skôr výnimka, aj to len na krátke obdobie.

Čítajte viac „Stratený muž" Babnič v úprimnej spovedi: To, čo som si zarobil, zhltli automaty. Nič iné by som nechcel, len naspäť svoju rodinu

Mňa brali do Saudskej Arábie v čase, keď som hral v slovenskej reprezentácii, nórskemu klubu museli za mňa zaplatiť. Kluby majú peniaze, päť-šesť saudských mužstiev si môže dovoliť top kvalitu.

Ostatné berú hráčov po tridsiatke z priemerných európskych tímov. V Emirátoch som mal spoluhráča, ktorý hral za Rumunsko na lanských ME, do Kalby vzali Mohammeda Kudusa z Brentfordu, prišiel na moju pozíciu a tak som musel ísť preč.

V tomto regióne som už ôsmy rok, mám tu iné meno ako v Európe. Je to moja výhoda.