Obranca s ikonickým účesom a fúzami, ktorý počas takmer celej klubovej kariéry zachoval vernosť belasým a tým si vyslúžil prezývku „slovenský Maldini“, toho na Tehelnom poli dosiahol veľa.
Titul v československej lige, tri ďalšie už v samostatnej slovenskej najvyššej súťaži a dva Slovenské poháre. Zažil zápasy Ligy majstrov proti AC Milánu či Realu Madrid, skoro všetko odohral s kapitánskou páskou.
Nakukol aj do reprezentácie, kde má na konte 14 duelov a v historicky prvom medzinárodnom zápase Slovenska proti Spojeným arabským emirátom viedol tím pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša ako kapitán.
Z profesionálneho futbalu sa vytratil na konci 90. rokov a zisťoval, či by mohol v kariére pokračovať ako tréner.
Čítajte viac Chlapec z Popradu túži hneď po Bundeslige, nie po Slovane či Trnave. V Česku má futbal inú spoločenskú úroveň
"Postupne som to skúšal ako tréner v Dunajskej Lužnej, vo Vrakuni, v Lamači či v Devínskej Novej Vsi. Ale k tomu som pričuchol už na sklonku kariéry ako asistent Vladimíra Kindera a neskôr Norberta Hrnčára.
No pomerne rýchlo vysvitlo, že z toho nič nebude, a tak som sa musel poobzerať po tradičnejšom zamestnaní," priznal v rozhovore pre Šport24.sk.
Zmena života z futbalového na civilný bola preňho veľmi ťažká. "Myslím, že to potvrdí mnoho bývalých futbalistov, že tento prechod je jedna z najťažších vecí v živote.
My sme nič iné okrem futbalu nevedeli. Ak mal niekto školu či bol vyučený, tak mu chýbala prax. Bolo ťažké sa zaradiť do bežného života. Podarilo sa mi to, ale trvalo to," konštatoval s tým, že teraz žije druhý život po tom prvom – futbalovom.
Čítajte viac Bez úľav, s titulom stavebného inžiniera... Keď Petržalka zdolala Spartu, vrátnik sa klaňal a riaditeľ usmieval
Cez spoluhráča zo zápasov Starých pánov Podunajských Biskupíc, kam si v tom čase chodieval zahrať futbal, sa dostal do firmy na výrobu automatov. Nasledoval rok v koži poštového kuriéra, až sa mu naskytla možnosť zamestnania v Motor-Car na Zlatých pieskoch.
„Už to tam ťahám ôsmy rok. Kosím trávu, zbieram papiere, rozvážam náhradné diely a podobne. Som také dievča pre všetko, lepšie povedané, údržbár.“
S výnimkou dvojročnej vojenčiny v Dukle Banská Bystrica zostal Stúpala verný belasým farbám. O zahraničie sa začal zaujímať príliš neskoro, aj keď bol na skúške v holandskom klube ADO den Haag.
Podobne ako zahraničie si nemohol vyskúšať ani život, ktorý dnešným futbalistom umožňujú ich kráľovské platy. Stúpala však nič neľutuje.
"Naše vtedajšie príjmy sa s tými dnešnými nedajú porovnať, ale my sme sa nemali až tak zle. Na tú dobu sme mali slušné ohodnotenie.
Čítajte viac S Calzonom by som na kávu nešiel z princípu, Vladka sa potrebovali zbaviť. Weiss o politike: Čo majú Ovečkina poslať na Kamčatku?
Dostal som byt, postavil som si chatu na Záhorí a mám zo dve garáže. Pred nami boli generácie hráčov, ktorí toho dosiahli viac ako my a zarábali oveľa menej.
Tí, ktorí ešte žijú, sú dnes dôchodcovia, ktorí prehadzujú každé euro," zamyslel sa bývalý obranca, ktorý na svoju chatu vyráža pri každej možnej príležitosti.
Dnešný futbal sleduje už iba sporadicky, moderné poňatie ho veľmi nezaujalo. "Dnešný futbal ma nebaví. Hráči sú schopní si dookola prihrávať, až sa vrátia späť k brankárovi, to sa mi nepáči.
Stále frflem. Veď nás by ľudia vypískali, keby sme si miliónkrát nahrali a ani raz nevystrelili. To si radšej pozriem dobrý film," povedal na rovinu Tomáš Stúpala.
