Rodák z Madridu, ktorý prešiel v bielom balete všetkými mládežníckymi kategóriami a neskôr pôsobil aj v Rayo Vallecano, Malorke a Sportingu Gijón prehral boj s leukémiou.
Dorado sa prepracoval do hviezdami nabitého prvého tímu Realu Madrid v roku 1999 a dres španielskeho giganta si obliekol po prvýkrát v zápase Španielskeho pohára proti Valencii.
Jeho konkurentom v zostave bol v tom čase jeden z najlepších ľavých obrancov na svete Brazílčan Roberto Carlos. Napriek tomu v nasledujúcej sezóne 1999–2000 odohral sedem zápasov za tím, ktorý viedol tréner Vicente del Bosque.
Na konci spomínanej sezóny sa mohol tešiť z víťazstve v Lige majstrov. V parížskom finále vtedy zvíťazil Real Madrid nad Valenciou 3:0 po góloch Morientesa, McManamana a Raúla.
Ako informovala Marca, Dorado putoval z bieleho baletu na hosťovania do Salamanci a Sportingu Gijón pôsobiacich v druhej lige a v roku 2002 definitívne prestúpil do Rayo Vallecano.
Neskôr sa vrátil do Gijónu v ktorom zotrval ďalšie tri sezóny. V roku 2006 prijal ponuku Malorky a o tri roky neskôr oznámil svoj odchod do futbalového dôchodku.
O krátky návrat sa ešte pokúsil v roku 2011, keď podpísal ročnú zmluvu s tímom z nižšej súťaže Atléticom Belares. Vo veku 35 rokov dal definitívne zbohom profesionálnemu futbalu.
Dorado bojoval s leukémiou od roku 2022 a v máji minulého roku podstúpil transplantáciu kostnej dresne v nemocnici Son Espases na Malorke.
V rozhovore pre El Comercio pred niekoľkými mesiacmi povedal: „S chorobou už nejaký čas bojujem. Dúfam, že tentoraz táto nočná mora skončí, dostaneme sa z nej a upokojím sa. Liečba si na mne vyberá svoju daň, ale snažím sa žiť normálny život.“