Keď sa mu po majstrovstvách sveta v Taliansku 1990 otvorili dvere na európsku klubovú scénu, slovenský futbalový bohém si to namieril do francúzskeho Saint-Étienne.
Tam počas šiestich rokov zažil dobré aj zlé časy, v lige mal povesť výborného legionára, no v roku 1996 prišiel zostup do druhej najvyššej súťaže a klub nemal dosť peňazí na vyplatenie hráčov.
Nasledoval dvojročný angažmán na Korzike v Bastii či krátka epizóda v Bundeslige, odkiaľ vychýrený exekútor štandardných situácii odišiel už po piatich zápasoch v drese Duisburgu.
Mal 33 rokov a zvažoval koniec kariéry, no netušil, že to najlepšie ho ešte len čaká. Prišla ponuka od jeho starého známeho z československej reprezentácie Jozefa Vengloša, ktorý v tej dobe trénoval Celtic Glasgow. Moravčík sa vydal do Škótska.
"Na rovinu, pán Vengloš mal odvahu, niečo vo mne musel vidieť. Prvýkrát ma zavolal do reprezentácie ako hráča Nitry, ktorá nebola pravidelným účastníkom najvyššej súťaže a nikdy nič veľké nevyhrala.
Už vtedy mi dal šancu, hoci mal na výber z hráčov Sparty Praha či Slovana Bratislava. Mojou prvoradou úlohou bolo nesklamať jeho dôveru a to sa mi podarilo," vrátil sa Moravčík v čase na koniec 90. rokov.
Keď prišiel na britské ostrovy, mal už 33 rokov, čo mu tamojšie média nezabudli pripomenúť. "Vtedy tam vychádzal iba jeden normálny plátok, zvyšok bol bulvár, ktorý živil senzácie.
Ten ma pred príchodom do Celticu vykreslil ako 33-ročného syna strýka Joa, čím chceli dostať pána Vengloša pod tlak, že čo to vyvádza.
Po čase však aj novinári uznali, že strýko Joe mal pravdu a priniesol dobrého hráča," skonštatoval obojnohý futbalový virtuóz, ktorý v drese Celticu získal dva tituly majstra ligy, jeden škótsky a dva ligové poháre.
So švédskym kanonierom Henrikom Larssonom vytvorili ofenzívu, ktorú bolo neradno podceňovať. K rešpektu a neskôr nadšeniu futbalových expertov a fanúšikov ale viedla dlhá cesta.
"Keď som tam prichádzal, písali, že pán Vengloš si priviedol syna za 300 000 libier. Mysleli si, že som stroskotanec, ktorý spadol z Marsu, predtým o mne v živote nepočuli.
Počkajte, veď ja vám ukážem, sľúbil som si. To je moja povaha. V prvom veľkom zápase som dal dva krásne góly proti Rangers a vyhrali sme 5:1.
Nikto mi nedával šancu, ale všetkým som vytrel kocúra," vylovil z pamäte spomienky na svoje premiérové „Old Firm“ derby.