Napokon, aj ten najslávnejší – Pelé – sa dostal do poriadnych finančných trablov. Podieľal sa na ťažkom hazarde a praní špinavých peňazí. Podľa viacerých zdrojov, keď bol ministrom športu v Brazílii, sa stal hazard súčasťou príjmov futbalových klubov.
Jeho meno zostalo pošpinené, ale núdzu až do konca života nemal. Iní však skončili neraz aj na ulici. Veď podľa štatistík až 40 percent hráčov po kariére stratí to, na čom roky tvrdo pracovali.
Futbal je v tomto zvláštny fenomén. Naučí vás užívať si, odnaučí krotiť sa. Podľa Igora Žofčáka, slovenského rekordéra v počte ligových štartov, nájdete smutné futbalové osudy prakticky v každej šatni.
„Vo veľkom futbale sa pohybujem dvadsať rokov a zažil som všeličo. Od gamblerov až po tých, ktorí sa venovali stávkovaniu. Všetkých týchto ľudí spája jedna vec – nehľadia na budúcnosť,“ povedal pre Športweb skúsený hráč Michaloviec, ktorý sa už dlhšie venuje finančnému poradenstvu.
Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League
Šialené tisíce
Na Slovensku sú veľké sumy na výplatných páskach futbalistov skôr raritou, na západe sa zarába tak dobre, že peniaze môžu jednotlivých hráčov zabezpečiť aj do konca života.
Samozrejme, len ak sa nevoláte Michael Chopra, niekdajší anglický útočník, ktorý len počas cesty na zápas dokázal v autobuse na rôznych stávkach prehajdákať aj 30-tisíc libier.
Islanďan Eidur Gudjohnsen hrával svojho času za Barcelonu, zranil sa a keďže nevedel, čo s nudou, minul pol milióna. Nepotreboval na to viac ako päť mesiacov.
Anglické médiá nedávno neváhali zverejniť aj najlepšiu jedenástku „skrachovancov“ a treba povedať, že muži, ktorí to so svojimi peniazmi vôbec nevedeli, by vytvorili veľmi solídny futbalový tím.
Čítajte viac Kmotríkovci a Slovan? V rámci našich rodinných investícií sme blízko stropu. Nedávame však menej ako majitelia Sparty či Slavie
Do bránky sa dostal legendárny David James, ktorý si mal dobre rozmyslieť, či sa chce rozvádzať. Väčšina z toho, čo zarobil, skončila u jeho exmanželky a niekdajšia opora Liverpoolu, Manchestru City a Aston Villy, tak v roku 2014 dobrovoľne vyhlásila bankrot.
Krátka odbočka: James totiž ani zďaleka nie je jediný futbalista, ktorého expartnerka „zodrala z kože“. Na zozname nájdete aj Emmanuela Eboueho, Thierryho Henryho, Ryana Giggsa, Louisa Sahu, Wesa Browna, Raya Parloura, či Jamieho Redknappa.
Ale späť k zostave, v ktorej byť určite nechcete…
V obrane by si svoje miesto zastali John Arne Riise, Colin Hendrie i Celestine Babayaro. Prvý z nich svojho času zarábal na Anfield Road 50-tisíc libier týždenne, Nigérijčan Babayaro tiež strávil svoju kariéru na lukratívnych adresách. Žiaľ, po celý čas míňali viac ako zarábali.
Eric Djemba-Djemba bol voľbou Sira Alexa Fergusona, Kamerunčan mal byť náhradou za dlhoročného kapitána United Roya Keena. Lenže so šikovnými nohami prišli na Old Trafford aj problémy.
Anglické médiá uvádzajú, že roztopašný Afričan mal najmenej tridsať bankových účtov a desať luxusných automobilov 4×4. Na čo mu na ostrovoch boli, vie zrejme len on sám, s určitosťou však prispeli nemalým dielom k jeho bankrotu.
Keitha Gillespieho z Newcastlu kedysi volali „nový George Best“. Od slávneho predchodcu si bral príklad nielen na ihrisku, ale žiaľ aj mimo neho.
Best si počas dvadsaťjeden rokov dlhej profesionálnej kariéry zarobil viac ako sto miliónov dolárov, láska k alkoholu ho však priviedla na mizinu. Podstúpil aj transplantáciu pečene.
Keď sa ho v rozhovore pre BBC nedlho pred smrťou novinár spýtal, čo urobil so všetkými zarobenými peniazmi, odpovedal takto: „Veľa som minul za chľast, na ženské a na rýchle autá. Zvyšok som rozhádzal.“
Aj Gillespie sám najlepšie vie, aký mohol mať dnes pohodlný život, nebyť toho, že sedem miliónov libier utopil v hazarde. Neskôr – poučený vlastnými chybami – napísal knihu, „Ako sa nestať futbalovým milionárom“.
A keby si ju prečítali Lee Hendrie, John Barnes, Jason Euell, Carl Cort, či Chris Sutton, tiež nemuseli byť v „zostave chudobných“.
Čítajte viac Keď chlapec z Argentíny šiel do sveta, vraveli mu: Ak ti bude na Slovensku zle, vrátiš sa. Dnes túto krajinu miluje
Petardy v nose
Anglické médiá to takto síce na rovinu nepovedali, ale všetkých by mohol trénovať Paul Gascoigne. Ostrovný enfant – terrible, muž, ktorý vedel byť výnimočný na ihrisku, avšak aj nenapodobiteľný mimo neho. Taký Vladimír Kinder, prvý Slovák v Premier Peague, by vám o ňom hodiny vedel rozprávať.
U Gascoigna to však bola „vražedná“ kombinácia – finančné bezvedomie aj alkohol. Upil by kohokoľvek a kedykoľvek, prepil by vždy a všetko. Takto prišiel aj o nomináciu na MS 1998, keďže dal prednosť „záťahu“ s hviezdnym spevákom Rodom Stewartom.
Žúry a drinky, to bol jeho život. Kinder spomína, že si našiel kamaráta, aby mohol „vymýšľať svoje hovadiny“. „Strieľal po ňom zo vzduchovky a za každú ranu platil 25 libier. Do nosa mu nastrkal petardy a nechal rachnúť,“ opisuje spomienky, ktoré sú našťastie už iba minulosť.
A bolo toho do voza…
„Len tak letmo mi napadá, ako dva týždne po svadbe od jedu žene pricvikol a dolámal prsty vo dverách auta. On nepil, ale chľastal. Raz sme pred zápasom naňho čakali, tréner sa pýtal, kde je. Zrazu sa zjavil vo dverách, zo saka vytiahol ploskačku a sŕkal akoby sa nič nedialo.“
Čítajte viac Keď prišli ľudia zo zahraničia, pýtali sa: Prepáč, ale milión eur? Za takéto prostredie? Žiaľ, Slovensko je na periférii
Nebohý Diego Maradona síce podobne nechutné veci nerobil, usporiadaným životom však ani zďaleka nežil. Zabudnime na chvíľu na drogy, ktoré sprevádzali jeho kariérny, ale aj pokariérny život, ruky by nad ním zalomil azda každý finančník. Božský Diego prekladal dlhy ďalšími dlhmi.
Slávna desiatka mala pritom všetky predpoklady, aby si do sýta užívala pohodový život. Napokon, tento Argentínčan až dvakrát prekonal prestupový rekord. Najprv, keď v roku 1982 prestúpil do Barcelony za päť miliónov libier a potom, o dve sezóny, do Neapolu za 6,9 milióna.
A jeho mzda zakaždým odrážala jeho dôležitosť. The New York Times v roku 1990 uviedol, že ikona z Buenos Aires v Neapole dostávala fixnú mzdu 2,3 milióna libier a ďalších osem si mohla privyrobiť na bonusoch.
Na tú dobu to boli ohromné peniaze, keď však Maradona na sklonku roka 2020 zomrel, na svojom bankovom účte zanechal len 75-tisíc libier. Zahraničné zdroje píšu, že okrem bohémskeho života skončil tak aj preto, že to bol veľkorysý muž, ktorého priatelia neprestajne využívali.
V roku 2009 talianske úrady oznámili, že štátu dlhuje 37 miliónov eur nezaplatených daní, vrátane penálov, poplatkov a úrokov z hráčskych čias v Neapole.
Foto: Profimedia
Maradona napokon zložil 42-tisíc eur, dvoje hodinky Rolex i súpravu svojich náušníc. Dubajských 2,7 milióna eur, ktoré zarobil ako tréner Al-Wasl, bolo tiež len kvapkou v mori. Na ulici pochopiteľne nikdy neskončil, veď to bol Diego, najmilovanejší Argentínčan všetkých čias.
57 nehnuteľností
Brazílčan Adriano, útočná hviezda prvej dekády 21. storočia, však také privilégiá nemala. Na sklonku lanského roka svet obleteli viaceré videá, ako sa opitý potáca po favelách v rodnom Riu de Janeiro.
Dnes už 42-ročný exfutbalista bol kedysi postrachom všetkých brankárov. Na veľkú kariéru ho pripravil jeho otec, žiaľ, nepripravil ho na čas, keď z tohoto sveta odíde. Táto smrť Adriana totálne zničila, prepadol alkoholu a ťažkej depresii.
Legendárny kanonier napokon prišiel o všetky milióny, ktoré počas hráčskej kariéry nadobudol a už niekoľko rokov žije so svojou mamou v jednej z najnebezpečnejších častí Brazílie.
Foto: TASR/AP, THOMAS KIENZLE
Veľmi smutný príbeh, avšak len ďalší zo série o veľkolepej kariére, po ktorej nasleduje strmý pád. Dočkal sa ho aj – ešte o niečo slávnejší krajan – Ronaldinho, hoci peňazí mal spočiatku ako pliev. Svoj beztak veľký majetok sa však pokúsil zúročiť v obchodnej sfére a nedopadlo to dobre.
S vidinou obrovských ziskov investoval do niekoľkých spoločností, boli z toho však len dlhy, ktoré nedokázal splatiť ani celým svojim majetkom. A veruže ten bol poriadny, keďže majiteľ Zlatej lopty, majster sveta i víťaz Ligy majstrov, mal 57 nehnuteľností.
Prešiel si kadečím, aj paraguajským väzením, dobrou správou je, že od dna – kedy mu na účte zostalo len päť dolárov – sa našťastie odrazil a je z neho opäť milionár.
Pasca po kariére
Futbalový život pozná množstvo nástrah. Podľa výskumu Asociácie profesionálnych hráčov v Británii majú futbalisti najmenej trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy s hazardom a inými neduhmi, ako priemerná populácia.
Čítajte viac A s čím by boli ľudia spokojní? Keby som šiel do Slovana, 90 percent by hundralo... V Maďarsku som šťastný, našiel som tu všetko
Vysvetlenie je jednoduché. Sebavedomý jednotlivec, ktorý bol skvelým futbalistom a verí, že bude rovnako úspešný po kariére, to všetko v kombinácii s prebytkom hotovosti, je veľmi nebezpečná záležitosť.
Kenny Sansom bol mnohými považovaný za jedného z najväčších anglických krajných obrancov vôbec. Len Ashley Cole odohral na tejto pozícii za Albion viac reprezentačných zápasov.
Problémom niekdajšieho futbalistu Arsenalu boli, rovnako ako u mnohých iných na tomto zozname, hazardné hry a pitie. Oboje vraj robil rovnako nebezpečne.
Piť začal po rozvode s manželkou, v roku 2013 zostal úplne bez peňazí a napriek tomu, že na Emirates Stadium mu dali aj prácu, sa Sansom stal bezdomovcom. Problémy zašli tak ďaleko, že zvažoval samovraždu.
Čítajte viac Starší rozhodcovia vravia, že keď si získate Weissa, vyhrali ste, lebo o ostatných sa už postará. Čo si mladý Slovák v 5. lige vypíska, to precestuje
To, že takmer polovica z profesionálnych futbalistov skrachuje len päť rokov po odchode do dôchodku, je šokujúci jav. Obzvlášť v profesii, ktorá je tak dobre platená. Mnoho hráčov upadá do pasce nadmerného míňania, chcú si udržať životný štýl, ktorý si užívali počas svojej kariéry.
Pravda je taká, že to obdobie je veľmi krátke, ale život po zápase omnoho dlhší. „Zažil som nejednu kabínu a vidím, že tu máme obrovský deficit,“ vraví David Depetris, argentínsky veterán, ktorý väčšinu kariéry strávil na Slovensku.
On to pochopil, spomínaní muži nie. Môžu však byť dobrým príkladom, ako raz veci nerobiť.