Život Róberta Polievku (28), v minulosti najlepšieho strelca slovenskej futbalovej ligy, nabral spád. Pokojnú Krupinu, kde ešte donedávna býval, vymenil za rušnú metropolu Maďarska, Duklu Banská Bystrica za MTK.
Prvú polovicu sezóny sa strelecky nepresadil, pred tou druhou si verí. Príležitosť skórovať bude mať už cez víkend na pôde Ferencvárosu.
Ak sa vás niekto opýta „hogy vagy“ (ako sa más – po maďarsky, pozn. red.), viete už odpovedať?
Ale áno, kadečo som už pochytal. Určite to nie je tak, že by som plynule rozprával, ale z futbalového žargónu niečo rozumiem. Niečo som pochytil aj v Dunajskej Strede, kde som pôsobil, hoci v tom čase sa tam väčšinou rozprávalo po slovensky.
Maďarčina je ťažký jazyk, však?
Juj, komplikovaný. (úsmev) Aj domáci mi už niekoľkokrát povedali, že sa nedá naučiť len tak. Dobre si to uvedomujú. Som však prekvapený, ako dobre ovládajú angličtinu, nie je problém sa dohovoriť.
Vraj sa to rozmohlo v poslednom čase. Ani naši asistenti s ňou nemajú problém, hoci hlavný tréner používa maďarčinu.
Malá skúška – viete, ako sa povie po maďarsky polievka?
Leves… To predsa nemôžem nevedieť.

A vedia, že ste „leves“ aj vaši spoluhráči?
(smiech) Nie, nie, to si radšej nechám len pre seba. Možno si to niektorý z nich už naštudoval.
Zabývali ste sa už v Budapešti?
Skvelé mesto. Hoci to spočiatku nebolo ľahké, napokon je to omnoho jednoduchšie, ako som si myslel. Je to veľký skok, prišiel som z Krupiny, kde som býval aj počas pôsobenia v Dukle Banská Bystrica, do veľkomesta. A k tomu rečová bariéra.
Musel som si nájsť dobré bývanie, škôlku i nejaké aktivity pre chlapca, bola to fuška. Ale týmto si musí prejsť asi každý legionár, je jedno, či ste v Budapešti, alebo niekde inde. Navyše, pomohli mi spoluhráči.
Páči sa nám tu, máme krásny byt v centre mesta, k neďalekému Dunaju chodievame na prechádzky. V meste je veľa možností, dobré reštaurácie, nemám sa vôbec na čo sťažovať.
Maďarská kuchyňa dokáže človeka na pár hodín vyradiť z prevádzky…
(smiech) Nie je veľmi pre profesionálnych športovcov, že? No poviem vám, nejeden spoluhráč s tým nemá žiadny problém. Iste, jedlo je jednou z najdôležitejších vecí v živote futbalistu, ale netreba sa z toho zblázniť.
Ak si niečo nezdravšie doprajete cez voľný víkend, naozaj sa nič nestane. Z domácich vecí som už vyskúšal asi všetko, akurát halászlé na mňa nespravilo veľký dojem.

Stredoslovenský pokoj a príroda vám nechýbajú?
Ale áno, v Krupine mám stále byt, staviame domček, čiže sa tam chceme raz vrátiť. Hoci teraz žijeme v rušnom meste, pri Štiavnických vrchoch sa predsa len cítime najlepšie. Pokoj a pohoda.
Čo bolo najťažšie po prechode z Dukly do MTK Budapešť?
Pre mňa osobne to, s akým menom prichádzam. Bol som jeden z top strelcov slovenskej ligy a očakávania asi boli priveľké, adaptácia preto nebola najľahšia.
Som flegmatik, zvyčajne si nerobím ťažkú hlavu z toho, keď ma ľudia kritizujú, ale mám rád spravodlivosť a kritika by mala mať svoje racio. Keď ste prvýkrát v zahraničí, je fajn, keď aspoň pol roka ľudia tolerujú, že veci nie sú ako predtým.
Pripomínali vám v Maďarsku, že ste prišli s vizitkou najlepšieho strelca slovenskej ligy a že od vás chcú góly?
Práveže vôbec. Ani majiteľ, ani tréner, všetci spoluhráči sú mi veľmi nápomocní. Vedia si zrátať, koľko je dva a dva. Nikdy som nepočul slovo musíš. Nebrali ma sem na základe jednej sezóny, vedeli o mne všetko.
Počas aktuálnej zimy dokonca prišla za mňa ponuka z iného klubu, ale MTK ju odmietlo, lebo mi verí. Momentálne sa cítim stokrát lepšie, ako keď som odchádzal na dovolenku. Adaptácia je už hádam za mnou a teraz budem môcť ukázať toho Roba Polievku, ktorého ľudia možno očakávali. Tvrdo na tom pracujem.
Mnohí nad týmto prestupom krútili hlavou. Čo ste našli v budapeštianskom klube?
Krútili, ale je mi to už jedno, vytvoril som si okolo seba bublinu. A čo MTK Budapešť? Našiel som tu toho viac, ako som očakával. Famóznu infraštruktúru.
Akadémia, neviem, či ste ju niekedy videli, je jedna nádhera. Všetko pod jednou strechou, všetko v jednej budove. Nové, čisté a krásne.
Veľa ihrísk, vynikajúci servis, starajú sa o nás 24 hodín denne a vašou jedinou úlohou je prísť, sadnúť si do šatne, prezliecť sa, odtrénovať a ísť domov.
Veľa ľudí si to možno ani neuvedomuje, ale toto v mnohých našich kluboch nefunguje. Milujem Slovensko, milujem slovenskú ligu, ale klamal by som, keby som tvrdil, že takéto zázemie má veľa slovenských tímov. Možno tri – Slovan, Dunajská Streda či Žilina. Tu ich je podstatne viac.
Aká je dnes maďarská súťaž? Podľa výsledkov v európskych pohároch sa zdá, že je na tom podobne ako slovenská…
Určite. Necítim veľký rozdiel. Sú tu však lepšie peniaze, hráčov to sem láka, tunajšie kluby si preto dokážu stiahnuť o niečo lepších futbalistov.
Jednotlivé tímy majú viac individualít, liga je technickejšia. Nestretol som sa tu s mužstvom, ktoré by stálo na šestnástke a odkopávalo loptu. Ale opakujem, rozdiel nie je veľký, akurát podmienky sú tu lepšie.

Hnevalo vás, keď fanúšikovia, ale možno aj médiá, tento prestup spochybňovali?
Povedzte, s čím by boli ľudia spokojní? (smiech) Keby som šiel do Slovana, deväťdesiat percent z nich by hundralo, ak by som prestúpil do Južnej Kórey, ako sa písalo, vraveli by, že Polievka sa šiel zakopať. A nedajbože by sa ozvala Barcelona, už by namietali, že tam nemám šancu.
Nech si hovorí kto chce, čo chce. Áno, mal som obavy, keď som sem prichádzal, ale po polroku môžem smelo povedať, že lepšie som sa rozhodnúť nemohol.
Ja aj moja rodina sme tu šťastní, jediné, čo mi chýba, sú góly. Vnímam to, trápi ma to, ale verím, že s tým sa dá niečo urobiť. Jedno je isté, góly som nezabudol dávať.
Zdalo sa, že máte ťažké srdce na médiá…
Možno… Trošku… K médiám sa vždy snažím byť úprimný, aj preto ma nahnevalo, že sa písalo, čo som nikdy nepovedal. Hovorím veci na rovinu, veď vidíte, že som azda ako jediný z hráčov rozprával o prestupe do Slovana. Iní by to donekonečna popierali, ja som sa nebál.
Iste, chcel som ísť na Tehelné pole, avšak za podmienky, že všetci budú spokojní. Niektorí to však zdehonestovali, písali a rozprávali veci, ktoré neboli pravda. Všetci na mňa majú číslo, ale radšej písali poza môj chrbát. Nebolo mi to príjemné.
Maďarský ligový futbal má veľmi silné mediálne pokrytie, rieši sa oveľa viac ako u nás. Máte už nejakú skúsenosť?
Môžem potvrdiť, že tunajší futbal je na dennom pretrase, médiá sa v ňom orientujú. Každý jeden zápas sa vysiela naživo, aj divácke zázemie je väčšie ako u nás.

Nemal som zatiaľ zlú skúsenosť, nikto ma nedostáva pod tlak. Viem, očakávalo sa odo mňa viac gólov, veď v lige som nedal zatiaľ ani jeden, na druhej strane všetko má nejaké vysvetlenie.
Máte za sebou celkom vydarenú prípravu…
Keď máte v rodine pohodu, veci sa zvyčajne ukážu aj na ihrisku. Nemám za sebou ideálny polrok, prešli sme si náročnými chvíľkami, športovca to dokáže pribrzdiť. V príprave sa mi darilo, teraz to už len preniesť do ligy.
V nedeľu vás čaká zápas na pôde Ferencvárosu. K čomu sa dá toto budapeštianske derby prirovnať?
A cítiť to aj na tohtotýždňových tréningoch. Je to niečo ako v Banskej Bystrici, keď sme sa chystali na duel proti Slovanu. Ferencváros je pojem, úradujúci majster, mužstvo s miliónovými hráčmi, ale takéto stretnutia chcete hrať a ja som sem kvôli nim prišiel. Aby som ich hral častejšie.
S „Fradi“ prekvapujúco v lige držíte krok…
Prekvapujúco? (úsmev) Keď som sem prišiel, bol som prekvapený z kvality, aká je v MTK. A potvrdzuje sa mi to každý jeden zápas. Momentálne sme štvrtí, na relatívne dobrom mieste, ale klub chce stále viac. Chce sa biť o najvyššie priečky až do posledného kola.
Má aj nejaký konkrétny cieľ?
V minulej sezóny sa mužstvo zachraňovalo v súťaži, predpokladám, že cieľ bol podobný. Avšak teraz, keď máme za sebou pomerne úspešnú polovicu ročníka, by bola asi blbosť, aby sme zostali pri takýchto skromných plánoch. Na jednej strane si vážime, kde sa momentálne nachádzame, ale dá sa aj viac.

Kedy sa Róbert Polievka vráti do reprezentácie?
Citlivá téma, aj tu si médiá svoje „popísali“. Keď budem podávať dobré výkony, tréner bude o mne vedieť. Reprezentačný štáb je široký, má pokryté veľké množstvo hráčov – vrátane mňa.
Momentálne to nie je pre mňa téma, ktorou sa denne zaoberám. Sám viem, že v národnom tíme som bol, keď som dával góly, teraz mi chýbajú. Keď ich začnem strieľať, možno sa niekedy vrátim. A ak nie, potom som vďačný, že som tam v minulosti mohol byť. Za to som na seba hrdý.
V Dukle sa momentálne strelecky darí Martinovi Rymarenkovi, akiste už zaujal nejaké iné kluby. Ak by ste mu mohli poslať jednu radu, ako by znela?
Sme v kontakte sedem dní v týždni, viem o ňom všetko. Preberáme to, ale on sám vie najlepšie, čo by mu pasovalo. Cíti, že by sa chcel posunúť, prerástol slovenskú súťaž, jeho výkonnosť neustále stúpa. Prajem mu, aby mu to vyšlo. Zaslúži si to.