Suma sumárum – každý si môže vybrať. Čo si však o účinkovaní Slovana Bratislava v Lige majstrov myslí futbalový expert Ladislav Borbély?
„Je to créme de la créme, lepšiu súťaž na svete nenájdete. A Slovan v nej neprepadol,“ vraví uznávaný odborník.
Po prehre 1:3 v Mníchove táto otázka vyznie dosť paradoxne, ale bol to najlepší výkon Slovana v hlavnej fáze Ligy majstrov?
Nechcel by som to špecifikovať na konkrétne zápasy, nepoužijem dokonca ani adjektívne vymedzenia „najlepšie a najhoršie“. Keď si zo série ôsmich stretnutí odmyslím prvé dve – v Glasgowe proti Celticu a doma proti Manchestru City – potom som spokojný.
Na úvod v Škótku zaplatil Slovan nováčikovskú daň, hral tam vyslovene zle. Účasťou v LM však preskočil dva výkonnostné stupne a potreboval čas na prispôsobenie sa. Podstatné však je, že neskôr ukázal adaptačný potenciál.
Zlepšoval sa, v posledných troch, či štyroch dueloch, by som dokonca povedal, že to bolo dobré. Áno, v hre dominoval taktický pragmatizmus, ale mal vari hrať proti ťažkým futbalovým váham otvorený zápas? To by bolo veľmi naivné.
Vladimír Weiss to veľmi dobre odhadol, keď rozdiel v individuálnej hernej kvalite schoval do tímového výkonu. Uvedomme si prosím jednu vec.
Akú?
Že belasí sa ani raz nestretli s priemerným, či ľahko nadpriemerným mužstvom. Všetko to bola špička.
Na to, že Slovan prehrá v Mníchove len o dva góly, sa stávkové kancelárie zdráhali vypísať kurz…
(smiech) Hej, aj ja som počúval reči o 0:7, či 0:8. Ale opakujem, Slovan sa už adaptoval na tú najvyššiu futbalovú kvalitu. Bolo by naivné očakávať, že tam prekvapí v podobe nejakého získaného bodu, ale napriek tomu to treba hodnotiť pozitívne.
Väčšinu zápasu bol defenzívne kompaktný, pričom sa ukázal aj vpredu. Škoda, lebo keby Barseghyan premenil tutovku, stretnutie mohlo dostať veľmi zaujímavú epiku. Slovan to v Nemecku zvládol naozaj dôstojne.
„V každom prípade by bolo veľmi nepríjemné, keby Slovanu na konci súťaže v kolónke bodov svietila nula,“ povedali ste nám 4. októbra po druhom stretnutí proti City. Zrejme ste ani sám nečakali, že sa to napokon stane…
Poviem úprimne, veril som v tri – štyri bodíky. Dúfal som, že niečo sa dá chytiť v Glasgowe, v Girone a potom doma s Dinamom Záhreb. Žiaľ, tam sa to nezačalo najhoršie, ale prišli chyby, aké sa v Lige majstrov jednoducho nerobia.
A teda, je nula nepríjemná?
Poviem to takto, Slovan má síce nula bodov, ale bola to dôstojná konfrontácia s európskou klubovou špičkou. Liga majstrov je predsa najkvalitnejšia klubová súťaž v celosvetovom meradle. Nepreženiem, ak poviem, že to je „créme de la créme“. Lepšiu nikde nenájdete.

Weiss na začiatku vravel, že ideme si to užiť a učiť sa. Zmenil sa Slovan za tých pár mesiacov?
Keď raz preskočíte dva levely, ocitnete sa v permanentnej kritickej konfrontácii so silnejšími súpermi. Veď tie mužstvá sú úplne niekde inde.
Ja by som prehry relativizoval, pretože Slovan sa s týmito finančnými možnosťami a kvalitou kádra dokázal prostredníctvom dobrého koučingu dostať niekam, kam vlastne nepatrí.
Už len to, že postúpil do hlavnej fázy, bolo obrovským prekvapením, no ten, kto čakal, že prídu aj ďalšie, je silný futbalový romantik alebo možno aj niečo iné. Radšej to nevyslovím. (úsmev)
Chcem veriť, že to nebola slovenská derniéra v Lige majstrov, ale že Slovan to v blízkej budúcnosti zopakuje. Potom budú mať získané skúsenosti zmysel. Benefitov je však ešte niekoľko.
Povedzte…
Ukázalo sa, že klub dokáže zorganizovať stretnutie na špičkovej úrovni a to nie je žiadna sranda. Malo to požadované parametre. A dôležité je aj to, že hoci Slovan prehrával, jeho divák pochopil a prijal toto mužstvo.
V Mníchove mal päťtisíc fanúšikov, čo je nevídané. Publikum akceptovalo, že mužstvo hrá na hranici svojich možností a schopností. To veru nie je málo. Navyše, klub sa v tejto kvalitatívnej nerovnosti vyhol debaklom.

Slovan avizuje, že viaceré európske tímy prejavili záujem o dvoch hráčov – Dávida Strelca a brankára Dominika Takáča. Na to, aby klub začal poriadne zarábať, potrebuje mladšie ročníky…
Strelec ukázal niekoľko silných okamihov, ale Takáč, to je charakter. Má neskutočne skromný prístup, upútať sa snaží jedine svojimi zákrokmi.
Keď ho sledujete pred kamerou, sála z neho obrovská pokora. Je mi veľmi sympatický. Ak odídu, Slovan bude jednoznačne slabší. Čo potom? Musí prísť kvalitatívne obohatenie, ale kde sú ekonomické limity klubu?
Kde sú podľa vás?
Sám seba sa pýtam, od koľko do koľko dokáže Slovan kúpiť hráča? Odhadujem, že od 200-tisíc niekde do dvoch miliónov. Moja otázka znie: je možné v tomto rozpätí kúpiť hotového hráča, ktorý príde s požadovanou kvalitou do ťažkých zápasov Ligy majstrov?
Keby Slovan v lete vyhovel požiadavke Žiliny za Adriána Kaprálika, dnes ho možno predáva za násobne viac peňazí…
Rozumiem, ale presvedčil o tom Kaprálik? Je rozdiel – a Slovanu sa to teraz niekoľkokrát potvrdilo – hrať futbalový „créme de la créme“ a v slovenskej lige. Sú to dva vesmíry. Záblesky v tom druhom nemusia v tom prvom nič znamenať.
Futbalista z naše súťaže v Lige majstrov môže aj nemusí, vôbec by som sa toho nepridŕžal. Priviedli ste ma k novým myšlienkam.
Akým?
Uvažujem, akú stratégiu by mal Slovan vlastne zvoliť. Ako sa vôbec posunúť vpred? Je vôbec možné, aby si za milión či dva kúpil futbalistu do milionárskej súťaže? Nie som o tom presvedčený. Ale ako potom?

Zrejme len napredovať skrze talentovaných futbalistov, vychovávať, postupne začleňovať a až potom hovoriť o následnom predaji. To chce však čas a tu tiež nikto nič negarantuje.
Je to zložitá téma, najlepší hráč belasých – Tigran Barseghyan – je prakticky nepredajný, lebo každý záujemca rýchlo pochopí, že z dlhodobého ekonomického hľadiska nie je zaujímavý.
Kluby chcú kvalitných, dynamických a rýchlych futbalistov, ale s nízkym číselným vyjadrením v kolónke vek. Dvadsaťdva, dvadsaťtri, možno dvadsaťštryri rokov, jednoducho aby existovala šanca hráča znova predať.
Tréner Weiss zvykne vravieť, že letný úspech v pohárových súťažiach sa pripravuje už v zime počas prestupového obdobia. To sa práve končí a Slovan priviedol akurát náhradného brankára z olomouckého béčka…
Chápem, v tomto smere to má Weiss veľmi ťažké. Ak by to bolo len na ňom, zrejme by si niekoho doviedol. Ešte väčší problém však nastane, ak Slovan niekoho predá a nezoženie náhradu, v mozaike by zrazu niekto chýbal.
Ak dnes chcete nakupovať, mali by ste mať k dispozícii absolútne špičkové dátové analýzy a skauting. Mať definovaný priestor, odkiaľ budem hráčov získavať. Je to náročný proces.
V lete to môže klub dobehnúť… Viacero hráčov je dávno za zenitom a bude ich treba nahradiť.
Je to tak. Veková skladba mužstva je problém a riešenie je priam existenciálne nevyhnutné. Iste, na slovenskú ligu to asi pokojne stačí, ja však hovorím o medzinárodnom účinkovaní. To je problém a keď ho klub nevyrieši, určite ho dobehne.

Český novinár Michal Kvasnica, ktorý navštívil všetky domáce zápasy Slovana v LM, bol k nemu v rozhovore pre sport.sk pomerne skeptický. Vytkol mu prácu s mládežou i skauting. Vraj to je v prípade českých top mužstiev nepredstaviteľné…
Sú to dôležité veci. Slovan za päť rokov priviedol do A-mužstva jedine Strelca i mladého Marcelliho. To je strašne málo. Nevidím belasým do kuchyne, ale isté je, že dobrá mládežnícka základňa by bola pre klub akousi barličkou. Pokiaľ nie je, stojí ho to len ďalšie milióny eur navyše.
Podľa Kvasnicu by si mal Slovan nájsť niekoho, kto Kmotríkovi privrie nožnice a nastaví procesy… Nepotrebuje Slovan na tomto poste človeka so skúsenosťami a víziou? Nebrzdia tieto rodinné väzby klub v rozlete?
To je otázka prepojenia majiteľského elementu a výkonného manažmentu. V súčasnom svete sú určité aktivity, kde sa rodinné prepojenia preferujú, sú však aj také, kde môžu byť kontraproduktívne. Toto si musí Slovan vyriešiť sám.
V klube môžu existovať odborné sekcie, v konečnom dôsledku však ide o mocenské rozloženie kompetencií. Pokiaľ vytvárajú jeden personálny monolit, môže to byť nevýhoda. Je to vec pána Kmotríka staršieho, majiteľa.
Jeho syn nedávno, počas sústredenia v Katare, naznačil rokovania o vstupe nového silného investora…
Ak hovoríme o úrovni, akou je Liga majstrov, potom ho Slovan potrebuje. Pozrite sa na tabuľku hodnoty jednotlivých tímov, belasí tam nemajú žiadnu šancu. Sú poslední zo všetkých.
Od prvých ich delí viac ako miliarda – to je prosím pekne neriešiteľná záležitosť. Buď máte peniaze a ste konfrontovateľní, alebo máte aspoň dobre fungujúcu mládežnícku akadémiu, z ktorej chŕlite jeden talent za druhým, viď. Dinamo Záhreb. Je to vec klubovej filozofie.

Novak Djokovič by vraj nikdy toľko nedosiahol, keby nemal vyzývateľov v podobe Federera s Nadalom. Nie je ťažké pre Slovan napredovať, keď doma nemá poriadnu konkurenciu? Čo vlastne môže motivovať solventného zahraničného investora, aby sa ujal takéhoto klubu?
Zostáva mu jedine čerešnička na torte – účasť v Lige majstrov, lebo tá osloví každého. To je atraktívne portfólio pre každý vstupný kapitál.
Jedno je isté, súčasné finančné možnosti Slovana sú vzhľadom na účasť v Lige majstov príliš nízke. Je to taký paradox, lebo je to veľmi veľa na našu ligu, ale pramálo na hviezdnu LM.
Veľmi nešťastná kombinácia, však?
To sú presne hendikepy malých krajín s vlastnými ligami. Ich vyslobodením by bola krásna nadnárodná súťaž. Vedel by som si predstaviť v jednej tabuľke najlepšie tímy z krajín V4 a Rakúska, ale to už trošku romantizujem.
Bola by to krásna stredoeurópska liga, momentálne je to však neuskutočniteľné. Škoda, lebo pravda je taká, že v päťmiliónovej krajine nikdy nevygenerujete toľko kvalitných hráčov, aby vytvorili aj kvalitnú ligu.
Liga majstrov sa pre Slovan skončila, je dosť pravdepodobné, že Tehelné pole v tejto sezóne už nevypredá..
Je to očakávateľné aj logické…
Ale možno aj dosť sklúčujúce…
Klubizmus je globálny národný proces, ktorý u nás neprebieha. To, že Slovan dokázal vypredať stretnutia v Lige majstrov, to je len fragment. Niečo naznačil, ale pokiaľ sa k tomu nepridajú divácke zázemia aj v iných kútoch Slovenska, potom sa ťažko pohneme.

Pritom je to veľmi dôležitá vec, lebo klubizmus ako taký, keď sa identifikujete s mužstvom a stáva sa súčasťou vášho života, má pre organizáciu saturačný efekt. Nie som si však istý, že sa v tomto smere na Slovensku pohneme vpred.
Ale aby som odpovedal aj na otázku: áno, je rozdiel, keď hráte pred vypredaným štadiónom a prázdnymi tribúnami. V tomto smere má Slovan krajšiu polovicu sezóny za sebou.
Bude Slovan, ktorý už nehrá Ligu majstrov, v domácej súťaži silnejší?
Nepochybujem o tom. Ale je dobré, že Žilina sa prebudila, niečo naznačila aj Trnava. S Dunajskou Stredou, ktorej nevyšla jeseň, by mohli pre Slovan pripraviť dobré konkurenčné prostredie.
Ak belasí vyhrajú o pätnásť bodov, o čom to je potom? Ako sa majú zlepšovať, čo ich k tomu prinúti? Ako ich to pripraví na nový ročník európskych súťaží?
Je v Slovane hráč, bez ktorého si toto mužstvo neviete predstaviť?
Poviem jedno meno – Barseghyan. Aj v Mníchove dokázal, že je konfrontovateľný s hráčmi Bayernu. Proti Stuttgartu síce nebol úplne fit, ale stačilo mu pätnásť minút, aby ukázal, aký je to hráč. Škoda, že nie je o niečo mladší. Do mužstva vnáša zvláštne ofenzívne fluidum.
Na sociálnych sieťach Slovana – v diskusiách – sa objavil nejeden názor, že tak, ako sa ukázalo, že hráči na level Ligy majstrov nemajú, že to isté platí aj o trénerovi.
Akože o Weissovi?
Áno.
Sociálne siete ma nezaujímajú. Prečo by aj mali, keď ľudia tam väčšinou vystupujú anonymne? Zrejme im Vlado nejako nesedí, keby ho poznali, možno hovoria a píšu inak.
Zopakujem len, že Slovan preskočil dve výkonnostné kategórie a v takom prípade nemôžem povedať nič iné, len že je to muž na správnom mieste.
Úlohou trénera je dotiahnuť hráča a mužstvo na hranicu svojich možností. Slovan všetky zápasy prehral, ale dovolím si tvrdiť, že vo väčšine stretnutí bol na maxime.
Za hranicou vlastných limitov sa hrať nedá, takže čo vlastne od Weissa chceme? Keď ste na maxime, nie je čo posúvať, môžete len priviesť nové mená, ktoré budú konkurencieschopné. To je však úloha klubového manažmentu, nie Vladova.