Skromný chlapec zo Sicílie sa za jeden rok vypracoval z druholigového hráča na najlepšieho strelca majstrovstiev sveta 1990. Hrdina Talianska, ktorý svojimi kúskami spôsobil ošiaľ na Apeninskom polostrove, žiaľ pri veľkej konkurencii rýchlo upadol do futbalového zabudnutia.
Čarovné noci Tota Schillaciho, to bol titulok publicistického textu opisujúceho účinkovanie talianskeho útočníka na domácom svetovom šampionáte 1990. „Zázrak za jeden deň“, takto opísali novinári horkokrvného Sicílčana, ktorému sa v krátkom čase podarilo rozpáliť Taliansko a viesť národný tím na ceste za titulom majstra sveta.
A azda ešte aj dnes by si ho milióny ľudí zapamätali ako reprezentanta hrdinu, keby v semifinále majstrovstiev sveta 1990 porazili Taliani výber Argentíny vedený Diegom Maradonom.
Schillaci sa narodil 1. decembra 1964 v chudobnej časti Palerma a od malička ho prezývali Toto, a pod týmto menom bol neskôr známy aj na futbalových trávnikoch. Svoju kariéru začal v miestnom klube Amat Palermo, v roku 1982 podpísal zmluvu s Messinou.
Čítajte viac Ak neprekonáme krízu, sám skončím. Guardiola pred dnešným šlágrom šokoval fanúšikov City
Messina bola v tom čase na pokraji zostupu do štvrtej ligy (Serie C2) a zdalo sa, že klub už nič nemôže zachrániť. Napriek tomu sa so Schillacim v tíme Messina dostala do Serie B len za tri roky a stala sa stabilným mužstvom v druhej najvyššej súťaži. Schillaci bol považovaný za výborného útočníka, na ktorého nemuselo hrať celé mužstvo.
Na strieľanie gólov potreboval minimum príležitostí, pričom sa vynikajúco orientoval v pokutovom území. O niekoľko rokov neskôr ukázal tieto svoje kvality aj na najvyššej futbalovej úrovni.
Kľúčovou sezónou v Schillaciho kariére bol ročník 1988/89. keď vtedy 24-ročný útočník strelil 23 gólov. V tej sezóne Messinu viedol z trénerskej lavičky Zdeněk Zeman, ktorý zohral veľkú úlohu v skvelom gólovom predstavení vychádzajúcej hviezdy.
Jeho výkony v Messine zaujali aj zástupcov Juventusu, ktorý v tom čase nedosahoval pôsobivé výsledky. Dino Zoff, vtedajší tréner Starej dámy, priviedol Schillaciho do svojich radov a neoľutoval to už v prvej sezóne 1989/90. Toto strelil 15 gólov a patril medzi najlepších strelcov Serie A za Marcom Van Bastenom, Robertom Baggiom a Diegom Maradonom.
Takýto výkon stačil na to, aby si ho zavolal vtedajší tréner talianskej reprezentácie Azeglio Vicini. Napriek dobrej sezóne v Juventuse prišiel Schilacci do národného tímu ako totálny outsider, skôr na to, aby zaplnil miesto na lavičke, než aby dostal šancu.
Na ihrisku vo veľkej konkurencii, v ktorej boli Gianluca Vialli, Roberto Mancini, Andrea Carnavale, Aldo Serena, nenahraditeľný Roberto Baggio a ďalší, sa zdalo, že Schillaci sa na domácich majstrovstvách sveta nedostane na trávnik ani na minútu.
Vyzeralo to tak, že iba tréner Vicini odhadol, že outsider ako Schillaci, ktorý sa pred šampionátom predstavil v národnom tíme iba v jedinom zápase, by mohol vo veľkej konkurencii zohrať dôležitú úlohu.
Keď sa 9. júna 1990 pre Talianov začali majstrovstvá sveta, ktoré domáci odštartovali na Olympijskom štadióne v Ríme proti Rakúsku, začala sa aj rozprávka Tota Schillaciho.
Čítajte viac Vulgárna reakcia kouča Bohemiansu baví internet. Ceníme si, že veci nazýva správnymi slovami, odkazujú mu fanúšikovia
Azúroví sa proti slabšiemu súperovi veľmi trápili a nevedeli nájsť cestu k odkliatiu rakúskej bránky. Schillaci vystriedal Andreu Carnavaleho a už o dve minúty dokázal hlavou rozvlniť súperovu sieť. Napokon to bol jediný zásah v stretnutí a znamenal úspešný vstup Talianov na MS.
Rovnakým výsledkom Taliansko zdolalo v druhom súboji skupinovej fázy reprezentáciu USA, no Schillaci, ktorý v 51. minúte opäť vystriedal Carnevaleho, nezopakoval scenár z predchádzajúceho stretnutia. Jediným strelcom gólu bol v 11. minúte Giuseppe Giannini.
Trénerovi Vicinimu však stačili jeho dobré výkony v prvých dvoch zápasoch na to, aby ho zaradil do základnej zostavy na zápas proti Československu. Odvďačil sa otváracím gólom už po desiatich minútach, na výsledných 2:0 upravil v závere Roberto Baggio.
Po skupinovej fáze už bol Schillaci v médiách vyhlásený za talianskeho hrdinu. Chlapík, ktorý bol napriek jedinej dobrej sezóne v Juventuse považovaný za slušného náhradníka, sa za pár dní stal stredobodom pozornosti.
Čítajte viac Škriniar na vedľajšej koľaji, Paríž v Lige majstrov tiež. Enrique: Som plný sebavedomia
V chudobnej štvrti Palerma každý vedel, kto je jeho manželka, rodina. Schillaci žil sen každého futbalistu. Fanúšikovia na štadióne nadšene fandili „To-to“ a prezývka sa stala jedným zo symbolov úspechov národného tímu.
Taliansky útočník pokračoval vo výborný výkonoch aj vo vyraďovacej fáze majstrovstiev sveta. V osemfinále sa domáci opäť snažili zlomiť odpor súpera z Uruguaja a v 65. minúte sa to gólom podarilo Schillacimu. Aldo Serena sedem minút pred koncom potvrdil postup domácich favoritov do štvrťfinále.
A Schillaci nepoľavoval, jeho jediný zásah do bránky Írska znamenal už postup do semifinále. Na Apeninskom polostrove vtedy panovala absolútna Totománia, médiá ho označovali za nového Paola Rossiho či Giuseppe Meazzu, čiže útočníkov, ktorí predtým doviedli Taliansko k titulom majstra sveta.
Na postup do veľkého finále však museli zdolať obhajcov titulu z Argentíny vedených Diegom Maradonom. Zápas sa hral navyše v Neapole, v domácej aréne božského Diega a domáci priaznivci tak nemohli fandiť Taliansku z celého srdca, keďže na druhej strane stála ich klubová ikona.
Schillaci svoju úlohu splnil aj v semifinále a v 17. minúte dostal domácich do vedenia. Taliani sa už videli vo finále, no v 67. minúte po asistencii Maradonu vyrovnal Claudio Caniggia a o finalistovi rozhodli až penalty.
Keď to bolo najťažšie, na scénu opäť vstúpil Toto. Opäť využil „odpad“ a gólom zo 17. minúty priviedol „Azúr“ do vedenia. Vo finále to bolo s jednou nohou Taliansko, no v 67. minúte po asistencii Maradonu vyrovnal výsledok Canidha. Viac gólov až do konca nepadlo, a tak o finalistoch rozhodli až penalty.
Viac šťastia mali Argentínčania, ktorí už mali za sebou jeden úspešný rozstrel, keď vo štvrťfinále vyradili Juhosláviu. Všetci exekútori Argentíny svoje pokusy premenili. Schillaci penaltu nekopal, v domácom tíme minuli Donadoni a Serena.
Aj keď to bol koniec talianskych snov o titule majstrov sveta, nebol to koniec Schillaciho mágie. V súboji o tretie miesto zdolali domáci Anglicko 2:1. Taliani sa ujali vedenia gólom Baggia v 71. minúte, o desať minút neskôr vyrovnal David Platt. No v 86. minúte rozhodol o bronze pre domácich práve Schillaci, ktorý premenil pokutový kop.
Salvatore Toto Schillaci sa tak so šiestimi gólmi zapísal do histórie ako najlepší strelec majstrovstiev sveta v roku 1990 a jeho meno zostalo vyryté spolu s legendárnymi strelcami histórie šampionátov ako boli Garrincha, Gerd Müller, Mario Kempes, Eusebio, Paolo Rossi, Gary Lineker a ďalší.
Aké ľahké bolo milovať tohto skromného chlapíka možno najlepšie vyjadruje jeho výrok po majstrovstvách sveta, keď sa ho opýtali, či sa považuje za skvelého hráča. „Nepovažujem sa za skvelého hráča. Mal som len šťastie, že som bol v jednom tíme so skvelými hráčmi.“
Čítajte viac Český futbal smúti. Zomrela legenda Dukly Praha a hrdina strieborného tímu z MS v Čile
Zaujímavosťou je, že okrem šiestich gólov na MS dal Schillaci v 16 zápasoch, v ktorých si obliekol reprezentačný dres, iba jeden gól za národný tím.
Po majstrovstvách sveta nešla Schillaciho kariéra tým správnym smerom. Toto po viacerých zraneniach začal hrávať v Juventuse len sporadicky, a tak ho klub predal do Interu. Z útoku sa neskôr presunul do stredu poľa, no zranenia ho neopustili. Hrdina Talianska sedel v dvoch sezónach v Interi viac na lavičke ako bol na trávniku, pričom mal aj mizernú streleckú výkonnosť.
Sláva pominula, a tak médiá, ktoré kedysi písali o jeho živote, úžasnej manželke a narodení syna, teraz zapĺňali stĺpčeky novín informovaním o jeho náročnom rozvode.
Po neúspechu Talianska v kvalifikácii o postup na európsky šampionát v roku 1992 dostal tréner Vicini výpoveď, po ktorej ostali pre Tota dvere do národného tímu navždy zatvorené.
Schillaci hľadal futbalové šťastie v Japonsku, kde štyri roky hrával za tím Jubilo. Toto prišiel do krajiny vychádzajúceho slnka v roku 1994 a bol prvým Talianom, ktorý otvoril dvere mnohým ďalším zahraničným futbalistom, ktorí neskôr hrali v japonskej J-League.
Treba spomenúť, že po futbalovej kariére si Schillaci vyskúšal aj tú filmovú. Bývalý taliansky hrotový útočník mal krátku rolu v talianskom televíznom seriáli, kde hral mafiánskeho bossa, no aj tu jeho sláva trvala iba chvíľu, keďže jeho postava zomrela už v druhej scéne.