Gaudí bol predsa jeden z najslávnejších ľudí vo svojom fachu a takým je aj Pep Guardiola. Môžeme ho pokojne volať pán dokonalý, lebo futbal v jeho podaní takým neraz je. Ako tréner už získal sedemnásť vzácnych trofejí.
Lenže dokonalosť, strojenosť, presnosť a bezchybnosť, no nie je to občas nuda? Nepotrebuje futbal aj trošku chaosu? Individuálneho majstrovstva aj za cenu ľudského zlyhania? Ozaj, „nezabil“ tréner Guardiola ten náš milovaný futbal?
Lebo mnohí si myslia, že áno. Že je až príliš dokonalý a predvídateľný. Že sa z neho vytratilo vzrušenie.
Musím mať loptu
Guardiola „napáchol“ Luisom Aragonésom, pod ktorým Španieli začali hrať už nielen efektný, ale aj efektívny futbal. „Mužstvo, ktoré drží loptu, nemôže dostať gól. Naopak, má všetky predpoklady ho dať,“ zvykol vravieť Aragonés.
Guardiola to doviedol do dokonalosti. Keď vlani Manchester City podľahol Wolves 2:3, ešte viac ako výsledok zaujala štatistika držania lopty – iba 37,8 percenta na strane jedného z najlepších tímov na svete. Bolo to niečo podobné, akoby Tadeja Pogačara v horách prekonal niektorý zo šprintérov.
Niečo nevídané, lebo 53-ročný rodák zo Santpedoru si na toto číslo potrpí. Pod 45 percent sa okrem tohto duelu už nikdy nedostal. Od jeho príchodu do City si drží v priemere 67-percentné držanie lopty na zápas a do konca roku 2022 si jeho hráči loptu prihrali 165 189-krát. Suverénne najviac v celej Premier League.
To všetko pri úctyhodnom percente úspešnosti pasov – 88,77.
To je Pep Guardiola, muž, pod ktorým sa hrá najdisciplinovanejší futbal na svete. Už Barcelona si pod jeho vedením osvojila étos, že vždy a za každú cenu potrebuje mať na kopačkách loptu a keď ju získa, celý tím sa automaticky presúva na polovicu súpera.
A v prípade, že ju stratí, je úloha nanajvýš jasná – čím skôr ju získať späť.
Čítajte viac Blbosť, ktorú som odkázal Kozákovi, ma stála priveľa. Nič neľutujem, ale mohol som mať inú kariéruVysoká línia a nátlaková hra… Je to veľmi inteligentná taktika a odborníci sa domnievajú, že ak sa jej tím drží priam „guardiolovskou“ precíznosťou, je takmer neprekonateľná.
Aj preto mal Guardiola v minulosti zásadný problém so Zlatanom Ibrahimovičom. Ak niekto narúšal jeho stratégiu, musel preč. Noty sú nemenné. A držať ich smie len on.
Nie je to ľahké
Jeden z jeho futbalových mentorov, tréner Juanma Lillo, v minulosti poskytol nevšedný pohľad na túto futbalovú filozofiu. Útok a obrana je vraj jedno a to isté – bráni sa, keď útočí, a útočí, keď sa bráni.
Niet pochýb o tom, že je to účinná zbraň, veď k veľkému poháru sa dnes bez totálnej „dominancie na lopte“ nedostanete. Posledným bol možno v Lige majstrov Inter Miláno v lete 2010 pod Josém Mourinhom. Práve on vraj našiel recept na Guardiolov nudný futbal – „zaparkovaným autobusom“, ktorí fanúšikovia neznášali.
Guardiola v prvej sezóne v Barcelone vyhral všetky dostupné trofeje a v ďalších dvoch získal double. Jeho tím dominoval v silnej La Lige a dnes robí to isté aj v Manchestri City.
Čítajte viac Roky ho prehliadali, posielali z klubu do klubu. Klenot s maďarským priezviskom teraz čaká životný prestupAvšak či je jeho taktika pozitívnym vývojom pre tento šport, to je už vec iná.
Gary Neville, legendárny obranca z konkurenčného United, nenápadne pomenoval „problém“.
"Povedať, že sa pri nich nudím, je ako pichnúť do osieho hniezda, pretože nazvať City nudným tímom nie je správne. Hrajú vynikajúci futbal. Ťažko sa mi však naňho pozerá, no keď stiahli Haalanda, vyzerali aspoň o niečo nedokonalejšie. No povedzte, nie je to trošku nuda?
Guardiola sa na druhý deň bránil. „Nie je to také ľahké, ako to vyzerá.“
Mnohí ho obviňujú za postupné vymiznutie neopakovateľných momentov. Futbal, hra kedysi oslavovaná pre svoje nepredvídateľné kúzla a oslňujúce umenie, sa vraj stáva – na pozeranie – príliš nudným. Čísla podľa niekdajších hviezd premohli samotné schopnosti.
Hráči dnes nechcú riskovať, uprednostnia bezpečie, také, ktoré bude štatisticky na papieri vyznievať pozitívne.
Napokon, zvážte samotný vývoj, spomeňte si trebárs na kúzelníka s loptou Ronaldinha. Jeho neprehliadnuteľné prihrávky, radostný nádych, úsmev, to všetko robilo z futbalu v jeho podaní jeden vzrušujúci zážitok.
Pelé a Maradona, dvaja z najväčších hráčov histórie, gólový rekord toho prvého je legendárny, ale to, čo ho skutočne odlišovalo, bola jeho vynaliezavosť. Maradonov „gól storočia“ proti Anglicku na MS 1986 bol zasa dôkazom futbalovej geniality a nezadržiavaného talentu.
Messi, Ronaldo, Kaká, Zidane, Totti, Beckham… Kam sa podeli ďalšie slobodné futbalové duše?
Ronaldinha neuvidíte
"Zdá sa mi, akoby všetci chceli hrať rovnako, držať loptu, využívať kopu krátkych prihrávok. Ale všetci hráči nie sú rovnakí. Tréneri by mali voliť herný systém, na ktorý majú hráčov.
Keby si naši obrancovia Šuchančok či Chrenko dva-tri razy prihrali loptu s brankárom Hýllom, ľudia by pískali. Prechádzali sme do útoku rýchlejšie, jednoduchšie," povedal nám pred pár rokmi Jozef Bubenko, niekdajší tréner Interu Bratislava, s ktorým na prelome tisícročia získal dvakrát po sebe „double“.
„Teraz si hráči vymenia dvadsaťkrát loptu a ešte stále neprešli cez polovicu ihriska. To je vraj moderné. Kombinačná hra na veľa prihrávok. Ale mňa príliš nebaví. V zápase vidia diváci tristo-štyristo prihrávok, ale strely na bránku sú 3:2,“ doplnil.
Naznačuje, že z futbalu sa vytráca živočíšnosť. Všetko je len a len o číslach. Bubenkovi nasledovníci sa už nezameriavajú na futbal ako celok, ale na jeho štruktúru.
Výsledkom sú sofistikované obranné systémy, no chýba slobodné vyjadrovanie sa na ihrisku. Guardiola je toho absolútnym príkladom, jeho tímy dominujú v držaní lopty a dianie kontrolujú skrze stovky precíznych prihrávok.
Nie je to však len staršia generácia trénerov, ktorá namieta. Pred pár dňami sa ozval aj Patrice Evra, bývalý krajný obranca Manchestru United, ktorý v sezóne 2019 ukončil kariéru.
Štyridsaťtriročný Francúz v podcaste s bývalým spoluhráčom Riom Ferdinandom vysvetlil, že posadnutosť replikovaním Guardiolovho štýlu ničí futbal a mohla by znamenať, že neobyčajné talenty ako kedysi Ronaldinho a Eden Hazard, sa viac nenájdu.
Čítajte viac „Stratený muž" Babnič v úprimnej spovedi: To, čo som si zarobil, zhltli automaty. Nič iné by som nechcel, len naspäť svoju rodinu"Myslím si, že Guardiola je jeden z najlepších trénerov, ale Guardiola zároveň zabil futbal. A keď poviem, že ľudia si budú myslieť, že to vravím preto, že som hral za United a on vedie City, tak nie.
Je to preto, že dnes máme na ihrisku robotov. Každý chce, aby ste hrali ako Guardiola, dokonca aj brankár musí mať na sebe číslo desať. Ale prečo ho všetci kopírujú? Nemáme už vari žiadnu kreativitu?
Žiadneho génia? Zdá sa, že hráčov ako Ronaldinho a Hazard už nikdy neuvidíte, pretože, keď je mladý, títo tréneri mu povedia: ‚ak loptu neprihráš, posadím ťa na lavičku‘."