Del Piero vyhral všetko a mnohí si mysleli, že si zaslúži aj Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu na svete. Je najlepším strelcom v histórii Juventusu, a v najťažších časoch svoj milovaný klub neopustil a pôsobil v ňom aj v druhej lige.
Fenomenálny útočník sa narodil v Conegliane v regióne Veneto presne pred 50 rokmi. Jeho otec Gino bol elektrikár a matka Bruna bola gazdiná. O osude mladého Alexa bolo rýchlo rozhodnuté, pretože už ako dieťa sa zaujímal iba o futbal.
On a jeho dvaja kamaráti neustále naháňali loptu, no nakoniec sa stal profesionálnym hráčom iba on. Jeho brat Stefano Del Piero bol počas svojej krátkej kariéry hráčom Sampdorie, no kvôli zraneniu musel čoskoro skončiť, aby bol neskôr veľkou oporou v napredovaní slávnejšieho brata.
Hrávať začal v Padove, no už v mladom veku sa o neho zaujímali aj Fiorentina a AC Miláno, no Alex skončil v Turíne vďaka príhovoru klubovej legendy Giampiera Bonipertiho.
Čítajte viac Skvelá správa z Talianska: Lobotka sa uzdravil a dočkal sa pochvaly od trénera Conteho
Stal sa skutočnou svetovou hviezdou, najväčším talentom a ikonou talianskeho futbalu a najmä hráčom, ktorý odolal mnohým lukratívnym ponukám a dres Juventusu si už nikdy nevyzliekol.
Navyše bol jedným z mála, kto sa pri svojom milovanom tíme držal aj v druhej lige. Del Piero dostal prezývku Il Pinturicchio, čo znamená malý človiečik. Del Piero slúžil Zebrám 19 rokov, vyhral osem titulov v Serie A, tešil sa z triumfov v Talianskom pohári aj v Lige majstrov.
Del Piero sa objavil v čase, keď si mnohí mysleli, že úloha jedného kľúčového útočníka sa zo zápisníkov trénerov pomaly vytratila. Noo prišiel Del Piero a potom aj Francesco Totti. Del Piero prestúpil do Juventusu v roku 1993 a hneď v druhom zápase strelil prvý z mnohých gólov za turínsky klub.
Pritom všetko mohlo byť inak a jeho kariéry závisela aj od osudu dvoch Baggiov. Jedným z nich bol Roberto, hráč, ktorý bol začiatkom deväťdesiatych rokov v Taliansku považovaný za absolútneho futbalového Boha.
Čítajte viac Chytil ho za golier, zbesilo s ním triasol. Po vylúčení predviedol tréner výbuch emócií
Fanúšikovia ho zbožňovali pre jeho genialitu na ihrisku. Štyri po sebe idúce sezóny v rokoch 1990 až 1994 bol najlepším strelcom klubu. Druhým bol Dino Baggio, ktorý bol tvrdo pracujúcim stredopoliarom. V lete 1994 Del Piera ponúkol Juventus do Parmy, ktorá mala záujem aj o Dina.
Baggio sa spočiatku zdráhal opustiť Turín, ale po krátkom premýšľaní súhlasil s výmenou. Výsledkom bolo, že Del Piero mohol zostať v Starej dáme, no popri Robertovi Baggiovi tam boli aj Gianluca Vialli a Fabrizio Ravanelli, takže sa nezdalo reálne, že by Del Piero dostal vážnu príležitosť.
Kvôli zraneniam mohol napokon hrať pomerne veľa, v sezóne 1994–95 strelil 11 gólov. Proti Fiorentine strelil jeden zo svojich najkrajších gólov a na konci sezóny vyhral s tímom Pohár UEFA. Del Piero skončil piaty v hlasovaní ankety Zlatá lopta a tréner Marcello Lippi sa následne rozhodol, že už nepotrebuje aj druhého Baggia, Roberta.
Del Piero zdedil Baggiov dres s číslom 10 a vytvoril obávanú ofenzívnu trojicu s Viallim a Ravanellim. V roku 1996 pomohol Juventusu vyhrať Ligu majstrov, v úspešnom ročníku k tomu prispel šiestimi gólmi. V 90. rokoch sa Juventus, ktorý dominoval európskemu futbalu, dostal trikrát po sebe do finále.
Ofenzívne esá sa popri šikovnom zakončovateľovi menili, v novom tisícročí to už boli Zinedine Zidane a Filippo Inzaghi. Del Piero strelil v sezóne 1997–98 21 ligových gólov, strelil desať gólov v Lige majstrov, strelil hetrik v semifinále proti Monaku ukončil sezónu s 32 gólmi.
Na jeseň v roku 1998 sa vážne zranil a v tej sezóne sa už ani neobjavil na trávniku. Desaťčlenný tím Juventusu využil čas a dôkladne ho pripravil na ďalšiu časť jeho hviezdnej kariéry.
Čítajte viac Diablov má vyviesť von z krízy. Portugalčan prichádza zlomiť prekliatie, ktoré trvá vyše desaťročie. Slabé stránky? Má len jednu
V nasledujúcej sezóne sa už pod vedením Carla Ancelottiho vrátil do ligy so 14 asistenciami, no mnohí mu vyčítali, že strieľal góly najmä z penalty. V roku 2001 sa do tímu vrátil Marcello Lippi, pre ktorého sa kapitánom tímu stal Del Piero a David Trezeguet sa stal perfektným partnerom turínsku desiatku. K mužstvu pribudol aj neskorší víťaz Zlatej lopty Pavel Nedvěd, Del Piero strelil 16 gólov a získal pre tím 26. ligový titul.
V nasledujúcej sezóne sa Juventus dostal opäť do finále Ligy majstrov, keď prehral s AC Miláno na penalty. V roku 2004 sa trénerom tímu stal Fabio Capello, ktorý často dával pred Del Pierom prednosť Zlatanovi Ibrahimovičovi.
No aj s dravým mladým Švédom sa dokázal vysporiadať. S jeho štrnástimi gólmi sa Juventus opäť stal majstrov, a v nasledujúcom ročníku bol Alex opäť v top forme – dal 20 gólov a stal sa najlepším strelcom klubu pred Giampierom Bonipertim.
Sezónu 2007/08 začal tím v Serii B po škandále Calciopoli a spätne mu boli odobraté dva ligové tituly. Aj keď Juventus spadol do druhej ligy, del Piero v mužstve vytrval a pomáhal na ihrisku, ako len vedel a pomohol vrátiť svoj milovaný tím späť do najvyššej súťaže.
Čítajte viac Zaskočil klub, uprednostnil vieru. Pre Slobodnú cirkev adventistov siedmeho dňa ukončil kariéru
Pre mužstvo bolo motiváciou navyše, že začal v Serii B s mínus deviatimi bodmi, no aj tak sa im podarilo získať prvý druholigový titul. Del Piero bol jedným z hŕstky kľúčových hráčov, ktorí sa rozhodli zostať v druhej lige, kde napokon strelil 20 gólov a stal sa najlepším strelcom súťaže.
Hral ako posadnutý, čo bolo zaujímavé, pretože svoju kariéru ako majster sveta strávil mimo najvyššej súťaže. To odmietli viaceré hviezdy a z Juventusu sa porúčali hráči ako Fabio Cannavaro, Emerson, Gianluca Zambrotta, Patrick Vieira, Zlatan Ibrahimovič či Lilian Thuram.
Návrat Del Piera do Serie A nebol hladký, pretože sa dostal do sporu s Juventusom kvôli predĺženiu zmluvy. Vo viacerých zápasoch bol vynechaný z tímu a nebol zaradený ani do reprezentácie. Jeho situácia sa pomaly ustálila, v apríli strelil v piatich zápasoch sedem gólov. Nakoniec sa stal najlepším strelcom s 21 gólmi.
Čítajte viac Forma ako hrom! Slovák v Poľsku žiari, blysol sa hetrikom, góly súkal krajanovi
V roku 2009 predĺžil Del Piero zmluvu do roku 2011 a hovoril o odchode do dôchodku vo veku 40 rokov, čo sa v tom čase považovalo za skutočnú kuriozitu. Medzitým lámal jeden historický rekord najvyššej talianskej súťaže za druhým.
V roku 2011 sa upísal na ďalší rok, keď s Juventusom získal svoj posledný ligový titul, keďže turínsky tím už v októbri naznačil, že ide o jeho poslednú sezónu, aj keď nebude chcieť ukončiť kariéru.
V tom čase ho trénoval Antonio Conte, jeho bývalý spoluhráč, od ktorého dostával menej príležitostí a podľa jeho vyjadrenia ho prekvapilo vyhlásenie prezidenta Andreu Agnelliho, že novú zmluvu nedostane. V lige proti Laziu odohral za Juventus svoj 700. zápas, ktorý oslávil víťazným gólom z priameho kopu.
Nastúpil v poslednom ligovom zápase sezóny proti Atalante, strelil gól a jeho tím sa stal majstrom bez prehry. Jeho posledným zápasom bolo prehraté finále pohára proti Neapolu.