Brazílski futbaloví čarodejníci sa v národných dresoch predstavili na Slovensku jediný raz.
V pamätnom zápase s Československom v júni 1968 na beznádejne vypredanom Tehelnom poli, na ktorom sa tiesnilo vyše 50-tisíc ľudí, nastúpili veľké esá súpera.
Najväčšie však chýbalo. Pelé nebol pri tom, keď Jozef Adamec strelil do brazílskej siete svoj legendárny hetrik a domáci tím vďaka tomu zvíťazil 3:2.
Tešil sa na Puskása a Masopusta
Presvedčiť jedného z najznámejších ľudí planéty, aby sa s výberom hviezd Brasil Masters vybral na Slovensko, nebolo jednoduché. S týmto nápadom prišiel Pelého priateľ a manažér, slovenský rodák Joe Borbély.
„Joe mi navrhol, aby som navštívil Maďarsko a Slovensko. Ako hlavný argument spomenul, že sa budem môcť po veľmi dlhom čase stretnúť aj s futbalovými legendami a mojimi priateľmi Ferencom Puskásom a Josefom Masopustom. To ma veľmi zaujalo a sľúbil som mu, že budem o tom uvažovať,“ spomínal Pelé v jednom z rozhovorov pre Pravdu.
Foto: ARCHÍV JOA BORBÉLYHO
Všetko nešlo hladko. Pelé si svoje aktivity a program plánoval aj s ročným predstihom, mal množstvo rôznych pozvaní a nestíhal všetko absolvovať. S Borbélym sa stretli viackrát a debatovali o tejto možnosti. Ubehlo niekoľko mesiacov, kým padlo rozhodnutie.
„Viete, aká bola moja prvá reakcia, keď nám Joe predostrel svoju predstavu? Rezolútne som odmietol. A aj ostatní hráči,“ vravel Edú, jeden z brazílskych majstrov sveta, bývalý Pelého spoluhráč v Santose i reprezentácii.
„V tom období zúrila na Balkáne vojna a mysleli sme si, že Slovensko sa nachádza na území bývalej Juhoslávie alebo hneď vedľa. Vystrašilo nás, keď organizátori žiadali od nás naše krvné skupiny. Pelému sme to ani nepovedali. Keby to vedel, určite by nikam necestoval. Ani za milión dolárov,“ vysvetľoval Edú dôvody, prečo pred cestou váhal.
Obavy a opatrnosť Brazílčanov spôsobovali veľké komplikácie. "Letenky už boli vyplatené, išlo o obrovské peniaze. Spolu s profesorom Juliom Mazzeiom, ktorý bol od prvých Pelého krokov vo veľkom futbale jeho poradca a tréner a Pelé na neho vždy dal, sme ho presvedčili, že na Slovensku mu nebezpečenstvo nehrozí.
Rozhodujúci večer sme sedeli spolu v jeho kancelárii v New Yorku do pol štvrtej ráno a tam sme aj prespali vo fotelkách," vravel Borbély.
V Lučenci vykopával lopty z radnice
Výber Brasil Masters prvý raz zavítal do strednej a východnej Európy. Turné začal v Maďarsku. Na Slovensku strávil dva dni, 17. a 18. septembra 1994.
Prvá cesta viedla do Lučenca. Pelého i ďalších brazílskych loptových žonglérov prijatie v meste i na radnici príjemne prekvapilo. Na chodníkoch stálo množstvo ľudí ako kedysi na Prvého mája. Stovky z nich sa zhromaždili pred radnicou.
Všetci sa chceli s Pelém odfotografovať a získať jeho autogram. „Ľudia ma ťahali za sako. Rýchlo dnu, lebo nás vyzlečú donaha, zakričal som. V meste vládla krásna atmosféra, ale tiež zmätok. Ani neviem, ako sme sa nakoniec dostali do budovy,“ približoval emotívne Pelé, ktorý vzápätí, už z balkóna radnice, vykopával medzi ľudí lopty.
Potom prominentná juhoamerická ekipa zamierila na východ republiky. V Prešove ich prijal prezident Michal Kováč a v Košiciach sa uskutočnil exhibičný zápas Brasil Masters verzus slovenské legendy, ktorý sa skončil výhrou Brazílčanov 4:0. Ich góly strelili Juninho, Barbieri, Edú a Amaral.
Pelé si kopačky neobul, mal len slávnostný výkop. A absolvoval autogramiádu, na ktorú prišlo asi štyritisíc ľudí. „Ocitli sme sa v ich obkľúčení, ani polícia si nevedela dať rady. Už som sa zmieroval s tým, že na štadióne budeme musieť aj prespať,“ tvrdil Pelé.
Borbély, ktorý pôsobí ako generálny manažér Brasil Masters, charakterizoval Pelého ako človeka, ktorý sa nevedel pretvarovať.
Čítajte viac Pelému odhalia na Slovensku sochu, akú v Európe nik nemá. Na slávnosť prídu legendy, záujem prejavil aj Neymar
"Aj preto nebol veľký rozdiel medzi Pelém pred kamerami, na verejnosti a v súkromí. Najznámejší človek na planéte sa vždy usiloval vyjsť v ústrety fanúšikom a byť k nim priateľský. Často reagoval spontánne.
Bol citlivý, otvorený, pozorný. Ale vedel sa aj zatnúť. Na autogramiáde rozdával podpisy takmer štyri hodiny. To sa predtým ani potom nikdy nestalo. Pôvodná dohoda znela, že autogramiáda potrvá 45 minút. Nabúralo nám to celý večerný program, museli sme improvizovať. Nedal si povedať."
Kocian: Rozobrali nás na súčiastky
Na zápas si dobre spomína aj Ján Kocian. V tom čase pôsobil ako asistent trénera Jozefa Vengloša, formovali spolu prvé slovenské národné mužstvo.
„Dostalo sa mi pocty, bol som kapitán tímu, hoci som patril v našom výbere k najmladším. Stretnutie s Pelém bolo pre mňa veľký emotívny zážitok.“
Kocian dovtedy takú možnosť nemal. "Také šťastie mali naši futbalisti zo staršej generácie, s Pelém sa stretli dvakrát aj na majstrovstvách sveta. Ale patril som k tým, ktorí ho považovali za najväčšiu futbalovú osobnosť v histórii.
Foto: ČTK / -
Škoda, že sme sa nestretli aj v zápase. V ňom nenastúpil, mal len čestný výkop," pokračuje Kocian, ktorý len štyri roky predtým patril k oporám československého mužstva na MS 1990 v Taliansku a na konci roka ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu roka v Československu.
Hráči sa na ihrisku na oboch stranách striedali, ale aj vzhľadom na dátum narodenia patril Kocian medzi tých, ktorí odohrali takmer plný počet minút.
„Brazílčania mali v tíme výborných hráčov a v priemere boli mladší ako tí, čo nastúpili v našom výbere. Boli lepší a rozobrali nás na súčiastky,“ smeje sa aj po mnohých rokoch, ale jedným dychom dodáva.
„Samozrejme, výsledok nebol až taký podstatný. Prišlo množstvo fanúšikov, dobre sa bavili, vládla príjemná atmosféra.“
Na túto udalosť mu zostala aj pekná a cenná zberateľská trofej. „Ako jediný som dostal od Pelého dres s jeho venovaním, mám ho doma zarámovaný a mimoriadne si to vážim. Máme aj spoločnú fotografiu, prehodili sme pár slov. V minulosti som si nikdy nepomyslel, že budem mať takú príležitosť. Ale nielen pre mňa, pre celý slovenský futbal to bola udalosť. Dotiahnuť k nám takú osobnosť bola veľká vec. Sviatok a skvelá reklama,“ zdôrazňuje 66-ročný Kocian.
Kostol mu otvorili aj o polnoci
Hlavný organizátor Pelého návštevy Maďarska a Slovenska zažíval aj kuriózne situácie. „Pelé bol veriaci človek. V Budapešti som musel nájsť kostol, kam by sa išiel tajne pomodliť. Farár nám ho otvoril o polnoci, keď tam nik nebol,“ vyťahuje historku Borbély.
Mal Pelé nejaké špeciálne požiadavky aj na Slovensku? „Nič mimoriadne. Ale v hoteli v Košiciach, kde sme prespali, chcel mať vyčlenené jedno poschodie. Pri výťahu stála ochranka, aj vtedy, keď sme v hoteli neboli.“
Čítajte viac Pelé si spomínal najmä na troch slovenských hráčov. S Puskásom si poplakal
Borbély dodáva, že ho futbalový kráľ zaskočil netradičnou prosbou. „Bol čerstvo ženatý s Assiriou a manželka ho sprevádzala aj na ceste do strednej Európy. Požiadal ma, aby som ju zobral na trojdňovú návštevu Prahy, ktorú túžila veľmi vidieť. Jeho čakala cesta do Tokia na rokovanie FIFA. Pelé vždy vedel prekvapiť…“
Pelé neskôr s úsmevom spomínal na dramatický odchod zo Slovenska. "Zostali sme trčať na slovensko-maďarských hraniciach. Dôvodom boli nejaké problémy s pasmi niektorých hráčov Brasil Masters.
Maďarskí colníci a policajti nás nechceli pustiť na ich územie. Hrozilo, že zmeškáme let z Budapešti, vládla už dosť napätá situácia. Joe si vtedy spomenul, že má telefón na maďarského ministra vnútra Kunczeho.
Keď nás krátko predtým prijal maďarský prezident a na stretnutí bol aj minister, vravel nám, že ak budeme čokoľvek potrebovať, aby sme mu zavolali. Po jeho intervencii sme mali voľnú cestu a na poslednú chvíľu sme stihli aj let do Brazílie."
Pelého návšteva bola významnou športovo-diplomatickou udalosťou v histórii Slovenska. Prispela k celosvetovému zviditeľneniu a k pozitívnej reklame mladej krajiny.
„Boli ste po rozdelení, mladý a pre svet neznámy štát. Svet poznal len Československo. Išlo o moju prvú návštevu postkomunistického štátu, aj preto jej venovali veľký priestor aj svetové médiá,“ hodnotil najznámejší Brazílčan.
Účet: vyše desať miliónov korún
Pelé, ktorý opustil tento svet 29. decembra 2022, poskytol Pravde viacero rozhovorov a vždy rád spomínal na krátky pobyt na Slovensku.
"Pred očami mám fantastickú atmosféru všade, kam sme zavítali. Niekedy mi to pripomínalo šou hollywoodskych hviezd, stále sme mali v pätách armádu fotoreportérov, kameramanov, novinárov.
Veľké ovácie divákov sme zažili pred zápasom v Košiciach, dojímavé bolo moje čestné kolo v sprievode detí. Na autogramiádu prišlo množstvo fanúšikov, bolo ich možno aj päťtisíc, neviem presne, bola asi najdlhšia, akú som zažil, chcel som každému vyhovieť.
Čítajte viac Básnik. Boh. Pelé bol ten, kto mohol visieť vo vzduchu naveky
Ľudia boli skvelí na každom kroku, všade pôsobili veľmi priateľským dojmom. A oficiálne prijatie prezidentom Slovenska dodalo mojej návšteve prestíž a celospoločenský význam. Zostalo mi veľa krásnych zážitkov."
Pripomenul aj iný zaujímavý fakt. "Prvý i posledný raz sa stalo, že som podnikol oficiálnu cestu do nejakej krajiny bez zmluvy. To, že sme ju nemali, znamenalo, že som cestoval na Slovensko v podstate na čestné slovo.
Na všetko platila len džentlmenská dohoda. Od Borbélya som síce dostal zálohu ešte v New Yorku, ale zvyšok peňazí až po príchode do Maďarska a na Slovensko. Všetko však dopadlo napokon dobre."
Pelého pobyt finančne zastrešil najmä vtedajší podnikateľ a minister slovenskej vlády Alexander Rezeš, ktorý bol aj majiteľ 1. FC Košice a futbalový fanatik. Odhaduje sa, že dvojdňová návšteva Pelého a jeho družiny na Slovensku vyšla v tom čase na vyše desať miliónov korún.