Mužstvo, ktoré sa nachádza na poslednom 210. mieste v rebríčku Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA), na tento úspech čakalo od roku 1990, keď odohralo svoj prvý kvalifikačný zápas.
O senzáciu najvyššieho rangu sa postaral 19-ročný Nicko Sensoli, ktorý hrá poloprofesionálnu štvrtú ligu v Taliansku.
„Po tomto góle a následne záverečnom hvizde prišli neuveriteľné emócie. Dočkali sme sa! Je to obrovský úspech a chceme pridať ďalšie. A snáď k tomu pomôžem ďalšími gólmi,“ povedal hrdina San Marína, kde žije asi 33-tisíc obyvateľov a futbal hráva iba 1500 ľudí.

„Napísali históriu. Navždy si ich budeme pamätať ako legendy, ako zlatú generáciu sanmarinského futbalu,“ nešetril superlatívmi jeden z fanúšikov na sociálnych sieťach.
San Marino už raz vyhralo nad Lichtenštajnskom. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi, no vtedy išlo len o priateľský zápas. Odvtedy sa San Maríno márne snažilo o víťazstvo v 140 zápasoch.
Často si od silných súperov „zlízlo“ debakel, mnohokrát i dvojciferný. Najhoršia prehra prišla s Nemeckom 0:13 pred domácim publikom v roku 2006.

V 211 zápasoch od roku 1990 dosiahlo San Maríno okrem dvoch víťazstiev len desať remíz pri celkovom skóre 34:845. Hráči národného mužstva majú civilné zamestnania.
V tíme je napríklad grafik, zamestnanec klenotníckej firmy, mechanik či šofér. Na výjazdy na zápasy u súperov si dokonca musia brať voľno z práce.