Pred 48 rokmi stál na ihrisku vo finále. Legendárny obranca československej reprezentácie Ján Pivarník (76) prispel k senzačnému titulu majstrov Európy v Belehrade 1976.
Ako často sa vyberiete na golf?
Chytil ma asi pred dvanástimi rokmi a odvtedy sa mu venujem skoro denne, keď je vhodné počasie. Je to elegantný šport a vďaka nemu si ešte udržiavam kondíciu a aj pohodu. Po kariére som dlho pôsobil ako tréner, bol som stále na ihrisku. Venoval som sa najmä tenisu. Golf je v mojom veku ideálny. Výhodou je, že aj ako sedemdesiatnik môžem súperiť s oveľa mladšími. A byť aj úspešný.
A ste úspešný?
Odvtedy, čo som sa mu začal venovať, som sa dosť zlepšil. Mám celkom dobrú kondičku a výhodu, že som predtým vždy športoval, trénoval. Na golf prídu aj ľudia, ktorí robia manažérov, ítečkárov a podobne. Nemajú základ ako ja. Občas aj vyhrám nejaký turnaj. Ale to už nie je pre mňa také podstatné.
Čítajte viac Zlatý z Belehradu 1976 žiadal byt, bazén, kurty. Musel si to zaslúžiťČo je pre vás dôležitejšie?
Chodím na gríny do Lozorna, mám to z domu desať minút autom. Stretávam tam svoju partiu kamarátov. Objavia sa tam aj bývalí športovci. Napríklad hokejista Ľubo Višňovský. Alebo v poslednom čase Martin Škrtel. Ten sa len rozbieha, učí sa… Pred rokmi ma nahovárali, aby som si išiel zahrať futbal do telocvične, ale tam by som už len zavadzal. Na golfe prejdem šesť-sedem kilometrov, ako aj dnes, a cítim sa príjemne.
Sledujete Euro?
Samozrejme, veľmi pozorne. V Nemecku je veľa mojich kamarátov, som s nimi v kontakte a mám stále aktuálne informácie. Myslím, že je to výborná šanca aj pre našich fanúšikov. Taký veľký turnaj blízko Slovenska už tak skoro nebude.
Nelákalo aj vás vybrať sa na nejaké zápasy?
Doma mám komfort, pozriem si, čo chcem, vidím viac, ako by som videl v Nemecku. Mám lepší prehľad a môžem si analyzovať zápasy i výkony mužstiev.
Baví vás súčasný futbal?
Sledujem ho, sú lepšie i horšie zápasy. Najmä je to však už iný futbal ako pred tridsiatimi i viac rokmi.
Čítajte viac Jasná ruka, mala byť penalta. Nemci berú ťažko vyradenie z domáceho šampionátuPáči sa vám viac? Je lepší?
To sa nedá jednoznačne povedať. Súčasný futbal je prepracovaný do detailov, len ťažko niekto niečím prekvapí súpera. Nie sú v ňom možno také osobnosti, aké boli v minulosti. Nemyslím na našu generáciu, ale napríklad aj dvadsať-tridsať rokov dozadu. Taliani mali toľko hráčov, že mohli postaviť aj tri mužstvá. Dnes nemajú ani jedno poriadne. Na Eure obhajovali titul a vypadli v osemfinále po slabučkom výkone.
Prečo?
Ťažká otázka. Oni neboli zavretí doma, nemali problémy prestupovať do zahraničia, ako to bolo v našom prípade. Ale nemuseli ani nikam chodiť, lebo doma mali futbalový raj, veľa výborných hráčov a skvelých trénerov. Teraz tam majú raj cudzinci. Našli tam výborné podmienky. A Taliani na šampionáte ukázali futbalový odvar. Malé Švajčiarsko im nedalo šancu.
V čom vidíte problém?
Dcéra žije vo Švajčiarsku, trochu poznám túto krajinu aj Švajčiarov a aj ich prístup v športe. Sú pracovití, majú dobrý manažment. Keď sa do niečoho zahryznú, spravia dôsledne všetko od a po zet. To urobili v hokeji a aj vo futbale. Na Eure urobili na mňa dobrý dojem.
Ktoré tímy vás ešte zaujali?
Myslím, že čas najsilnejších ešte len teraz prichádza, vo štvrťfinále a v semifinále. Vyhoreli už Taliani, nemali k tomu ďaleko ani Belgičania, ktorých zdolali Slováci. Belgicko má silné, ale už trochu opotrebované mužstvo, tréneri ho mali viac dopĺňať mladšími hráčmi. Chorváti doplatili na to, že v jednom zložení hrali aj desať rokov. To je v poriadku, že mali kvalitných hráčov, ale skôr či neskôr sa objaví otázka – čo ďalej? Niečo podobné hrozilo aj Nemcom, ale tí využívajú domáce prostredie, môžu turnaj aj vyhrať. Pomohol im v uplynulej sezóne Leverkusen, ktorý oživil ich domácu futbalovú scénu.
Čo Angličania, ktorí vyradili Slovákov v osemfinále…
Na to, že väčšina ich hráčov nastupuje v najlepšej lige na svete, to bola slabota. Nepôsobili ako jednotný tím. Majú špičkových futbalistov vo veľkých mužstvách, ale zatiaľ vysokú výkonnosť nepotvrdili. To je aj vec trénera. Prekvapuje ma to, lebo Southgate vedie mužstvo už osem rokov a zažil s ním aj lepšie časy. Mal som obavy, aby sme si to my neodskákali. Ale aj keď sme s nimi vypadli, neboli sme slabší. Slovensko je malá krajina a náš futbal profituje zo situácie, ktorá teraz vládne vo futbale.
V čom?
V národnom tíme boli iba traja hráči z ligy, jeden z nich na Eure ani nenastúpil. Naši futbalisti pôsobia v zahraničí, sú v lepších rukách, lepšie zaplatení, majú sa od koho učiť a futbalovo rýchlejšie napredujú.
Vaša generácia narazila v pamätnej kvalifikácii ME 1976 tiež na Angličanov. Na Tehelnom poli ste ich zdolali pred vyše 50-tisíc divákmi 2:1…
Zápas prerušil rozhodca, lebo na ihrisku bola veľká hmla, nič sme nevideli. Išli sme sa vyspať do hotela a hrali sme na druhý deň, veľmi skoro popoludní. Ľudia z celého Slovenska na tento zápas celú noc čakali, štadión bol opäť nabitý. Nič také som predtým a ani potom nezažil. To bola kuriozita a pre mňa jedno z najpamätnejších stretnutí.
Čítajte viac Calzona ho zaradil k tým desiatim ľuďom. Nemyslím si, že som útočil na jeho osobu, reaguje ŠkrtelSúčasný anglický tím už preferuje iný štýl hry ako kedysi…
Angličania bývali dominantní v nasadení, bojovnosti, agresivite, vyžívali sa v súbojoch, centrovali lopty do šestnástky, v nej boli silní. V tomto boli jednotkou na svete. Vravelo sa, že je to typický ostrovný futbal. Keď sa viac otvorili svetu a v ich domácej súťaži pôsobia najlepší hráči z iných krajín, hrajú už aj oni kombinačnejší a technickejší futbal. Foden, Bellingham, Kane sú skvelí futbalisti, komplexní, technickí. Ale teraz narazia vo štvrťfinále na Švajčiarsko a keď sa Angličania nepozbierajú, budú mať veľké problémy.
Zápas s Anglickom odštartoval úspešnú cestu, ktorá vyvrcholila vo finále ME 1976. Ako si na toto obdobie spomínate?
V čase majstrovstiev Európy sa tento triumf pripomína, takže všetky výročia, ktoré sú s ním spojené, registrujem. V televízii som už veľakrát videl rôzne dokumenty, vždy si na tieto chvíle rád spomeniem. Hrával som v národnom tíme od roku 1967 a toto bol môj vrchol kariéry. V Juhoslávii sme zdolali Holandsko a Nemecko a to boli tímy, ktoré sa dva roky predtým stretli vo finále majstrovstiev sveta. Prešli sme ťažkou kvalifikačnou skupinou s Anglickom a Portugalskom, vo štvrťfinále sme vyradili ZSSR. Nebolo to o jednom náhodnom zápase. Neprehrali sme 22 stretnutí po sebe.
Vráťme sa ešte k aktuálnemu Euru. Aký dojem na vás urobili Slováci?
Príjemne ma prekvapili, ale myslím si, že nie sú až takí dobrí hráči, aké výkony teraz podávali. Hrali nad svoje možnosti. Veria si, majú vyššie sebavedomie. To príde vtedy, keď dosiahne mužstvo lepšie výsledky. S Angličanmi hrali vyrovnanú partiu. Nemyslím si, že súper mal len zlý deň. Mali sme hneď v úvode prvé šance, viedli sme.
Čítajte viac Pocta pre Slovákov: V najlepšej jedenástke z vypadnutých sú až dvaja reprezentantiČo rozhodlo?
Nemalo by sa stať, aby sme nechali Bellinghama úplne voľného, bol otočený chrbtom k bránke a akciu zvládol brilantne. Podobne aj Kane sám hlavičkoval pred bránkou. Doplatili sme na to, že sme neboli dôslední v ich bránení. Ale beriem do úvahy, že obaja patria medzi najlepších zakončovateľov na svete a Slováci v samom závere zažili šok, keď stratili už skoro vyhratý zápas. To by zatriaslo každým tímom. Sledujem ohlasy aj v zahraničných médiách a slovenský futbal sa na tomto turnaji zapísal veľmi dobre. Je to aj zásluha trénera Calzonu, o ktorom spočiatku mnohí pochybovali.
Vy ste boli pravý obranca, na tom poste teraz pôsobí Pekarík, má čoskoro 38 rokov a tréner nemá za neho náhradu. Je problém vychovať na tento post kvalitného hráča?
Pekaríkov prípad je zaujímavý. Odporuje futbalovým zákonitostiam. Nie kvôli veku. Nemá v klube už dlhšie takmer žiadnu zápasovú prax a zvláda ťažké stretnutia na ME, drží tempo s výrazne mladšími. V našej dobe málokto hral na špičkovej úrovni aj po tridsiatke. Teraz si každý stráži kariéru, aby čím dlhšie hral a aj zarobil. Prečo nemáme krajných obrancov? Je to čudné, ale je to komplexnejší problém. Mám deväťročného vnuka, hrá futbal. Post krajného obrancu nie je atraktívny. Všetky deti vidia najmä Messiho a Ronalda a tých chcú kopírovať.
Ale slovenský futbal nemá ani takých skvelých útočníkov, akí boli vo vašej ére…
Teraz zažiaril Ivan Schranz, všetka česť, ale bol jediný a klasickí zakončovatelia nám chýbajú. Takí, akými boli Adamec, Petráš, Scherer, Jokl a ďalší. Strelec sa ťažšie vychováva, musí dostať niečo do vienka. A potom tvrdo trénovať. So strelcami majú problémy aj niektoré silné krajiny. Je čoraz menej hráčov, ktorí dokážu obísť súpera, čo je základ, to majú radi aj fanúšikovia, ocenia, keď sa dokáže hráč presadiť individuálnymi schopnosťami. Takým je napríklad mladý Belgičan Doku. Alebo Brazílčan Vinicius. Kedysi to bolo bežné, ale v slovenskej lige také typy hráčov ani nemáme.
Euro vstupuje do rozhodujúcej etapy. V hre zostalo osem najlepších mužstiev. Koho favorizujete?
Už prihára. Každému. Nijaké opravné termíny už nebudú. Ukáže sa, kto na to má. Ale v turnaji nie je ani jedno mužstvo také dominantné, aby sa dalo povedať, že vyhrá. Nemci sú doma, ich futbal sledujem roky, patria k favoritom a trochu by som im aj prial, aby vyhrali. Za to, čo všetko pre futbal robia. Hoci nemajú taký silný tím ako pred viacerými rokmi ani toľko kvalitných hráčov. Musia však vo štvrťfinále prekonať vážnu prekážku – Španielsko.