Na reprezentačnej úrovni viedol viaceré mládežnícke výbery. V súčasnosti sa venuje rozvoju mladých košických futbalistov.
Len pred pár dňami sa dočkal veľkej pocty, keď bol v rámci ankety Športová osobnosť Košíc vyhlásený za laureáta v kategórii legenda.
„Mal som šťastie, že som si zahral po boku viacerých reprezentantov ako Peter Jacko, Stanislav Seman, Jozef Suchánek, Peter Fecko. Ocenenie si nesmierne vážim. Ja sa však za legendu nepovažujem,“ vraví Ujhely.
Lokomotíva dokázala to, čo nevyšlo Sparte Praha či Slovanu Bratislava. Zdolala slávne AC Miláno. Ako si na to spomínate?
V tom čase sme hrali krásny futbal. Na náš štadión chodilo bežne 25-tisíc ľudí. Vyvrcholením tejto éry bol práve zápas proti AC v Pohári UEFA. Vonku sme nešťastne prehrali 0:1.
Doma sme vyhrali 1:0 a dokonca sme mohli aj postúpiť, ale rozhodcovia nám neuznali druhý gól pre mŕtvy ofsajd. Napokon sme vypadli po penaltách. Mali sme viacero zranených hráčov, ktorí boli známi exekútori pokutových kopov. Mohlo to celé dopadnúť inak.
Na štadióne v Čermeli bolo vtedy vyše 30-tisíc divákov…
Atmosféra bola neskutočná. Ľudia ma dodnes stretávajú a hovoria mi, ako viseli na stromoch. Hralo sa v daždi, podmienky neboli ideálne, ale ľudí to vôbec neodradilo. Miesta na sedenie vtedy takmer neboli. Skoro všetci, ktorí si kúpili lístok, stáli na nohách. Škoda len, že starý štadión už chátra.
Na druhej strane, postavil sa nový, moderný stánok, na ktorom hrá domáce zápasy FC Košice. Ako sa vám páči?
Je nádherný. V prvom rade prajem mladému Janovi Kozákovi, aby sa s tímom zachránili v najvyššej súťaži a v ďalšej sezóne postavili silný tím, ktorý bude konkurencie schopný. Verím, že sa nájdu sponzori, ktorí klub podporia a bude môcť pomýšľať na úspech.
Trochu ma bolí srdce, keď vidím, že sa najvyššia súťaž hrá alebo sa hrala v malých mestách ako sú Zlaté Moravce, Senica, Skalica.
Nechcem ich haniť ani kritizovať. Je úžasné, že sa tam našli sponzori, ktorí podporili futbal. Zápasy však už nemajú atmosféru ako za čias, keď tam boli dva košické tímy a Prešov. Práve derby zápasy na východe veľmi chýbajú. Snívam o tom, že na novom štadióne uvidím súboj medzi FC a Lokomotívou.
Spomenuli ste Jána Kozáka ml. V minulosti si s vami zahral jeho otec. Čo si pri jeho mene vybavíte ako prvé?
Prišiel k nám ako mladé ucho. Spomínam si, že som mu odovzdal povinnosť nosiť tašku s výstrojom. Dovtedy to bola moja úloha, ale rád som mu to prenechal. Jano Kozák st. bol fantastický povahovo i futbalovo. Bol neskutočne dravý a veľmi súťaživý. Extrémne nerád prehrával.
Stretli sme sa aj ako tréneri. Bolo to v rámci prvej ligy. Vtedy viedli FC Košice Jano Kozák, Stano Seman a Roland Móder. V Lokomotíve so mnou bol Peter Fecko. Všetko sme boli bývalí spoluhráči z Lokomotívy. Sú to krásne spomienky.
Foto: Facebook / Športová osobnosť Košíc
Ján Kozák st. mal vždy búrlivú povahu. Aj z postu trénera slovenskej reprezentácie odchádzal za zvláštnych okolností, keď hráči porušili životosprávu. Ako ste to vtedy vnímali?
Zareagoval výborne. Nič lepšie vtedy nemohol urobiť. Škoda, že sa asi nikdy nedozvieme, za akých okolností sa to presne stalo. Ak tam došlo k jednoznačnému nerešpektovaniu vedenia reprezentácie, urobil by som na jeho mieste to isté.
Nezachytil som, že by sa niečo podobné stalo v minulosti. Jeho postoj som chápal, pretože nechcel rozbiť mužstvo pred dôležitými zápasmi tým, že by vyhodil niektorých hráčov.