Hamšík zažil dlhú a úspešnú kariéru. Čo vás v nej najviac zaujalo?
Minimálne to, že v obrovskej konkurencii, ktorá vo futbale vládne, sa presadil. Vyzdvihol by som aj stabilitu jeho výkonnosti, nemal asi sezónu, ktorá by sa dala hodnotiť ako slabšia. Ani v reprezentácii nemal slabšiu chvíľku. Nie všetci športovci takto zvládnu kariéru.
Máte futbalový tím, ktorému držíte palce?
Rád pozerám všetky top ligy – anglickú, španielsku, taliansku, francúzsku i nemeckú. Dlhodobo fandím Liverpoolu a Barcelone.
Čítajte viac V Taliansku sa nás hneď pýtali, či poznáme Hamšíka. Diskotéky? Vždy v norme
Pred 30 rokmi sa formoval hokejový národný tím samostatného Slovenska a vy ste boli pri tom. Ako si na to spomínate?
Nebolo to jednoduché. Po rozdelení Československa sme dostali do rúk čierneho Petra. Česko ako nástupnícka krajina hrala na majstrovstvách sveta, my sme si museli všetko vybojovať. Išli sme stále dopredu – herne, výkonnostne, materiálne… Chceli sme si urobiť dobré meno a potvrdiť, že my nie sme tí, ktorí si zaslúžia hrať v najnižšej kategórii, že máme na to, aby sme bojovali v áčku.
Zapísali ste sa do histórie aj tým, že ste strelili vôbec prvý reprezentačný gól – na turnaji vo Francúzsku do siete domácich… Spomínate si ešte na tento moment?
Bolo to už dávno… Je to historický gól, ale inak veľký význam nemal. (smiech) Ani pre výsledok v zápase a ani pre moju ďalšiu kariéru.
Čítajte viac Hamšík sa vracia: Podávam pomocnú ruku. Pocestoval by aj na Euro?
Gólov ste dali veľa, štyri razy ste sa stali najlepším ligovým kanonierom, v reprezentácii ste skórovali 44-krát. Je niektorý presný zásah špeciálny?
Na MS 2000, kde sme získali striebro, som dal štyri góly, pamätný bol asi do siete USA vo štvrťfinále. A rád spomínam na všetky, ktoré nás v Košiciach doviedli k dvom titulom.
Považujete striebro z Petrohradu za vrchol kariéry?
Bol to vydarený turnaj. Do Ruska veľa hráčov nechcelo ani ísť. Mali sme skôr ligový výber doplnený piatimi-šiestimi hráčmi z NHL, najmä mladšími. Dostali sme sa ďaleko, čo bolo veľké prekvapenie. Na olympiáde v Nagane 1998 som podal výkony, ktoré patrili medzi moje najlepšie v reprezentácii, ale mužstvo nepostúpilo do hlavnej súťaže. Neúspech tímu v takomto prípade vždy zatieni výkony jednotlivca.