Jozef Marko rozhodoval 27 rokov a pôsobil viac ako dve desaťročia v komisii rozhodcov Európskej futbalovej únie (UEFA). Bol pri tom, keď sa VAR zavádzal do futbalového života. Nestor slovenského rozhodovania dnes oslavuje 77. narodeniny.
Rozhodcom ste sa stali v roku 1966. Spomeniete si na svoj najťažší zápas?
Zažil som ich viacero „najťažších“, neviem vybrať jeden. Viedol som asi desať pražských derby slávnych S, to bol skoro vždy oheň na ihrisku. Alebo bratislavské derby. Vždy sa ťažko pískal zápas Sparty v Dunajskej Strede. Rozhodoval som aj súboj na Tehelnom poli, keď tam hrala Sparta.
To bolo v čase, keď sa kluby mohli dohodnúť na rozhodcovi. A Sparta navrhla mňa, čo bola veľká dôvera. Nariadil som dve penalty pre Slovan, jednu, ktorá nebola. Dva týždne som chodil po Bratislave kanálmi. Ale nič dramatické sa nestalo, lebo Sparta vyhrala 2:0, moja chyba neovplyvnila výsledok.
Čítajte viac Kozák mal prsty v angažovaní top posily. Košičania sa už tešia na Slovan. Stihnú dokončiť štadión?
Pískali ste Sparte aj posledné pamätné finále Československého pohára 1993, v ktorom podľahla Rezešovmu 1. FC Košice 1:5…
To bol zápas, o ktorom by sa dalo dlho rozprávať… Ale z môjho pohľadu prebehlo všetko hladko. Len som sa nestačil čudovať, čo sa na ihrisku deje. A vtedajší šéf Sparty Petr Mach mi po zápase povedal aj nejaké štipľavé slovo.
Neskôr sa konala rozlúčková československá futbalová párty, dali sme si spolu kávu a ospravedlnil sa mi, vraj to mne nepatrilo. To finále bola veľká senzácia, Sparta získala posledný federálny titul, tím bol nabitý reprezentantmi, hrali najväčšie hviezdy na čele s Chovancom či Nedvědom. Po takých výsledkoch sa nahovorí všeličo, ktovie, kde bola pravda.
VIDEO: Rozhovor s bývalým trénerom Slovana Bratislava Vladimírom Koníkom
Mohli ste sa ako rozhodca oprieť už o nejakú techniku?
Také nič neexistovalo. Všetko viselo len na rozhodcovi a asistentovi. A aj to bola revolúcia, keď asistent signalizoval hlavnému napríklad faul. To dovtedy nerobil. Bol som ako rozhodca na školení v Taliansku a tam nám o tom hovorili ako o novinke.
My to doma robíme už dva roky, pochválil som sa. Až oveľa neskôr, keď som prišiel po zápase domov, mohol som si na videu, keď som si nahral zápas, pozrieť detailnejšie všetky situácie a rozhodnutia. To mi veľmi pomáhalo, veľa som sa takto učil.
Foto: futbalsfz.sk
Mali ste len dvadsať, keď ste začínali. Vždy ste chceli byť rozhodca?
To bola len náhoda. Hrával som za Štart, na ihrisku na bratislavskej Matadorke. Na zápas žiakov neprišiel rozhodca. Dali mi do ruky píšťalku. Jožko, celkom ti to ide, vravel mi pán Tomanovič, sekretár mestského futbalového zväzu. Nechceš sa stať rozhodcom? Prikývol som. Dostal som pravidlá, veľa som študoval, robil skúšky a postupne sa stal až medzinárodným rozhodcom.
Viaceré zápasy vo finiši tohtoročnej ligy vyvolali veľké emócie. Prispeli k tomu aj rozhodcovia, ktorí schytali aj tresty. Ako vnímate túto situáciu?
Je mi ľúto, čo sa udialo a ako sme riešili tieto situácie. To nebola dobrá reklama pre futbal.
V čom vidíte problém?
Skončila jedna generácia rozhodcov – Pavlík, Sedlák, Chmúra a ďalší. Nemáme za nich náhradu. Tí, čo už patria k špičke, tiež robia chyby a často nemohli pískať, odpykávali si tresty, naposledy to postihlo Doháľa, Ziembu, Glovu…