Koncom marca sa stal trénerom francúzskej ženskej futbalovej reprezentácie. Splnil si tak jeden z cieľov, ktoré si niekdajší hráč Cannes stanovil.
K jeho naplneniu však viedla dlhá cesta. Jej strasti sa začali po tom, čo ukončil kariéru.
"Prežil som pekné roky, no finančne som sa nepripravil na futbalový dôchodok. Začal som chodiť do práce v čistiarenskej firme.
Musel som umývať okná, vynášať koše, čistiť koberce. Živil som sa fyzickou prácou a som na to pyšný. Futbalisti žijú privilegovaný život a teraz viem, že ako upratovač som sa naučil najviac.
Potrebujete prekonať prehry a pády, aby ste sa postavili, boli silnejší a snívali ďalej," povedal Renard pre BBC.
Čítajte viac Zo Slovana sme odišli, lebo mladí nedostávajú šancu. Žilina musí rešpektovať, že idem za životnou výzvou
Niekdajšiemu obrancovi Cannes najviac pomohlo volanie Afriky. Prvýkrát do nej zavítal v roku 2008 ako hlavný tréner Zambie.
Renard neriešil povestné – nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Po predčasnom konci v roku 2010 a dvoch ďalších trénerských angažmánoch sa do takmer 20 miliónovej krajiny vrátil.
V roku 2012 sa mu podarilo niečo nepredstaviteľné. So Zambiou ovládol Africký pohár národov.
Keď o tri roky neskôr vyhral titul ako kouč Pobrežia Slonoviny, vošiel do histórie. Stal sa prvým v dejinách, ktorému sa to podarilo s dvomi rôznymi krajinami.