Na Slovensku dominuje defenzíva
Milan Lešický patrí medzi najskúsenejších slovenských trénerov. S Milanom Máčalom viedol posledný tím ČSFR (1990 – 1993). Upriamuje pozornosť na zaujímavý fakt.
"V zahraničí vyhrávajú ankety o najlepšieho futbalistu roka najmä útočníci a špílmachri. Všade tam preferujú technický, útočný futbal. U nás sú to zvyčajne obrancovia – anketu vyhral najskôr trikrát Dušan Tittel, potom štyrikrát Martin Škrtel a teraz štyrikrát aj Milan Škriniar.
Aj okrem nich už triumfovali ďalší defenzívni hráči – Kinder, Karhan, Labant… Napokon ani Marek Hamšík nebol prioritne hráč do útoku. Signalizuje to, že sme zameraní viac na defenzívu a na takýto štýl futbalu," zdôrazňuje Lešický.
Čítajte aj Na toto sa nechytá ani Messi. Ronaldo je na prahu výnimočného rekordu
Aj podľa neho bol mimoriadny talent Dubovský.
"Ale ten sa hodnotí ťažšie, lebo nedokončil svoju kariéru. A treba tiež dodať, že bol výnimočný talent v našich podmienkach, lebo v silných futbalových krajinách podobných behá dosť.
V Reale sa nepresadil a neskôr hrával v Oviede, ale to bolo už na úrovni aj iných našich hráčov, ktorí pôsobili v zahraničí v slabších kluboch," pokračuje Lešický.
Do galérie najlepších radí Moravčíka, ktorého viedol ako tréner v Nitre i reprezentácii.
"Bol prirodzený talent. Moravčíka som síce trénoval sedem rokov, ale futbal som ho nemusel učiť hrať, len som ho usmerňoval.
Keď je niekto priemerný talent, tréner z neho Moravčíka neurobí. Môže trénovať aj osem hodín denne. Je to aj otázka výberu a jeho možností. Keď vyberáme z veľkého množstva mladých futbalistov, je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví Moravčík," vysvetľuje.
Moravčík sa presadil v československom mužstve, čo nebolo jednoduché, Lešický pripomína, že v ňom hrávali len najlepší Slováci:
„Do reprezentácie sa nemohli vtedy dostať priemerní slovenskí futbalisti, v takom prípade dostávali prednosť priemerní Česi.“
Zlaté časy Slovákov
Lešický sa domnieva, že v prvých rokoch samostatnosti malo Slovensko silnejšiu generáciu futbalistov, ktorá vyrástla ešte v československých podmienkach.
„Silnejšie bolo najmä konkurenčné prostredie, pre mladých hráčov bolo veľmi komplikované dostať sa do ligy. V nej si držali fleky starší a skúsenejší futbalisti. Kvalitnejšia bola aj druhá liga a nižšie súťaže.“
Bývalý tréner, ktorý viedol viaceré popredné slovenské tímy a pôsobil aj v Česku, získal so Žilinou titul. Vracia sa hlbšie do histórie, v ktorej slovenský futbal predstavoval veľkú silu.
Čítajte aj Škriniar odrazil Lobotkov útok. Je štvrtý raz kráľom
"Svoje zlaté časy zažil v období Českolovenska na konci šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych rokov, Trnava a Slovan patrili vtedy medzi najlepšie európske kluby, v nich pôsobili mnohí výborní futbalisti, reprezentanti.
Slovákov poháňala vždy aj vnútorná rivalita s Čechmi, tá ich posúvala dopredu. V tom čase ich jednoznačne preskočili, českých hráčov sme vnímali viac ako futbalových špekulantov. Situácia sa časom obrátila, Česi sú pred nami. A my? Ak neklesáme, tak prešľapujeme na mieste," tvrdí Lešický.
Foto: SITA
Pozorne sleduje účinkovanie Slovákov v zahraničných súťažiach.
"Minule som napočítal vyše šesťdesiat futbalistov, ktorí pôsobia v zahraničí, vrátane českej ligy. Keby hrali všetci doma, vrátili by sa na Slovensko a našli by tu dobré podmienky, liga by to pozitívne pocítila, jej úroveň by stúpla.
Aj keď nie všetci hráči v zahraničí predstavujú špičku, v slovenských podmienkach by súťaž obohatili. Našim klubom chýbajú osobnosti, nemajú hercov na veľké predstavenia. Preto sú aj návštevy mizerné. Vo futbale si už roky nehovoríme otvorene pravdu, čo vnímam ako veľký problém."
