Lákala vás Legia Varšava?
To zavážilo. V nej som strávil päť rokov ako hráč. Poznal som dobre prostredie, bol som tam ako doma a rešpektovaný. V tejto práci som videl zmysel. Išiel som trénovať do najlepšieho poľského klubu a spolupracovať s najlepším trénerom brankárov. Pre mňa to bola obrovská škola. Vo Varšave som viedol Artura Boruca, ktorý bol odo mňa starší o štyri roky. Bývalý poľský reprezentant hrával 15 rokov v zahraničí, najmä v anglických kluboch. Prišiel do Legie, keď mal štyridsať, odchádzal po dvoch sezónach.
Môže mladý tréner takému skúsenému hráčovi, ktorý vo futbale preskákal všetko, ešte pomôcť, niečo ho naučiť?
Vzájomne sme sa rešpektovali. To už nie je o tom, čo ho naučíte. Fungovali sme na inej báze, boli sme viac partneri. To je iná situácia ako v prípade, keď tréner vedie dvadsaťročného hráča. S Borucom to nebolo o tréningu, ale aj štyridsiatnik potrebuje poradiť. Mojou úlohou bolo pripraviť ho najmä na zápas, na konkrétneho súpera, ukázať mu nejaké videá súperových strelcov.
V Legii už nepokračujete?
Skončil som tam vlani v lete. Po troch rokoch, získal som dva trénerské tituly, ako hráč som ich predtým vybojoval štyri s troma tímami. Za možnosť pracovať v Legii som bol vďačný, veľa som sa naučil.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Prečo ste sa rozišli v poľským veľkoklubom?
Končila sa mi zmluva a končil aj hlavný tréner, s ktorým som spolupracoval. Už niekoľko rokov som pôsobil na Slovensku vo funkcii šéfa Únie futbalových profesionálov, chcel som sa jej intenzívnejšie venovať. Mal som aj osobné dôvody. Manželka Alsu, ktorá pochádza z Tatarstanu, bola tehotná, mali sme od začiatku predstavu, že sa Jakub narodí na Slovensku.
Už sa vaša rodina rozrástla?
Jakub mal nedávno mesiac. Som už päťnásobný otec.
Štyri deti máte z prvého manželstva. Ako vychádzate?
Máme vzťah na diaľku. Stretávame sa málo. Keď som prestúpil do Evertonu, kúpili sme si v Liverpoole dom. Deti začali chodiť do anglických škôl, ostali tam bývať s mamou. Už si zvykli, v Anglicku žijú trinásty rok.