Na poste prezidenta ho vo štvrtok aklamačným potleskom potvrdili delegáti 73. kongresu strešnej organizácie svetového futbalu vo rwandskej metropole Kigali. Vo voľbách nemal protikandidáta.
Päťdesiatdvaročný Infantino je prvý muž FIFA od februára 2016, keď po korupčných kauzách nahradil vo funkcii Seppa Blattera. Vo voľbách vtedy zdolal aj svojho najsilnejšieho rivala, bahrajnského šejka Salmana Bin Ibrahima Al Chalifu.
V júni 2019 ho rovnako aklamačne potvrdili na prezidentskej stoličke na kongrese v Paríži, aj vtedy bol jediný kandidát.
Čítajte aj Futbal sa čoskoro dočká revolučných zmien. Zápas viac nebude trvať 90 minút a rozhodcovia už nebudú nedotknuteľní
Organizáciu by mal viesť do roku 2027, keď sa bude môcť o najvyššiu funkciu uchádzať poslednýkrát. Post prezidenta FIFA je obmedzený na tri funkčné obdobia, Rada FIFA však vlani v decembri rozhodla, že sa do toho nepočíta prvé trojročné pôsobenie Infantina po mimoriadnom kongrese v roku 2016.
Znovuzvolenie Infantina bolo formalitou, keďže mal podporu výraznej väčšiny z 211 členských krajín. Vyštudovaný právnik so švajčiarskym i talianskym občianstvom však stratil počas svojho uplynulého mandátu podporu viacerých krajín, najmä z Európy.
Deň pred volebným kongresom sa na jeho adresu kriticky vyjadril šéf Nemeckého futbalového zväzu (DFB) Bernd Neuendorf a deklaroval, že s ich hlasom nemôže Infantino počítať.
Čítajte aj Jeden z klenotov Neapola! Z Lobotkovej prihrávky fanúšikovia šalejú. Pozrite si ju
„Riadiaci orgán svetového futbalu musí oveľa otvorenejšie a transparentnejšie komunikovať s národnými zväzmi. Chýba konštruktívny dialóg,“ vyhlásil Neuendorf. Odmietavý postoj k jeho opätovnej voľbe už predtým potvrdili i Dánsko, Švédsko, či Nórsko.
Nepáčili sa im jeho vyjadrenia počas vlaňajších MS v Katare, keď FIFA hrozila hráčom trestami v prípade vyjadrenia politických názorov. Katar, kde Infantino vlastní nehnuteľnosť, bol terčom kritiky pre svoj postoj k LGBT komunite, či pre zlé zaobchádzanie s robotníkmi zo zahraničia.
Infantina však pred voľbami verejne podporili mimoeurópske kontinentálne konfederácie. Za jeho zotrvanie vo funkcii sa postavili najmä chudobnejšie národné zväzy, keďže počas jeho sedemročného úradovania sa FIFA tešila z rekordných ziskov a opäť sa navýšili príspevky pre jednotlivé krajiny.
Čítajte aj Pobúril pri otvorenej rakve s Pelém. Šéf FIFA má pre kritikov odkaz
V rokoch 2023 až 2026 by mal každý národný zväz dostať z rozpočtu minimálne osem miliónov amerických dolárov. Napriek pandémii zarobila FIFA v období 2019 až 2022 viac ako 7,5 miliardy dolárov a v ďalšej štvorročnej perióde by mali výnosy dosiahnuť až 11 miliárd dolárov.
„Peniaze FIFA sú aj vaše peniaze,“ zopakoval Infantino vo štvrtok počas príhovoru na kongrese.
Snaha Infantina presadiť organizáciu finančne výnosných MS každé dva roky síce nevyšla, FIFA však tento týždeň odobrila nový formát svetového šampionátu so 48 účastníkmi.
Na nasledujúcich MS 2026 v USA, Kanade a Mexiku tak tímy odohrajú celkovo 104 zápasov, čo je o 40 viac ako vlani v Katare. Od roku 2025 sa rozšíri na 32 aj počet účastníkov MS klubov.
