„Akoby sme sa tam všetci vtedy pošmykli a išli každý svojou cestou, Slováci začínajúc prakticky od nuly a Česi pokračujúc v tom, čo si v predchádzajúcom období vydobylo na futbalovom poli Československo,“ uviedol Ľubomír Moravčík, jeden z dvoch Slovákov, ktorí v poslednom dueli spoločnej reprezentácie v kvalifikácii MS 1994 nastúpili v základnej zostave.
Ak by mužstvo s označením RČS (Reprezentácia Česka a Slovenska) v bruselskom Astrid Parku vtedy vyhralo, pokračovalo by viac ako rok po rozdelení spoločného štátu na svetovom šampionáte v USA. Bezgólová remíza však vystavila stopku aj spoločnému futbalovému výberu.
Čítajte viac Tréneri i emigranti. Čechoslováci z MS 1990 stále pútajú pozornosť
"Bolo to smutné, pamätám si, že sme hrali dlho o jedného hráča viac, keď Belgičania dostali červenú kartu a mali sme aj šance, jednu z nich práve nebohý Peťo Dubovský.
V šatni po zápase mi hovoril, že sa pri strele pošmykol a aj preto mu ju súperov obranca dokázal zblokovať. Žiaľ, nedali sme gól, nepostúpili sme a tak sa začala nová éra pre český i slovenský futbal," spomína na derniéru československého výberu Moravčík, najlepší futbalista Československa v roku 1992 a slovenský futbalista dekády 1992–2002.
Neúčasť na šampionáte v USA ho dodnes mrzí.
„Bol som vtedy v najlepších futbalových rokoch, navyše, ak som do Talianska v roku 1990 cestoval ako hráč Nitry, do Ameriky by som išiel so skúsenosťami zo silnej francúzskej ligy, určite by som bol futbalovo viac pripravený,“ pripomenul.
Čítajte aj Zobrali nám šampionáty, na ktorých sme mohli hrať s najlepšími, spomína Haščák
Namiesto „mundialu“ začal v roku 1994 ako kapitán reprezentačného výberu kliesniť cestu Slovenska k medzinárodnému úspechu.
"Bolo to veľmi ťažké obdobie, začínali sme ani nie od nuly, ale z mínus druhého poschodia.
Hoci sa do toho svojou osobnosťou a skúsenosťami veľmi výrazne vložil Jozef Vengloš, ktorý chcel dobre naštartovať éru slovenskej reprezentácie, musíme pripomenúť, že v prvých kvalifikáciách po rozdelení sme mali mimoriadne ťažkých súperov, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko…
Uspieť bolo mimoriadne náročné aj preto, že sme mali veľmi málo hráčov so skúsenosťami z dobrých líg v zahraničí a všetko akoby bolo na začiatku," upozornil Moravčík.
Čítajte aj Top 100 hráčov histórie? Československá legenda nechýba, Maďar prekonal Ronalda
Priznal, že mimo futbalu rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky nevnímal veľmi intenzívne, jedným z dôvodov bolo aj jeho pôsobenie v zahraničí.
„Vtedy nebol internet, ani dostupnosť televízie ako dnes, dokonca ani mobily ešte neexistovali, takže tie informácie som mal sprostredkovane z francúzskych médií či správ z domu, určite som nebol v dianí nejako výrazne zaangažovaný,“ priznal bývalý vynikajúci driblér s takmer štyridsiatkou reprezentačných štartov za Slovensko.
Podľa Moravčíka rozdelenie spoločného štátu nenaštrbilo dobré vzťahy s bývalými spoluhráčmi vo federálnom výbere.
„Určite nie, hoci tých príležitostí nie je veľa, vždy sme radi, keď sa stretneme. V tomto roku sme aj s Miroslavom Kadlecom a Lubošom Kubíkom zorganizovali golfový turnaj, užili sme si spoločné chvíle. Najmä s Lubošom Kubíkom som v stálom kontakte,“ zakončil bývalý hráč AS Saint-Étienne či Celticu Glasgow.
