Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Mihajlovič bol mentálne monštrum. Dýchal pre priame kopy

Odišiel pred Vianocami. Vo veku, keď sa z tohto sveta rozhodne ešte neodchádza. Veď mal iba 52 rokov a stále veľké plány.

28.12.2022 15:32
Siniša Mihajlovič Foto:
Siniša Mihajlovič.
debata (2)

Život Sinišu Mihajloviča predčasne ukončila zákerná rakovina. Futbalový svet prišiel o nepoddajného bojovníka, o veľkého srdciara. S niekdajším srbským obrancom odišlo aj veľké know-how, lebo také priame kopy nikto iný nekopal a možno už ani kopať nebude.

Srb od hlavy po päty

Rodák z chorvátskeho Vukovaru zvykol vravieť, že toho zažil až-až. Najprv chudoba, potom vojna, rany, slzy, a opäť vojna. „Siniša, koľko životov si prežil?“ pýtal sa sám seba v jednom z rozhovorov.

„Zošedivel som, vlasy sa mi preriedli. Niekedy cítim energiu o dvadsať rokov mladšieho muža a niekedy mám pocit, že mám 150. To preto, čím som si prešiel,“ hodnotil, keď oslavoval päťdesiatku.

Vždy bol svojim spôsobom výnimočný. Napokon, nájdite stredného obrancu, ktorý počas kariéry nasúkal súperom 76 gólov, z toho 38 v jednej z najlepších líg sveta. V Serii A. Výnimočný bol však aj svojim charakterom. Legendárny tréner Sven-Goran Eriksson ho v roku 2021 opísal ako „mentálne monštrum“. V tom najlepšom zmysle slova.

„Mal neskutočne silnú povahu, myslel si, že vo všetkom je najlepší. Mal najlepšiu ľavú nohu, pravú nohu, najlepšiu strelu, bol najrýchlejší. Aj keď to vždy nemal, tak veril, že to naozaj má a to je dobrá vec,“ vravel jeho niekdajší tréner z Lazia Rím.

Napokon, aj sám Mihajlovič o tom neraz hovoril.

„Mám silný charakter. Som Srb od hlavy až po päty, so všetkými prednosťami a chybami môjho hrdého ľudu. Viem si však priznať chyby, požiadať o odpustenie a som vždy pripravený na dialóg. Považujú ma za tvrdého človeka, to je veru pravda. A radšej ma neprovokujú,“ usmieval sa.

Mimochodom, o jeho mentálnej stránke svedčí aj zápas Srbov a Chorvátov z roku 1999 (2:2) – bol to prvý vzájomný duel oboch krajín po krvavej balkánskej vojne. Mihajlovič bol mužom zápasu, prihral na obra srbské góly a domáce médiá mu v hodnotení dali najvyššiu známku desať.

Pre populárneho Sinišu to musel byť naozaj náročný duel, keďže sa narodil na chorvátskom území a jeho matka bola pôvodom Chorvátka. Jeho spomienky na začiatok 90. rokov bolia ešte dnes.

„Všetky vojny sú ohavné, ale bratovražda, ktorú sme zažili v bývalej Juhoslávii, je to najhoršie, čo sa môže stať. Kamaráti, ktorí sa postrieľali, rozbité rodiny. Videl som, ako moji ľudia padli, mestá boli zničené, všetci boli zabití. Môj najlepší priateľ mi zničil dom. Môj strýko, Chorvát a brat mojej mamy, chcel zabiť môjho srbského otca so slovami ‚zabijem ťa ako prasa‘,“ spomínal.

Pohreb Sinišu Mihajloviča v Ríme. Foto: Profimedia
Siniša Mihajlovič Pohreb Sinišu Mihajloviča v Ríme.

Čoho sa bojíte?

Toto všetko ho formovalo. Naučilo ho to filtrovať tlak, udržať si pevné nervy, azda aj pri jeho povestných priamych kopoch ľavačkou. Predovšetkým vďaka nim bol dlhé roky hviezdou talianskej ligy. Dodnes ich nikto viac nepremenil na gól.

A zoznam jeho nasledovníkov je vskutku impozantný, neraz to sú futbaloví géniovia – Diego Maradona, Roberto Baggio, Alessandro Del Piero, Gianfranco Zola, Michel Platini, Francesco Totti a Giuseppe Signori.

Až tesne pred koncom kariéry sa Mihajlovičovi s 28 gólmi vyrovnal Andrea Pirlo.

Všetci zo zoznamu boli lepšími hráčmi ako tento Srb, ale nikto sa nevyrovnal koktejlu sily a ohybu, ktorými posielal lopty ponad múr. „Hral som futbal pre priame kopy,“ povedal raz.

„Futbal sa mi až tak nepáčil, ale priame kopy boli skvelé. Pre mňa je priamy kop futbal. Keby to tak nebolo, možno by som ani nehral,“ doplnil s úsmevom muž, ktorý skóroval z priameho kopu v kvalifikácii MS 1998 aj na Tehelnom poli proti Slovákom (1:1).

Keď v lete 1998 prišiel do Lazia, klub mal vo vitríne iba jeden domáci pohárový titul (1974). Spolu s Mancinim a trénerom Eriksson zmenili tamojšiu klubovú kultúru. Na víťaznú.

„So Sinišom bol priamy kop ako penalta,“ vysvetľoval raz chladný Švéd. „Keď našich hráčov faulovali v blízkosti šestnástky a pýtali si penaltu, Siniša len krčil ramenami: ‚Čoho sa bojíte? Ja dám predsa gól.‘“

A zvyčajne to tak aj urobil…

Do dvoch rokov vyhralo Lazio Pohár víťazov pohárov, Európsky superpohár, Seriu A i Coppa Italia a SuperCoppa Italiana. Bolo to najlepšie obdobie v histórii klubu a Mihajlovič bol jeho kľúčovou postavou.

745019940 Čítajte viac Skolila ho leukémia. Zomrela legenda Juhoslávie Siniša Mihajlovič

Na znaku Lazia Rím sedí zlatý orol. Jeden (živý) – volá sa Olympia – je súčasťou aj každej predzápasovej šou v Ríme. Bol aj na Mihajlovičovom pohrebe. S davmi fanúšikov i desiatkami bývalých spoluhráčov.

Magazín Forbes napísal, že jeho ľavačka bola rovnako nádherne vulkanická, ako jeho osobnosť. Neodišiel vraj najlepší obranca, ale muž, ktorý jednoducho miloval priame kopy.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Siniša Mihajlovič