Slovenský futbal, ktorý o niekoľko dní oslávi tridsiate výročie samostatnosti, mal vo svojej histórii len málo takých kanonierov.
Marek Mintál (45) sa stal päťkrát kráľom strelcov v slovenskej i nemeckej lige. Góly mu dva razy vyniesli aj titul najlepšieho slovenského futbalistu roka (2004, 2005). Žilinský rodák žije s rodinou už takmer dvadsať rokov v Nemecku.
Nemci na majstrovstvách sveta pohoreli. Nedarilo sa ani Španielsku, Belgicku, Brazílii, tradične silným tímom. Čím si vysvetľujete viaceré zlyhania favoritov?
Hociktorý z týchto tímov mohol byť medzi poslednými štyrmi a hrať o medailu. Majstrovstvá sveta sú však náročný turnaj. A vždy prinášajú aj veľké prekvapenia. Kto by pred nimi tipoval, že Maroko bude v semifinále? Proti Francúzom hralo výborný futbal. Ukázalo, že každý má šancu. Tým je futbal krásny.
Čítajte aj Katar to zvládol a vošiel do dejín. Futbal zmietol všetky hodnotové prestrelky
Komu ste na šampionáte držali palce?
Samozrejme, najviac som fandil Nemcom, ale prial som úspech aj Španielom, Portugalčanom, Angličanom, Brazílčanom i Argentínčanom. Každý, nielen tieto mužstvá, môže odborníkovi, ale aj divákovi niečo dať, niečím ho zaujať. Tým, že som mal viac obľúbených tímov, nemohol som byť na konci šampionátu sklamaný. (smiech)
Najlepšie poznáte nemecký futbal. Ako vnímajú v krajine neúspech s odstupom niekoľkých dní?
Fanúšikovia i odborníci vyprevádzali hráčov do Kataru ako horúcich kandidátov na popredné umiestnenie. Prepadli však už na treťom veľkom turnaji. Podobnú situáciu sme tu mali pred štyrmi rokmi, ani na MS 2018 v Rusku nepostúpili zo skupiny. Podľa mňa začali o svojej práci veľa pochybovať. Keď sa Nemcom nedarí, ťažko sa s tým vyrovnávajú.
Spravidla nastupuje aj veľká kritika, valí sa zo všetkých strán, s nikým sa nebabrú. Hneď vyskočí veľa mudrcov. Aj teraz je to podobné, spochybňuje sa práca, ktorú robia, padli aj nejaké hlavy, hoci Hansi Flick sa udržal v kresle. To som rád, myslím si, že je to kvalitný tréner. Nemci sú teraz v špecifickej situácii.
V čom?
Narážam na to, že najbližšie práve oni hostia finálový turnaj majstrovstiev Európy. Už teraz počúvam hlasy, že podobnú blamáž ako naposledy nemôžu dopustiť. Robia rôzne opatrenia. Vymenovali aj špeciálnu komisiu, ktorá urobí analýzu a navrhne, čo ďalej. Pritom ešte po MS 2014 v Brazílii, kde oslavovali titul, sa mnohí mohli od Nemcov učiť…
Aj vy ste zažili trochu turbulentný rok. V júni padol tréner reprezentácie Tarkovič a s ním aj vy ako jeho asistent…
Aj s odstupom niekoľkých mesiacov môžem povedať jediné: som nesmierne rád za šancu, ktorú som dostal. Vo futbale som zažil veľa, ale v reprezentácii som našiel azda najlepšiu partiu ľudí, som rád, že som s nimi mohol spolupracovať. Veľa som sa naučil, bola to fantastická skúsenosť. Z ľudskej stránky nezabudnuteľné.
A zo športovej?
Rozhodujú vždy výsledky. A nám viackrát chýbali. Ale myslím si, že sme urobili kus dobrej práce, hoci nám všetko nevyšlo, ako sme chceli. Žiaľ, niekedy mám pocit, že sme krajina, kde sa mnohí na všetko pozerajú negatívne. Často aj na úspech, nieto ešte, ak sa niečo nepodarí.
Čo si po bezmála dvojročnej práci v národnom tíme najviac ceníte?
Vlani sme sa zúčastnili na Eure. Myslím si, že máme dobrých hráčov, s ktorými sa oplatí pracovať. V kvalifikačnej skupine na katarský šampionát sme napríklad narazili na Chorvátov a teraz sme všetci videli, aké majú skvelé mužstvo. A my sme s nimi odohrali dva vyrovnané zápasy.
Doma sme prehrali 0:1 a v odvete v Osijeku remizovali 2:2. Dva razy sme viedli a vyrovnávali hviezdy súpera – Kramarič a Modrič. Hanbu sme si určite neurobili. Za tým si stojím.
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
Na lavičke vás nahradili talianski tréneri. Nie je vám ľúto za touto prácou?
O tom rozhodli iní a ja to musím len rešpektovať. Trošku som smutný z toho, aká bola naša rozlúčka. Nie sme však hlúpi a ani naivní, vieme, koľko je dva plus dva. Stojíme na zemi a sme realisti. Takto to chodí.
Cítite teraz nejakú zmenu, posun k lepšiemu?
To je predčasné hodnotiť. Taliani sú vo funkciách krátko. Potrebujú čas, ale platí aj to, že niekto ho dostane, iný zasa nie. Aj to je realita. Počkajme si, ako to bude teraz. Videl som všetky zápasy mužstva a zatiaľ veľkú zmenu a ani prínos nevidím.
Myslíte si, že by ste sa mohli na lavičku reprezentácie v budúcnosti vrátiť?
To ukáže čas. Nebol by som proti. Uvidíme, či niekto príde ešte niekedy s takým návrhom. Pri futbale chcem každopádne zostať.
Pred príchodom do reprezentácie ste pracovali ako tréner s mládežníckymi výbermi v norimberskom klube. Vrátili ste sa k tejto práci?
Nie, už pol roka som mimo futbalu. Čakám na nejakú ponuku. Už som sa vyjadril, že by som sa rád venoval zasa trénerskej práci na klubovej úrovni.
V Norimbergu ste si urobili výborné meno, stali ste sa tam legendou. Na vaše výkony fanúšikovia stále spomínajú a na štadióne máte pamätný stĺp…
Rozhodli o tom fanúšikovia v hlasovaní. Pokojne by som žil, aj keby som na štadióne túto poctu nemal. Ale musím priznať, že je to príjemné, keď aj takýmto spôsobom ocenia vašu prácu. Aj po rokoch, keď padne moje meno, všetci ešte vedia, o koho ide. Trošku neskromne si myslím, že za desať rokov som niečo pre klub urobil. Bolo to krásne obdobie.
Foto: DANIEL KARMANN / AFP / Profimedia
Preslávili ste sa najmä v ročníku 2004/2005, keď ste sa ako jediný hráč Norimbergu stali kráľom bundesligových strelcov…
To je moment, ktorý navždy zostane zapísaný v histórii klubu i súťaže. Nielen po mne, ale aj po viacerých ďalších Slovákoch tu zostala výrazná stopa. V Norimbergu sme urobili dobré meno nášmu futbalu, čo ma veľmi teší.
Nezabúdajú na vás ani vo vašej rodnej Žiline. V septembri vás vyznamenali cenou primátora ako osobnosť mesta…
Pre mňa príjemné prekvapenie a obrovská pocta. Vážim si ju.
Už skoro dve desaťročia pôsobíte v cudzine. Nechýba vám Žilina?
Jasné, že chýba. Žilina je krásne mesto, kam sa vždy rád vraciam. Mám tam rodinu, priateľov, zázemie, poznám kopu fantastických ľudí. Chýba mi Žilina, ale aj Slovensko. Žijem síce v Nemecku, ale môj vzťah k rodnej krajine sa nemení.
Vedeli by ste si predstaviť, že sa sem vrátite natrvalo?
Čoskoro uplynú dve desiatky rokov, čo žijeme v Nemecku. To je už dlhý čas. Prispôsobujeme sa našim trom deťom, všetky sa narodili a vyrastali v Nemecku, chodia do nemeckých škôl. Táto zmena by nebola jednoduchá.
Keby som nechal hlasovať naše ratolesti, skončilo by sa to asi v prospech Nemecka 2:1. (smiech) Mladší syn Sebastian by sa okamžite chcel zbaliť a vrátiť na Slovensko, keby som sa spýtal Jakuba, ktorý má pred maturitou, asi by bol proti. A podobne by asi zareagovala aj najmladšia Sára.
Foto: TASR/DPA Daniel Karmann
A čo ak by ste dostali ponuku trénovať Žilinu, z ktorej ste vyšli do veľkého futbalu? Prijali by ste ju?
Prečo nie? Viem si to predstaviť. Žilinský klub je pre mňa u nás na prvom mieste, je mojou srdcovkou. Mám rešpekt aj k iným klubom, ktoré pre slovenský futbal urobili veľa, myslím najmä na Slovan či Trnavu, ale v Žiline som začínal, vyrastal, dosiahol som prvé úspechy, to je silná väzba.
Vedia deti aj po slovensky?
Samozrejme, doma sa bavíme po slovensky. Ale občas najmä deti aj po nemecky. Vyrastajú s piatimi jazykmi, nerobí im problém v konverzácii prepínať.
Ovládajú toľko jazykov?
Áno, uľahčuje im to aj orientáciu a zbieranie informácií o tom, čo sa okolo nás deje. Prirodzenými jazykmi sú pre ne nemčina a slovenčina, okrem toho ovládajú angličtinu a taliančinu. Piatym jazykom je latinčina. Chalani chodia na gymnázium, Jakub sa ju štyri roky drvil, teraz to zažíva Sebastian. To je solídny vklad pre ich ďalšie pôsobenie.
Chystáte sa na Vianoce na Slovensko?
Kým boli deťúrence menšie, vždy sme cestovali aspoň na skok na Slovensko. Na Vianoce, alebo medzi sviatkami, niekedy to vyšlo, že sme celý záver roka prežili na Slovensku. Vždy sa to odvíjalo od toho, aký sme mali v klube program.
Voľné dni radi trávime aj na horách, všetci radi lyžujeme. Posledné roky trávime sviatky v Nemecku. Naše nemecké Vianoce budú slovenské, ako sme ich vždy poznali z domu. S našimi tradíciami i s naším klasickým menu. Zvykli si na to i naše deti a verím, že raz budú v tejto tradícii pokračovať. Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, všetci sa tešíme.
Čítajte aj Prezývky legendárnych futbalistov. Koho volali Apač, Fantóm či Šrek?
Ste na ne pripravený? Stihli ste nakúpiť darčeky?
U nás darčeky nosí vždy Ježiško… (smiech)
Čo si zaželáte do nového roku?
Nie som originálny, želám si to, čo asi všetci: na prvom mieste zdravie. Často v roku naň zabúdame, vážime si ho až vtedy, keď sa niečo stane. A druhé, čo si prajem, je pokojný život. Lebo súčasný svet a aj náš život je obrovský šprint. Doba je nesmierne rýchla.
Trápi ma stále silnejšia nevraživosť. Privítal by som, aby sa všetko okolo nás upokojilo. Aby človek človeku doprial. Lebo to sa úplne z nášho života vytráca. Prevláda zlo, závisť a nenávisť. Život je, samozrejme, ťažší, ale ťažším si ho robíme najmä my ľudia. Každý by mal začať od seba.