Výnimočný futbalista prezývaný „Patino“ patril popri Jozefovi Adamcovi, či Ladislavovi Kunovi k objavom legendárneho trénera Spartaka Antona Malatinského. Pričinil sa o všetky úspechy Spartaka koncom 60. a v 70. rokoch minulého storočia.
V červeno-čiernom drese získal Karol Dobiaš päť (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) titulov majstra Československa, tri (1967, 1971, 1975) víťazstvá v Československom pohári, ale zažil aj sklamanie po neúspechu v semifinále Európskeho pohára majstrov v roku 1969, keď „bíli andeli“ neprešli cez Ajax Amsterdam.
Ofenzívneho obrancu, respektíve stredopoliara dvakrát (1970, 1971) vyhlásili za Futbalistu Československa. Na ME 1976 patril k oporám reprezentácie, vo finále proti Nemecku strelil druhý gól Československa. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 2:2.
Čítajte viac Bitka generácií o titul. Messiho sen ohrozuje francúzska beštia
Po jedenástkovom rozstrele sa z titulu majstrov Európy tešil Dobiaš spolu s ďalšími legendami slovenského futbalu Jánom Pivarníkom, Jozefom Čapkovičom, Alexandrom Vencelom starším, Mariánom Masným, Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom, Jozefom Móderom, Antonom Ondrušom či Kolomanom Göghom.
V ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia obsadil Dobiaš tretie miesto. Predbehli ho iba slovanista Ján Popluhár a Jozef Adamec.
Karol Dobiaš sa narodil 18. decembra 1947 v Handlovej. Po skončení základnej školy odišiel do Trnavy, kde sa učil za sústružníka a voľný čas trávil vo futbalovom doraste Spartaka Trnava.
Čítajte viac Ty smrad jeden... Medzi Chorvátmi to po zisku bronzu poriadne iskrilo
Dobiašov talent si všimol tréner Malatinský, ktorý ho z dorastu po sústredení v Nórsku vytiahol do prvého mužstva Spartaka. Ako obranca vynikal rýchlosťou a výbornou technikou, čo z neho robilo hráča spĺňajúceho kritériá vtedajšej futbalovej moderny. Počas zápasov sa z ofenzívneho obrancu stávalo „falošné“ pravé krídlo.
Po vypadnutí v semifinále EPM sa v bývalom Československu začalo v súvislosti s Dobiašom hovoriť o prestupe storočia. Feyenoord Rotterdam totiž ponúkal za vtedy 21-ročného Dobiaša 200.000 amerických dolárov, na tie časy závratnú sumu. Z prestupu však nebolo nič, lebo situácia vo vtedy totalitnom Československu nepriala takýmto prestupom.
Čítajte viac Z bezdomovca najlepší hráč sveta. Lúči sa mozog aj duša Chorvátov
Prišiel rok 1977 a z výnimočného trnavského mužstva zostalo len torzo – Karol Dobiaš a Ladislav Kuna. Aj preto Dobiaš prikývol na ponuku z pražského Bohemiansu, v ktorom strávil tri roky (1977 – 1980). V najvyššej československej súťaži odohral celkovo 345 zápasov, z toho 277 v drese Trnavy a 67 v zeleno-bielom drese Bohemiansu Praha. Strelil 28 gólov, z toho osem za pražskú „Bohemku“.
Už ako 19-ročný debutoval 3. mája 1967 v československom reprezentačnom drese. V roku 1970 sa zúčastnil na MS v Mexiku, kde papierovo kvalitný reprezentačný káder prekvapujúco nepostúpil zo základnej skupiny. Už o šesť rokov neskôr na ME 1976 v Juhoslávii patril Dobiaš k jedným zo strojcov zisku titulu majstra Európy.
Vo finálovom zápase v Belehrade strelil proti západnému Nemecku gól na 2:0. Gól bol výnimočný aj preto, lebo ho Dobiaš strelil ľavou nohou, o ktorej mnohí úsmevne tvrdili, že mu slúžila len na podopieranie. Celkovo za československú reprezentáciu odohral 67 duelov, v ktorých šesťkrát prekonal súperových brankárov.
Koniec aktívnej futbalovej kariéry strávil v zahraničí v belgických tímoch KSC Lokeren a K.R.C. Gent-Zeehaven. Od futbalu však neodišiel, v ďalších rokoch si vyskúšal aj trénerskú pozíciu, napríklad v pražských kluboch Sparta a Bohemians.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk