Hľadať
Denný / nočný režim
Newsletter Notifikácie
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky Newsletter newsletter

Dobre, že je po Slovane. V Stropkove bola dva týždne psychiatria

Pre Slovan to mal byť jednoznačný zápas. Mal, ale nebol. Treťoligový Stropkov hrýzol až do konca. Jeho tréner Ľubomír Reiter (47) sa však aj po vyradení z pohára (2:3) zoširoka usmieval.

10.11.2022 13:54
Ľubomír Reiter Foto:
Ľubomír Reiter, v minulosti slovenský reprezentant, dnes tréner Stropkova.
debata (1)

„Domov som prišiel až nad ránom. Naše stropkovské legendy ma celý večer podpichovali, že by som mal odstúpiť, lebo ony doma so Slovanom nikdy neprehrali,“ uškŕňal sa aj na druhý deň bývalý reprezentant.

Na čo myslí tréner outsidera, keď mužstvo inkasuje od Slovana už v prvej minúte?

Na to najhoršie. Napadne vám, že na konci z toho bude debakel. Môj asistent Ján Šafranko, tiež bývalý ligista, ma upokojoval, že s veľkými klubmi to takto chodí. Že dajú rýchle dva góly a upokoja sa. Našťastie sa to aj stalo. A ja to úplne chápem, mladý Vladko Weiss sa tu určite nechcel zraniť. Asi nás aj trošku podcenili.

Plný štadión, výborná atmosféra, napokon napínavý zápas až do konca. Napísali by ste aj lepší scenár?

Určite nie. Aj tu sa potvrdilo, že futbal nemá logiku. Veď sme prehrávali už 0:3 a nakoniec sme neboli ďaleko od toho, aby sa kopali penalty.

Taký scenár by už zaváňal štipkou gýču…

(smiech) Veru. To by Stropkovčania zbúrali tribúnu. Keď sme znížili na 2:3, to bolo niečo neskutočné. Ja som však emócie zakopal do zeme, nechcel som sa nechať uniesť, chlapci potrebovali zo mňa cítiť pokoj. Škoda, že tretí gól sme inkasovali po ofsajdovej akcii, ale nejdem sa sťažovať, pre Stropkov to bol futbalový sviatok.

Koľkí si od vás pýtali lístky na zápas?

To bolo šialené, dva týždne sme tu mali doslova psychiatriu. Ľudia vyvolávali kvôli lístkom, ani vytlačené ešte neboli. Vzduchom lietali dezinformácie krížom-krážom. Všetci chceli ísť na zápas. Nakoniec sme mali natrieskaný štadión. Zatiaľ čo prvé tri pohárové kolá boli pre nás ekonomicky stratové, teraz sme zarobili desaťkrát toľko. Ale poviem vám, som rád, že je po všetkom. Pre náš malý klub to bola poriadna záťaž. Stropkov je futbalové mestečko, dlho sme hrali 1. SNL, v minulosti tu Slovan prehral tri zápasy – jeden z nich som videl z tribúny ešte ako dieťa. Keď som už hral, padli tu zasa Žilina i Trenčín. Máme bohatú históriu.

Kto všetko nastúpil proti tomu najlepšiemu, čo Slovan dnes má?

Sme amatérsky klub, trénujeme dva-trikrát do týždňa. Jednoducho – kto ako môže. Kapitán Frederik Varga je bagrista, má svoju firmu a v mašine sedí aj desať hodín denne. Potom príde na zápas a je najlepší zo všetkých. Máme aj učiteľa na miestnej základnej škole, elektroinštala­térov, iní pracujú vo firme, kde sa vyrábajú káble a obvody, či profesionálneho vojaka. Ten trénuje iba raz týždenne, občas sa aj zlostím, pohádame sa, ale musím to akceptovať. Sme predsa amatéri. Je tu aj zopár cudzincov, ktorých pripravujeme pre vyššie súťaže. Napríklad o Nigérijčana Johna Etima už prejavili záujem fortunaligisti. Šikovný hráčik.

čavrič výška Čítajte viac Na Slovan prišlo v Stropkove 3-tisíc ľudí. Domáci hrýzli až do konca

Koľkokrát ste im museli povedať, že Čavrič, Abena a Weiss sú tiež z mäsa a kostí?

Nebudem klamať, chlapci mali trému. Spočiatku som to videl na každom ich pohybe. Poznám ich veľmi dobre, robili aj veci, ktoré by im inokedy ani nenapadli. V druhom polčase to už bolo fajn.

Na Slovan sa zvykne na východe pískať, prečo to tak v Stropkove nebolo?

V tomto sme asi iní, v našom meste je Slovan populárny. Navyše, vždy sme tu mali akúsi štábnu futbalovú kultúru, vychovali sme viacero reprezentantov, niektorí aj dnes reprezentujú slovenský futbal v zahraničí. Za celých 90 minút som nepočul jedinú urážku na Slovan. No aj slovanisti sa zachovali pekne. Páčilo sa mi, ako po zápase rozdávali podpisy. Boli milí. Ľudia mali zážitok, dlho sa tu bude na tento zápas spomínať. Úžasné.

Napokon, vaši hráči mali dresy aj s logom belasých…

To bola iniciatíva nášho primátora Ondreja Brendzu, bývalého elitného rozhodcu. Chlapci si tie dresy nechajú, budú mať aspoň peknú pamiatku.

Prešov – Žilina – Olomouc – Chicago… S futbalovom ste pochodili naozaj veľa. Slovan vás nikdy nelanáril?

Slovan vtedy nebol taký dobrý, ani toľko peňazí nemal, aby ma kúpil (smiech). Ale bol som v Artmedii Bratislava, to je vďaka majiteľovi Kmotríkovi prakticky to isté. V stredu som videl veľa ľudí, ktorých som zažil v Petržalke a dnes sú v Slovane.

Je to pre vás slovenský klub číslo jeden?

Nie som jeho fanúšikom, ale je pravda, že momentálne je to naše najlepšie mužstvo. Zo Žiliny i z Trenčína však odišlo s debaklom. To by nemalo. Keď niekto povie, že belasí dnes majú mimoriadne úspešný klub, tak mne napadne, že asi hrajú v Lige majstrov. Lenže nie je to tak. Konferenčná liga je podľa mňa málo. Žalgiris sme kedysi nevideli ani na futbalovej mape. Ale tešme sa aj z toho, čo je. Futbal je predsa na to.

Po Vilniuse dal Aleksandar Čavrić, ktorý čaká na slovenské občianstvo, dva góly aj Stropkovu. Hodil by sa reprezentácii?

Jednoznačne. Je to výborný futbalista.

Pavol Gostič Čítajte viac Gostič: Najprv som bol pre nich gadžo z východu a oni rozmaznaní Blaváci

Slovensko roky čaká na poriadneho kanoniera. Čím to je?

Útočníkov netrénujeme individuálne. Možno v Trenčíne a v Žiline, no aj tam je toho málo. V mnohých kluboch robia to, čo nepotrebujú. Keď som mal 31 rokov, hral som za Slaviu Praha, no keď som videl 18-ročného Tomáša Necida, ktorý dokázal to, čo ja, neveril som. Ten driloval aj gól v sklze. Ovládal všetko to, čo mňa naučili za celú kariéru. Samozrejme, že takého hráča potom predali za milióny do Ruska.

V sobotu cestujete na majstrovský zápas do Námestova. Nebude problém po emóciami nabitom týždni nabudiť kabínu?

Chlapcom som dal voľno. Potrebujú vstrebať emócie. Na Oravu pôjdeme bez tréningu. Bude to ťažký zápas, uvidíme, ako to dopadne.

Bude to zároveň posledné jesenné kolo. Zrejme potom sadnete na mesiac pred televízor k MS v Katare…

Jednoznačne. Veľmi sa teším. Po víkende budem mať čas, pozriem si súpisky, momentálne nemám favorita na celkový triumf. Obdivujem však Lewandowského, je to borec. To je vysoká škola útočnej hry v jednom tele. Mám rád aj Ronalda, ich nábehy a hlavičky, to zbožňujem. Sú to praví futbaloví zabijaci.

Zaslúžite si 2. ligu

Hlas Vladimíra Weissa po zápasa: „Chcem sa domácim poďakovať za krásnu atmosféru. Prostredie bolo výborné a súper snaživý. Ďakujeme im za milé privítanie.. Vrátil som sa do Stropkova po 40 rokoch. Hral som tu v 1982 ako dorastenec a prehrali sme 0:1. Poznám to tu, niektoré veci sa zmenili a vynovili. Boli tu skvelí hráči, bola to liaheň veľkých talentov. Želám im všetko dobré do budúcnosti. Za takýto výkon by si Stropkov zaslúžil minimálne druhú ligu. Majú na to mužstvo i trénera.“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #ŠK Slovan Bratislava #Tesla Stropkov #Ľubomír Reiter