Spomienku na legendárny moment si vždy dokonale vychutnával. Vedel, že nepotrebuje silné slová. Vždy stačili holé fakty.
Španieli? Nie sú to manekýni?
Československí futbalisti v úvodnom zápase MS 1962 zaskočili Španielov a vyhrali 1:0. Jediný gól strelil na štadióne Sausalito vo Viňa del Mar Trnavčan Jozef Štibrányi.
Stal sa prvým Slovákom, ktorý prekonal na svetovom šampionáte súperovho brankára. Stalo sa to 31. mája presne pred 60 rokmi a československí futbalisti začali senzačnú cestu až do finále turnaja.
V španielskom tíme bolo viac hviezd ako na belasom nebi nad Quebrada Verde (Zelenou roklinou) v čilskom Valparaise, kde sa usadila československá výprava. Santamaria, Del Sol, Puskás, Suarez, Gento… Pred mesiacom väčšinu z nich videli v televízii v drese Realu v úžasnom finále EPM, v ktorom vyhrala Benfica 5:3.
A teraz stáli v tuneli na štadióne vedľa nich, plece pri pleci. Dobre vedeli, s kým majú česť. Zvedavo si ich obzerali.
„Sú inakší ako my? Sledoval som Del Sola, ktorého som obdivoval, bol vynikajúci driblér a postavou podobný mne. Vedľa neho stál Santamaria, chlap ako hora, za ním malý neudržateľný diabol Gento. Geniálny Puskás bol vzorne učesaný s dokonalou pešinkou,“ popisoval Štibrányi.
Španieli, veľkí favoriti celého šampionátu, vyzerali ako vystrihnutí z módneho časopisu. Dokonale upravení a navoňavkovaní, akoby práve vyšli z kozmetického salóna. Až sa Svatopluk Pluskal, ktorý stál vpredu, obrátil a vraví ostatným: „To sú tuším nejakí manekýni.“
Štibrányiho životná akcia
Futbalová špionáž v tom čase nefungovala ešte ako v súčasnosti, ale slávny tréner Helenio Herrera zbieral pred turnajom informácie o súperovi. „Stredoeurópski futbalisti sú pre nás neznámi a preto aj nebezpeční,“ vravel o československom tíme.
Mladého, len 22-ročného Štibrányiho asi príliš nepoznali. Proti Španielom nastúpil len na štvrtý reprezentačný zápas. A asi ani nevideli generálku s Uruguajom pred odletom do Čile.
V nej ho nevedeli Juhoameričania udržať. Všetko mu vychádzalo. Lietal po krídle, kľučkoval, centroval do šestnástky. Výrazne prispel k výhre 3:1.
„Tréner Uruguaja po stretnutí vyhlásil, že Čechoslováci majú najrýchlejšie krídlo na svete,“ spomínal dnes 82-ročný Štibrányi, ktorý sa aktuálne lieči po operácii bedrového kĺbu.
V prvom súboji na MS sa schyľovalo k remíze. Aj tú by Vytlačilov tím bral. Ale desať minút pred koncom Štibrányi zostrelil Španielov.
Zažil najslávnejší moment kariéry. Rozhodujúcu akciu má stále pred očami, akoby sa odohrala len včera. „Viacerí hráči sa už chválili, že mi prihrali na gól. Nijaká prihrávka nebola,“ tvrdí bývalý futbalista, ktorý pôsobil až do dôchodku ako učiteľ na základnej škole.
Ako to teda bolo? „Španieli kopali roh a ja som bol skoro na polovici ihriska, otočený tvárou k našej bránke. Niekto odkopol loptu, odrazu padla asi tri metre predo mnou, preskočila ma. Okamžite som sa otočil a vyštartoval som.“
Neveril, že je to pravda
Čiperné krídielko upaľovalo do španielskej šestnástky akoby mu horelo za pätami. Kým sa Santamaria a Reija spamätali, malo niekoľkometrový náskok.
"Neskôr som sa pýtal sám seba, kde som nabral odvahu. Zvyčajne hráč začne trochu špekulovať, zasekne loptu, hľadá spoluhráča. Mne to vtedy ani nenapadlo.
Podobné dva góly som dal predtým v lige na Sparte. Počul som za sebou dupot obrancov a ich dych. Asi som utvoril svetový rekord v behu na 50 metrov.
Sedrun povybehol z bránky, hovoril som si, že urobím kľučku a obídem ho. On sa však stiahol. Naznačil som strelu, hodil sa. Jemne som loptu nadvihol a už sa kotúľala do siete," popisoval Vasiľ, ako ho prezývali kamaráti.
Vbehol do siete, kopol ešte raz do lopty a utekal za bránku. „Tam ma spoluhráči chytili, urobili sme víťaznú kopu. Z bránky dobehol aj Vildo a vrhol sa na nás. Ešte som zaregistroval trénera Herreru, ktorý od hnevu rozbil stoličku.“
Do konca zápasu zostalo zopár minút a sebavedomí Španieli sa z tohto úderu nespamätali. Ani on chvíľu neveril tomu, čo sa stalo.
„Krútil som hlavou a stále som vravel, to nie je pravda, nijaký gól som nedal, je to 0:0. Nie Vasiľko, dal si ho, dal si ho, kričali spoluhráči. Aj na druhý deň som sa ešte každého pýtal, či je to pravda, či nesnívam.“
Doma dostal Fučíkov odznak
Jeho víťazný kúsok vyviedol z miery aj domácich komentátorov. Na druhý deň si všetci prečítali v novinách veľký titulok. Trnava hizo único gol. Trnava dal jediný gól. Hrdinovi zápasu doplietli meno. Zamenili ho za mesto, z ktorého pochádzal…
Bol to jediný gól, ktorý strelil v národnom drese. Vošiel do histórie československého futbalu. Vytlačilov výber ním položili základ najväčšieho úspechu v ére spoločného štátu.
V skupine im už na postup stačila bezgólová remíza s Brazíliou a napriek prehre s Mexikom (1:3) postúpili do štvrťfinále. V ňom zdolali Maďarsko (1:0), v semifinále Juhosláviu (3:1) a vo finále podľahli Brazílii (1:3).
Čítajte aj Viac zápasov za Trnavu v Európe neodohral nik. Spartak smúti za legendou
Štibrányimu priniesol gól doživotnú slávu.
"Po návrate mi udelili titul majstra športu a najvyššie zväzácke vyznamenanie – Fučíkov odznak. A bral som aj prémie, presne 4500 korún. Ale nikdy som ich nevidel.
Išiel som v lete s partiou stanovať na Počúvadlo. Zobrali sme gitaru a prežili nádherný týždeň. Medzitým prišli peniaze z Prahy, práve sme stavali dom, tato ich zobral a kúpil za ne parkety."
Kopačky, v ktorých odohral v Čile tri zápasy v skupine, mu roky dobre slúžili.
„Nastupoval som v nich aj v ligových zápasoch vo Vítkoviciach, osem rokov v Križovanoch, štyri roky vo Vlčkovciach a nakoniec za starých pánov Trnavy. Nové som si kúpil až v roku 1987, keď bolo dvadsiate piate výročie od Čile,“ doplnil Štibrányi.