Futbalový aristokrat a džentlmen v nedeľu odišiel v tichosti do futbalového neba. Mal 88 rokov.
Bronz z prvých ME
Jeho výkladnou futbalovou skriňou bol prvý ročník majstrovstiev Európy, ktorý vtedy niesol ešte názov Pohár národov. Nielen dva záverečné zápasy vo Francúzsku v júli 1960.
Buberník, ktorý sa za kanoniera nepovažoval a góly nemal v popise práce, vystrieľal postup. V ôsmich stretnutiach ich dal päť. Ani predtým a ani potom už nijaký v národnom drese nepridal. Hoci v ňom odohral 23 zápasov.
Endre Tabák, redaktor maďarského Népsportu, mu zložil po súboji o bronz s Francúzmi poklonu. „Večne pohyblivý, skvele pracujúci, presne prihrávajúci, s dlhými krížnymi prihrávkami a aj najlepšie strieľajúci. V jednej osobe obranca i útočník. Buberník.“
Foto: Pravda, Michal Zeman
V stredovej formácii hrávali vtedy iba dvaja futbalisti. Buberník mal isté miesto a vystriedali sa postupne pri ňom Pluskal, Matlák a nakoniec Masopust. Československo vyradilo na ceste do Francúzska postupne Írsko, Dánsko a Rumunsko.
„V závere päťdesiatych rokov som mal formu,“ potvrdzuje futbalový rytier. „A mal som výhodu, že tréner Vytlačil postavil tím na hráčoch bratislavskej ČH, v kádri sme boli šiesti.“
Tri body v Zlatej lopte
Najkrajší gól kvalifikácie strelil Dánovi Sörensenovi. Vymietol šibenicu jeho bránky exportnou strelou z tridsiatich metrov. „Podobný som dal aj v lige v bratislavskom derby Schrojfovi, ale v takom významnom zápase sa mi to podarilo len raz,“ tvrdil Buberník.
Vyznamenal sa aj vo štvrťfinále s nepríjemným Rumunskom. Vytlačilov výber vyhral pred 100-tisíc divákmi už v Bukurešti 2:0, ale Rumuni sa nechceli s týmto stavom zmieriť a na Tehelnom poli sa chystali otočiť vývoj.
Čítajte aj Na futbale som prvý raz zarobil, keď prišli Rusi na tankoch
V úvodnej štvrťhodine ich Buberník zlomil dvoma gólmi. Prvý strelil už v 25. sekunde a dodnes je to najrýchlejší gól v histórii ME, hoci nepadol v záverečnom turnaji.
Pocty sa mu dostalo už v roku 1959. Ako prvý Slovák získal body v ankete Zlatá lopta. Triumfoval legendárny hráč Realu Alfredo di Stéfano a Buberník sa delil s troma o 17. priečku s Francúzom Justom Fontainom, najlepším strelcom MS 1958. V ankete športovec Československa 1959 obsadil deviate miesto. Za ním skončila vychádzajúca gymnastická hviezda Věra Čáslavská.
K týmto oceneniam mu nepochybne pomohol aj výnimočný úspech v domácej ligovej súťaži. Futbalisti ČH Bratislava oslavovali prvý i posledný raz československý titul. Po dvoch rokoch z trónu zosadili pražskú Duklu, ktorá sa ocitla za nimi s deväťbodovou stratou.
Zúčastnil sa na dvoch MS
Bubo, ako ho kamaráti volali, bol neprekonateľný hlavičkár. Predurčovala ho k tomu vysoká postava, meral 186 cm. A tiež basketbalová príprava, v ktorej dominoval výborný výskok. Basketbal takmer ukradol futbalu jednu z jeho legiend.
Čítajte aj Smutná správa. Zomrel legendárny Titus Buberník
Buberník dlho váhal, ktorému športu dá prednosť.
„Hrával som dorasteneckú basketbalovú ligu, získal titul majstra Československa. Všestrannosť bola vtedy bežná. Vynikali sme aj v iných športoch, vyrastali na ulici, bolo aj veľa ihrísk, trávili sme tam všetok voľný čas.“
Zúčastnil sa aj na dvoch majstrovstvách sveta: vo Švédsku 1958 a v Čile 1962, kde podľahol československý tím až vo finále Brazílii. Na pamätnom šampionáte si nezahral ani minútu.
Po Pohári národov 1960 sa zranil a vypadol na pol roka z futbalu. V lige začal opäť hrávať až v marci 1962. Dostať sa potom do základnej zostavy reprezentácie bolo komplikované. Bol šťastný, že ho tréner vzal na šampionát.
Foto: ARCHÍV TITUSA BUBERNÍKA
"Vtedy sa nemohlo ešte striedať. Keď sa niekto zranil, buď sa trápil na ihrisku, alebo mužstvo dohrávalo bez neho. A na lavičke sedelo desať hráčov…
Bolo to nezmyselné pravidlo. Mal som smolu, lebo na mojom poste hrávali Pluskal a Masopust. Dostať sa cez nich do zostavy, keď boli zdraví a v plnej sile, bolo nemožné.
Nielenže to boli vynikajúci futbalisti, ale aj perfektne zohratí z Dukly Praha," tvrdil Buberník.
Na futbal sa nespoliehal
Buberník vyštudoval právo a pracoval v Slovnafte ako podnikový právnik až do dôchodku. Profesionálnemu futbalu sa nevenoval ani ako tréner, ani ako funkcionár. „Patril som do generácie, ktorá sa nespoliehala, že po kariére zostane pracovať vo futbale. Často sme počuli: skončíte s futbalom a čo budete robiť potom?“