Bili iba Chorvátov?
Aj Dario Brentin z Univerzity v rakúskom Grazi, odborník na šport a nacionalizmus v Chorvátsku, potvrdil, že násilie na zápase sa následne stalo jedným z „významných mýtov chorvátskeho národa“. Udalosťou, ktorá je „hlboko zakorenená v jeho pamäti“.
Pred pár rokmi Chorvátska verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica HRT odvysielala dokument „Vojna za domovskú krajinu sa začala na Maksimire“. Odvysielané v ňom boli aj nepodložené teórie, že za násilie boli zodpovedné juhoslovanské tajné služby a srbskí policajní šéfovia.
Nepokoje na zápase sa odohrali iba týždeň po tom, čo pravicová strana Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) Franja Tudžmana vyhrala prvé slobodné parlamentné voľby v Chorvátsku. Dokument obsahuje tvrdenia, že udalosti mohli byť zosnované s jediným cieľom – vytvoriť chaos a destabilizovať nový parlament či orgány v Záhrebe.
Režisér Miljenko Manjkas, ktorý bol kedysi Tudžmanovým mediálnym analytikom, tieto tvrdenia neskôr zopakoval aj pre Večernji list. Podľa neho polícia, ktorej velil Srb, doslova bila všetkých okrem priaznivcov Crvenej zvezdy. Boli to vraj oni, kto odštartoval nepokoje.
Násilie vypuklo v uliciach Záhrebu ešte predtým, ako sa vôbec začalo hrať. Do metropoly Chorvátska pricestovalo vlakom viac ako dvetisíc srbských priaznivcov z hardcore fanúšikovskej skupiny Delije Red Star.
Tí vyprovokovali spor nielen s Bad Blue Boys, ale aj s obyčajnými fanúšikmi Dynama. Podľa svedkov udalostí polícia, o ktorej sa vedelo, že pozostáva najmä zo Srbov, zasiahla jedine proti Chorvátom.
Hoci Bad Blue Boys označili nepokoje za začiatok balkánskej vojny, po nich sa hrala ešte ďalšia sezóna juhoslovanskej ligy.