Hrávate opäť futbal, hoci vám to lekári neodporúčali. Nie je to priveľké riziko?
Nevedel by som si predstaviť nehrať futbal… Lekári mi ho neodporúčali, to je pravda, ale pravda je aj to, že mi ho jednoznačne nezakazovali. Riziko v kontaktných kolektívnych športoch je časté, v mojom prípade ešte intenzívnejšie.
Na čo sa zameriavate v tomto období?
Veľmi sa snažím vrátiť do starej formy. Každou sekundou chcem byť lepší a spokojnejší. Ale chvíľu to ešte potrvá. Som rád, že môžem hrávať aspoň piatu ligu v Modre.
Pozorujete pokroky?
Pre oko diváka to asi nie je výrazný posun, ale pre moje vnútorné pocity je to lepšie. Som silnejší fyzicky i v osobných súbojoch. Podotýkam, že sa bavíme o maličkých krôčikoch.
Nepostupujem o dva schody, ako by som si želal, ale len o pol schodíka. Na tom si však dávam záležať, aby som išiel síce pomaly, ale stále vyššie. Je mi jasné, že sa nemôžem vybrať na Mount Everest, keď som nebol ešte na Gerlachu.
Opäť však strieľate góly…
V tejto sezóne som ich dal už jedenásť v dvanástich zápasoch, najviac z mužstva. V uplynulých štyroch zápasoch som vždy skóroval, aj po dva góly. Dúfam, že ešte nejaké pridám.
Nastupujete stále v ragbyovej prilbe?
Áno, hrávam v ragbyovej helme, chráni mňa i súperových hráčov.
Neprekáža vám v hre, neobmedzuje vás?
Bolo mi v nej veľmi horúco, najmä v lete, keď svietilo slnko, rýchlo som sa spotil. Aj preto som zmenil farbu helmy. Teraz je modrá, predtým bola čierna. Je to lepšie, je aj z kvalitnejšieho materiálu, môžem v nej presnejšie hlavičkovať ako predtým. Mimochodom, hneď prvý gól tejto sezóny som strelil hlavou, potom i niektoré ďalšie.
V Modre nielen hráte, ale aj trénujete deti. Akú kategóriu?
Vediem až dva tímy – do jedenásť i do trinásť rokov.
Je medzi nimi aj nejaký výraznejší talent, akým ste boli napríklad vy?
Nie všetky sú na jednej futbalovej úrovni. Niektoré už niečo vedeli, iným sa usilujem dať aspoň dobré základy. O tom, či z nich niečo bude, je priskoro hovoriť. Zatiaľ im odovzdávam futbalové skúsenosti, ktoré som nadobudol, či už pred alebo po nehode a, samozrejme, aj skúseností, ktoré vyplývajú z môjho života, cesty, ktorú som absolvoval.
Pochádzate z východu. Čo vás zavialo do Modry?
Zo začiatku som hrával doma, za OFK Kurima. Ale časom som cítil aj sám potrebu zmeny prostredia. A nemohol som skočiť hneď do druhej ligy. V Modre pôsobím aj ako správca na štadióne, aj tam bývam, hoci teraz už občas prespím aj na internáte v Bratislave, keď mám povinnosti v škole.