Niekoľko dní balansoval na hrane života a smrti. Lekári mu nedávali veľké šance. Dnes opäť hrá futbal, študuje na vysokej škole a natočili o ňom dokumentárny film.
Jeho príbeh o nepoddajnosti a láske k futbalu je dojemný, poučný i inšpiratívny. Nielen o ňom hovoril bývalý mladežnícky reprezentant v rozhovore pre Pravdu.
Ako dlho ste uvažovali, či sa pustiť do natáčania filmu o dramatických chvíľach vášho života?
Neuvažoval som o tom dlho, musím sa priznať, že som sa ani touto otázkou príliš nezaoberal. V podvedomí som mal už dlhšie myšlienku pomôcť ostatným svojím životným príbehom.
V čom vidíte hlavný zmysel tohto projektu?
Hlavnou myšlienkou filmu je nikdy sa nevzdávať, stále na sebe pracovať a snažiť sa vo všetkom zlepšovať. Odkazom je idea, aby sme si vážili, čo máme. V sekunde sa môže všetko zmeniť. Túto realitu som zažil.
Od ťažkej autonehody uplynú čoskoro štyri roky. Obdivuhodne ste sa vrátili do života. Čo vám najviac pomáhalo?
Určite mi pomohli najmä ľudia, ktorí ma po nehode kontaktovali a usilovali sa a naďalej sa aj usilujú ma podporovať. Úprimne ďakujem združeniu Liga na ochranu slovenských športovcov (LOSS) za ich pomoc vo viacerých smeroch.
Aké následky v bežnom živote ešte pociťujete? Obmedzuje vás niečo, šoférujete napríklad?
Áno, šoférujem, absolvoval som neurologické aj očné vyšetrenia. Všetky priniesli záver, že som schopný viesť auto. Ale pociťujem stále vo vysokej miere osobnú nespokojnosť a vnútorný nepokoj.
Máte z niečoho obavy?
Stratil som veľa. Vnútorne sa trápim, ale nedávam na sebe poznať svoje pocity. Alebo sa o to aspoň usilujem. Rád by som už bol ďalej, ale nejde to, mrzí ma to, zlostím sa. Predtým som vždy chcel všetko hneď. Teraz musím ísť pomalými krokmi. Bohužiaľ.
Študujete na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Akú špecializáciu?
Som v druhom ročníku, študujem kombináciu učiteľ telesnej výchovy a tréner futbalu.
Rád by ste sa venovali perspektívne trénerskej práci?
Tak teraz neuvažujem. Chcem hrať futbal. Chcem byť najmä hráč. To je teraz priorita.
Ako ste vnímali pred nehodou svoju futbalovú kariéru? Po čom ste najviac túžili?
Najviac som túžil po futbalovej kariére v Anglicku, na stážach a skúškach som videl, ako to tam funguje. Stále snívam o zahraničí. Už pred nehodou som veril, že by som mohol hrávať v cudzine a splnenie tohto cieľa bolo veľmi blízko, ale tragédia všetko zmarila.