Na jar 1996 veľkopodnikateľ a minister slovenskej vlády Alexander Rezeš, ktorý vlastnil aj 1. FC Košice, kúpil najslávnejší český klub. Na jeho čelo postavil skúseného manažéra Gejzu Šestáka. Elegantný muž aristokratického vzhľadu sa stal na Letnej jeho predĺženou rukou. Bývalý generálny manažér Sparty má dnes 83 rokov, žije v Prahe a v rozhovore pre Pravdu hovorí o zákulisí výnimočnej transakcie.
Vo futbale ste predtým nepôsobili. Prečo padla voľba na vás?
Po tejto funkcii som netúžil. Bol som zamestnancom VSŽ a pôsobil som dlhšie v Prahe v ich kancelárii. Som strojný inžinier, krátko po štúdiu som nastúpil do tohto oceliarskeho gigantu, mojou špecializáciou bola údržba studených valcov. Pred odchodom do Prahy som sa venoval na generálnom riaditeľstve investičnej výstavbe. V tom čase som sa angažoval ako funkcionár v hádzanej, Košice patrili k československej špičke. Do Sparty ma navelili. Nemal som príliš na výber. Nastúpil som na Letnej a začal robiť poriadky.
Ako sa zrodila myšlienka kúpiť Spartu?
Rezešovi išlo o prestíž a aj o peniaze. Hovorí sa, že najväčšie problémy sú s ľuďmi, ktorí milujú peniaze. To bol Šaňo. Kým mal peniaze, dokázal vybaviť všetko. Sparta bola na kolenách. Kupoval klub od Petra Macha, podnikateľa s podozrivými kontaktmi i obchodmi, ktorý skončil neskôr aj za mrežami. Ten sa zbavil klubu, ktorý bol veľmi zadĺžený, mal problémy, vládlo tam bezvládie. Nebola to zlá kúpa.
Hovorilo sa, že Rezeš získal Spartu za 900 miliónov českých korún. Sedí táto suma?
Myslím, že ani nie. Podľa mňa bola o čosi nižšia. Sparta bola pred bankrotom, hráči nedostávali výplaty. Ale pri samotnom predaji som nebol, vtedy som len vedel, že keď sa obchod uskutoční, mašírujem hneď na Letnú.
Aké boli vaše vzťahy s Rezešom?
Poznali sme sa veľmi dlho a dobre. Poznal som aj jeho rodinu. Dobre sme vychádzali, ale nemôžem povedať, že by sme boli veľkí kamaráti, ktorí by chodili spolu na pivo alebo za dievčatami. Bola to, samozrejme, kontroverzná postava. So všetkými jeho praktikami a spôsobmi som ani ja nesúhlasil.
Naznačili ste, že Sparta mala veľké dlhy. Asi to pre vás nebola jednoduchá situácia…
Bola to poriadna fuška, ale mal som skúsenosti z riadiacej práce, vedel som aj komunikovať s ľuďmi. Na prvom stretnutí som zamestnancom povedal: prišiel som z fabriky a aj v klube bude disciplína ako vo fabrike. Lebo Sparta je fabrika.
Foto: ARCHÍV GEJZU ŠESTÁKA
Robili ste v klube personálne čistky?
Tak by som to nenazval, ale priviedol som si zo železiarenskej kancelárie zopár posíl, ktorým som dôveroval. Tí, ktorí zostali, ma prijali bez problémov. Dal som dokopy tím, s ktorým som bol spokojný. Bývalý majiteľ sa obklopil ľuďmi, ktorí zo situácie ťažili, kto mal najmenšiu šancu, dostával sa ľahko k peniazom. Cítil som, že tam vládli mafiánske praktiky, ale Mach podľa mňa z toho príliš veľa nemal. Mojou úlohou bolo, aby som zo Sparty urobil zasa štandardne fungujúci klub. Súhlasil som – s podmienku, že funkciu beriem len na rok.
Nakoniec ste však zostali tri roky, nie?
To je zložité, keď niečo začnete a darí sa vám, ťažko od toho odchádzate. Zo Sparty som išiel prakticky do dôchodku. Pomáhal som potom chvíľu ešte jednej firme, bolo to pre mňa finančne zaujímavé, ale to už bola moja posledná práca. Pred vyše tridsiatimi rokmi som sa tretí raz oženil, mám skvelú manželku. Usadil som sa natrvalo v Prahe.
Aké boli vaše prvé kroky v Sparte?
Robil som nevyhnutné ekonomické i personálne opatrenia. Už pred mojím príchodom si niektorí chlapci porozdeľovali funkcie, tých som sa najskôr zbavil. Bývalý reprezentant Jozef Chovanec zastával post športového riaditeľa. Zavolal som si ho a vyzvedal som, čo v tejto funkcii robí, aké sú jeho povinnosti, zodpovednosť. Zistil som, že môže robiť aj trénera a športové riaditeľovanie si môže popri tom pokojne nechať. Nahradil trénera Petrželu, s ktorým sme sa rozlúčili v úvode nového ročníka. Boli s ním spojené stále nejaké problémy, alkoholické aféry…
Ako sa osvedčili tieto opatrenia?
Najmä ťah s Chovancom sa ukázal ako veľmi dobrý. Stal sa mojou pravou rukou. Mal u hráčov autoritu, poznal pomery v klube a rozumel aj futbalu. Čo odo mňa požadoval, to som mu po diskusii zväčša splnil. Nechal som si poradiť, čo sa týkalo otázok prepúšťania a kupovania hráčov.
To sa čoskoro prejavilo aj vo výsledkoch…
Sparta pred naším príchodom skončila v lige štvrtá. Nielenže sme ju vytiahli na prvé miesto, ale získala päť titulov po sebe. Vybudovali sme silný mančaft. Vrátilo sa do neho zopár bývalých hráčov. Napríklad Ivan Hašek či Horst Siegl, ktorý sa potom tri ročníky tešil z titulu kráľa strelcov ligy. Obaja nám veľmi pomohli. V kádri sme mali aj Tomáša Řepku, to bolo číslo, ale toho som rýchlo skrotil.
Po krátkom čase ste predali Pavla Nedvěda. Ale do Lazia Rím odchádzal cez Košice…
Viete prečo? V zmluve bolo, že keď bude prestupovať zo Sparty do zahraničia, Plzeň zinkasuje zo sumy 30 percent. Nedvěd odišiel za symbolické peniaze do Košíc, majiteľ 1. FC bol tiež majiteľom Sparty. Plzeň dostala od nás 10 miliónov korún, možno som nemusel vyplatiť ani tie, ale dostal som befel od Rezeša, nechcel mať problémy. Objavili sa obvinenia, že to bolo nekorektné, že išlo o špekuláciu. V každom obchode je špekulácia. Nič som neukradol, nič som si nenechal. Do Lazia Rím ho predávali už Košice. Ale Nedvěd v Košiciach fyzicky ani nebol… (smiech)
V tom čase sa nahlas hovorilo, že Spartu by mal posilniť legendárny nemecký reprezentant Lothar Mätthaus. Bolo to naozaj reálne?
Viem, že to meno padlo, ale ja som to nikdy netvrdil. Nemyslím si, že bola reálna možnosť, aby si obliekol sparťanský dres. To bol len Rezešov výmysel. Do toho som sa mu nemiešal.
Mnohým sa nepáčilo, že Sparta sa ocitla v slovenských rukách. České prostredie ste poznali. Aké boli reakcie verejnosti i fanúšikov?
To viete, že neboli nadšení, dlho na nás pozerali krivo, občas padla nejaká nepríjemná poznámka. Ale mienka sa začala trochu meniť, keď sa situácia zlepšovala a stabilizovala, všetci videli, že sme riešili problémy. A hneď v prvom roku sme získali späť titul…
Po vašom odchode odišiel zo Sparty aj Rezeš. Prečo ju predal už po troch rokoch?
Dôvodov mal asi viac. Aj v Košiciach sa jeho veľké impérium postupne rozpadalo. Začínal mať finančné problémy a čoraz viac sa hlásili aj zdravotné.
Oslávili ste už osemdesiatku. Vaši známi tvrdia, že ste stále v dobrej kondícii…
To už úplne neplatí, tento rok sa mnohé pokazilo. Bol som navštíviť syna v Abú Zabí a mal som tam ťažký úraz…
Čo sa vám prihodilo?
Otvoril som dvere a za nimi bola – veľká jama. Po ťažkom páde som mal zlomené tri krčné stavce, nejaké rebrá a rozbité koleno. Strávil som v tamojšej nemocnici tri týždne, potom ma súkromným lietadlom previezli do Prahy. Opäť ma operovali, ale odborníci potvrdili, že arabskí lekári urobili výbornú robotu.
Pociťujete ešte dôsledky zranení?
Liečil som sa niekoľko mesiacov. Už som sa z toho celkom vylízal, chodím, aj keď si pomáham paličkou. Jeden liek som si predpísal sám. Každé ráno si zmiešam so šťavou z polovice citróna štamperlík spišskej borovičky. Chodieval som pravidelne do Košíc, ale mrzí ma, že tento rok mi koronavírus prvý raz vôbec znemožnil, aby som navštívil hrob rodičov.