Rysov otec v roku 1968 utiekol z Československa pred ruskými tankmi. Z Kladna sa vybral do USA za slobodou, lepšou budúcnosťou.
Keď si otvoríte tamojšiu športovú kroniku zistíte, že Miroslav Rys st. patril k najvýraznejším športovým osobnostiam Kladna. A nielen to.
Bol jedným z posledných obojživelníkov, ktorí sa v 50. a 60. rokoch minulého storočia presadili v hokeji aj vo futbale.
Po športovej kariére pobalil sebe, manželke i synom kufre a cez Rakúsko a Juhosláviu utiekol do Chicaga. Postupne sa zapojil ako hráč, tréner i šéf do chodu futbalového klubu Sparta Chicago.
V 16 rokoch už zaň hral jeho najstarší syn, ktorý si začal hovoriť Miro. Už vtedy o ňom písali americké noviny chválospevy. Prekvapilo ich, že si nevybral hokej v čase, keď v meste hviezdil slovenský rodák Stan Mikita.
„Ako si v Amerike deti vyberajú medzi bejzbalom a americkým futbalom, u nás máme futbal alebo hokej. A ja som sa už ako chlapec rozhodol, že sa chcem stať futbalovou hviezdou,“ cituje ho český Sport či Wall Street Journal.
Odmietol štúdium na University of Indiana, aby mohol všetko podriadiť futbalu. Prestúpil do Chicago Sting v North American Soccer League (NASL), v ktorej kedysi pôsobili aj Pelé, George Best či Eusébio. Neskôr prišiel Franz Beckenbauer alebo Johann Cruyff.
Jedného dňa Rysa chceli starší spoluhráči nachytať. Povedali mu, že na tímovej večeri musí predniesť pár slov. Rys bol nervózny, svojej úlohy sa však nezľakol.
„Vyjadril veľkú radosť, že si môže zahrať na Yankee Stadium proti New Yorku Cosmos s Pelém v zostave. Chceli si z neho vystreliť, ale namiesto smiechu mu na konci tlieskali. Okamžite si ich získal,“ spomínal bývalý brankára Chicaga Sting Mervyn Cawston.
Rys si pripísal tri štarty za americkú reprezentáciu. Nebyť jeho veľkej túžby po zahraničnom angažmáne, pridal by akiste ďalšie.
Spoluhráč Besta, ktorého tlačil k lepším výkonom, sa vybral na skusy späť do Európy. Rys trénoval v Manchestru United či Tranmere Rovers. Mal naplánované skúšky v Herthe Berlín a Borussii Dortmund.
Po ceste z nemeckej metropoly do Vestfálska však zomrel pri tragickej nehode na diaľnici. A tak sa ďalší výnimočný futbalový i ľudský príbeh skončil priskoro…
„Amerika oplakávala jeho smrť. Bol to skvelý hráč, ale najmä človek. Mal výnimočný talent, ale nepovyšoval sa,“ doplnil Cawston