Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Supertalent svadbu nestihol. V Thajsku na neho čakala smrť

Bola to veľká študentská láska. Vydržala im až do jeho smrti. Bratislavská rodáčka Aurélia Čarabová prežila viac ako desať rokov s futbalovým supertalentom Petrom Dubovským.

23.06.2020 06:00
Peter Dubovský Foto:
Peter Dubovský s priateľkou Auréliou Čarabovou a v drese v Ovieda.
debata (11)

Bola s ním aj na osudnej dovolenke v júni 2000. Prvý víťaz ankety Pravdy a SFZ o najlepšieho futbalistu roka sa z nej už nevrátil. Dnes od obrovskej tragédie pod thajskými vodopádmi uplynulo dvadsať rokov.

Spomeniete si ešte, ako ste sa zoznámili?

Je to už vyše tridsať rokov. Obaja sme navštevovali bratislavské gymnázium Ivana Horvátha, ale Peter bol o dva roky starší. Chvíľu sme po sebe len pozerali, potom nabral odvahu, prihovoril sa mi. Vtedy som netušila, že hráva futbal. Nebol ešte známy, len začínal v prvom mužstve Slovana Bratislava.

Do Španielska ste už odchádzali s ním?

Prestúpil v lete 1993 a od začiatku som mu robila spoločnosť. Prežili sme tu spolu sedem rokov. Začínal v Reale Madrid a po dvoch rokoch sme sa sťahovali do Ovieda. Najskôr sme bývali len v podnájme, ale potom sme sa rozhodli, že si kúpime dom. To sme už nestihli.

Aké boli začiatky v Madride?

Veľmi náročné. V Reale vládla obrovská konkurencia, Peter statočne bojoval o svoje miesto. Ani jeden z nás neovládal jazyk a nemali sme vo veľkom meste nijakých známych. V Oviede to bolo už o niečo jednoduchšie.

Čo vám zostalo v pamäti z osudného dňa pred dvoma desiatkami rokov?

V Thajsku sme mali stráviť dva týždne. Prvý z nich bol s nami aj Petrov brat Ivan s manželkou. Ich pobyt sa chýlil ku koncu. Rozhodovali sme sa, aký program si urobíme. Vyrazili sme na vodopády, čo bola miestna atrakcia. Peťo si chcel urobiť nejaké zábery, odbehol. Jeho pád sme nevideli. Po chvíli sme zaregistrovali nejaký rozruch, išli sme sa pozrieť, čo sa deje.

Peter Dubovský pod vodopádmi v Thajsku, kde... Foto: Archív A. Č.
Peter Dubovský Peter Dubovský pod vodopádmi v Thajsku, kde tragicky zahynul.

Kto z vás bol pri ňom prvý?

Najskôr sme zbadali, ako sa nad ním skláňajú ľudia. Nebola to veľká hĺbka, ale udrel si hlavu, nemohol sa hýbať. Prvý k nemu dobehol Ivan. Spočiatku bol ešte pri vedomí a komunikovali sme. Sťažoval sa na bolesti chrbáta a nôh. Bráško, zober ma domov, vravel Ivanovi. To boli posledné slová, na ktoré si spomínam.

Aké kroky ste podnikali?

Skúšali sme všetko, čo sa dalo. Usilovali sme sa najmä rýchlo vybaviť nejakú pomoc. Ukazovali sme domorodcom kreditné karty, kričali sme, že zaplatíme akúkoľvek sumu. Pomáhali aj lekári, ktorí boli medzi turistami. Prosili sme, aby zavolali helikoptéru. Napokon priletela, počuli sme jej zvuk, ale nevedela sa k nám v ťažkom teréne dostať. Trvalo asi štyri hodiny, kým dorazila pomoc. Stratil veľa krvi. Prišli aj novinári, urobili zábery zo záchrannej akcie. Peťa najprv previezli sanitkou do najbližšej nemocnice, ale v nej nebolo potrebné vybavenie. Vojenská helikoptéra ho potom dopravila do väčšieho mesta i nemocnice.

Mohli ste v ten deň urobiť niečo inak?

Všeličo sme mohli urobiť inak. Nemuseli sme sa napríklad vybrať na ten osudný výlet. Myslím si tiež, že keby sa stalo niečo podobné teraz, mohli ho zachrániť, pomoc by bola rýchlejšia, profesionálnejšia. Za dvadsať rokov sa toho dosť zmenilo. Ale to všetko sú len špekulácie, tie už nepomôžu.

Peter Dubovský na osudnej dovolenke v Thajsku. Foto: Archív A. Č.
Peter Dubovský Peter Dubovský na osudnej dovolenke v Thajsku.

Je pravda, že ste plánovali svadbu?

Zavše sme o tom hovorili. Peter ma chcel prekvapiť a pred odchodom na dovolenku mi kúpil zásnubný prsteň. Nevedela som o tom. Až na ceste domov z Thajska som na letisku našla v jeho peňaženke lístok zo zlatníctva z Ovieda.

Rozhodli ste sa v Oviede zostať. Prečo?

Všetko mi tu Petra pripomínalo, za päť rokov sme si tu vybudovali spoločné väzby. Ale obdobie po jeho nečakanom odchode bolo nesmierne ťažké. Nemohla som sa z toho dlho spamätať. Trvalo mi to viac ako dva roky. Mali sme tu dosť spoločných priateľov, ktorí mi pomohli. Našla som si aj prácu. A takmer desať rokov po Petrovej smrti aj partnera – Manuela. Vlastní reštauráciu v Las Caldas, desať kilometrov od Ovieda. Máme päťročnú dcéru Danielku.

Existuje niečo, čo vám Petra pripomína?

Zostalo mi veľa spomienok, prežili sme pekné chvíle. Uchovávam si ako talizman plyšového psíka, ktorého som mu darovala pred odchodom do Španielska. Moja dcéra má svoju obľúbenú plyšovú hračku a keď ideme spať, vždy mi povie: ty si zober svojho psíka. Stále mám aj Petrovo obľúbené auto, športový mercedes, veľmi po ňom túžil, čakali sme naň skoro dva roky. Nejazdím na ňom, má už dvadsaťtri rokov, ale stále je v dobrom technickom stave. Raz sa v ňom preveziem s mojou dcérou…

September 1996. Peter Dubovský s Auréliou... Foto: Pravda, Michal Zeman
peter dubovský, oviedo September 1996. Peter Dubovský s Auréliou Čarabovou pred starým štadiónom v Oviede.

Čomu sa venujete? Pracujete v partnerovej reštaurácii?

Nie, mám svoju prácu, už dlhší čas som zamestnaná v jednej americkej informačnej firme. Výhodou je, že zväčša môžem pracovať z domu, čo platilo už pred obdobím koronavírusu. Môj život sa v čase pandémie príliš nezmenil. U nás nemalo ochorenie taký dramatický priebeh ako napríklad v Madride. Opatrenia prišli neskoro, ale už sa zasa hrá aj futbal, život sa pomaly vracia do normálu.

Pripomeniete si dnešné smutné výročie?

Na Petra si spomeniem každý deň, nielen dnes. Vždy, keď prídem do Bratislavy, zájdem aj na cintorín k jeho hrobu.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Peter Dubovský #Aurélia Čarabová