Bolo v silách tímu dosiahnuť viac?
Jednoznačne. Mali sme najlepšie mužstvo, na aké si pamätám. Na úrovni toho, ktoré o šesť rokov neskôr získalo historický úspech, titul majstrov Európy. Pred MS na jar 1969 Slovan vybojoval PVP a Trnave chýbal maličký krôčik do finále EPM. Hráči týchto klubov tvorili základ reprezentácie. Ak by všetko bežalo, ako malo, zo skupiny by sme postúpili.
Ako vyzerala príprava na šampionát?
Pred MS dosť odborníkov tvrdilo, že ligu treba prerušiť, ak sa chceme dobre pripraviť. V zime sme boli na vysokohorskom kempe vo Font Romeu, to bolo ešte v poriadku. Potom však zostal tréner Marko nepochopený a vedenie zväzu mu nevyšlo v ústrety. V tíme bola absolútna prevaha Slovákov a niektoré veci sa v Prahe ťažko presadzovali.
Foto: Archív Jána Zlochu
Komplikovaný bol asi už úvod prípravy a súboj s Luxemburskom…
Mám to stále pred očami. Do Luxemburska sme išli autobusom, potom pokračovali do Berlína, odtiaľ už leteli do Nórska na ďalší zápas. Pred nami bola cesta do New Yorku, kde sme dva dni čakali na spoj do Mexika. A ešte sme zvládli asi osemhodinovú cestu do Guadalajary. V hoteli Malibu sme sa zložili týždeň pred štartom MS. Všetky tímy už boli v dejisku asi tri týždne, Brazília predtým strávila 35 dní v Kolumbii vo vysokohorskom prostredí. Nesplnila sa ani Markova požiadavka, aby sme v Mexiku odohrali aspoň jeden prípravný zápas. Už nebolo s kým a ani čas.
Mali hráči zdravotné problémy, ktoré vyplynuli z nedostatočnej aklimatizácie?
Asi sme chceli niečo dobiehať, po prvých tréningoch väčšina hráčov vracala. Podmienky v dejisku sme mali fantastické, organizácia klapala, ale toto bol zlý signál, vedeli sme, že je zle. Ukázali sme vynikajúce prvé polčasy, v druhých sme totálne odišli. Rozhodca zvolával tímy na druhý polčas zvončekom, keď sa ozval, v poslednom zápase s Anglickom sa z našich nik ani nepohol, sedeli sme v klimatizovanej šatni, vonku bolo skoro štyridsať stupňov, nikomu sa nechcelo vybehnúť na ihrisko. Urobili sme to až v poslednej chvíli…
Aj vy ste v bránke pociťovali kondičné problémy?
Po prvých tréningoch som sa cítil zle, ale v zápase to už nebol problém. Brankár toho veľa nenabehá, vždy som mal čas vydýchať sa, chytil som zopár striel, ale veľa práce som ani nemal. S Rumunmi sme mali vyhrať. Sedemdesiat minút sme mali zápas v rukách, až v závere, keď súper strelil gól z penalty, to už nebolo dobré.
Titul získala Brazília. Bol to najlepší tím v histórii futbalu?
Podľa mňa to platí. Mal som šťastie a hral som proti silnej Brazílii tri razy. Bolo to úžasné mužstvo. Didi, Váva, Garincha, Pelé… všetko famózni futbalisti. Začali hrať a ľudia od prvej minúty šaleli. V Mexiku sme s nimi odohrali vynikajúci prvý polčas. Škoda, že sme zápas nakoniec nezvládli.