Foto: Encyklopédia futbalu
Rýchle vedenie s tímom snov
Na majstrovstvách sveta 1970 v mexickej páľave Markov tím zhorel. Pred päťdesiatimi rokmi, 3. júna, v úvodnom zápase v Guadalajare podľahol tímu snov z Brazílie (1:4). Tento hviezdny juhoamerický výber na čele s Pelém experti považujú za najlepší v histórii futbalu.
ČSSR začala súboj so svetovými šampiónmi ako z rozprávky. Už v 12. minúte predviedol Ladislav Petráš dravý prienik, vypichol loptu Clodoaldovi, obišiel Brita a prudkou strelou zo siedmich metrov nedal šancu brankárovi Félixovi.
„Dlho som si nevedel poriadne spomenúť, ako gól padol. Až po nejakom čase mi ktosi ukázal celú akciu na videopáske,“ spomína na hviezdny okamih kariéry.
Stretnutie sledovali milióny divákov vo všetkých kútoch planéty – prvý raz z majstrovstiev sveta v priamom prenose a vo farbe. Aj československí fanúšikovia videli bezprostrednú reakciu úspešného strelca. Padol na kolená a prežehnal sa. Dnes bežná vec, ale v tom čase podobným spôsobom futbalisti góly neoslavovali. „Možno som bol vôbec prvý, ktorý to urobil,“ uvažuje Petráš.
VIDEO: Gól Ladislava Petráša proti Brazílii aj (v tom čase) netradičnou oslavou
Doma už naplno zúrila normalizácia. Bolo niečo nevídané-neslýchané, aby sa reprezentant socialistického Československa takto verejne pred celým svetom prekrižoval.
Ani sobáš v kostole mu nevyčítali
Tento moment neunikol ani svetovým médiám, mnohé si na ňom zgustli.
„Myslím si, že sa to celé príliš nafúklo. V eufórii som si ani neuvedomil, čo robím. Počul som, že som mal po návrate problémy. To boli výmysly. Nič také. Ak ma niekto kritizoval, tak preto, že som sa vraj prežehnal nesprávne. Nik mi nevyčítal ani sobáš v kostole rok predtým,“ tvrdí slávny útočník.
Pripomína, že horšie bolo najmä vtedy, keď ho prichytili s cigaretkou v ruke. Tú si ani v najlepších futbalových rokoch sem-tam neodpustil.
Foto: Archív M. Z.
„Vtedy som počul, že nie som najlepší príklad pre mládež, že toto socialistický športovec nerobí. Musím uznať, že nie vždy som sa správal tak, aby sa to páčilo všetkým. Ale keby som bol inakší, už by som to nebol ja.“
Napriek tomu, že na Estadio Jalisco strelil Brazílii svoj najznámejší gól, po zápase radosť nemal. Mužstvo udržalo krok s favoritom len v prvom polčase (1:1), po prestávke mu došiel dych a Viktor inkasoval ešte tri razy.
Pritom Československo malo už v prvej polovici zápasu viacero šancí. Petráša škrela najmä situácia krátko po prvom góle. „Uvoľnil som sa pred súperovou bránkou, ale prestrelil som ju. Bol som sebec, lebo vedľa mňa nabiehal úplne voľný Jožo Adamec, keby som mu prihral, mohli sme viesť 2:0 a možno by to bol iný zápas,“ priznával po rokoch.
Gól strelil aj Rumunom
Petráš bol jediný československý futbalista, ktorý si na prelomovom šampionáte v Mexiku vyslúžil vysoké hodnotenie, označovali ho za najlepšieho hráča Markovho mužstva. To prehralo aj ďalšie dva zápasy v skupine – s Rumunskom (1:2) i Anglickom (0:1).
Aj druhý československý gól na týchto MS strelil Petráš. Proti Rumunom znamenal takisto vedenie, ale po prestávke bolo všetko inak. Potvrdili sa obavy, ktoré sa objavovali už pred úvodným zápasom. Výprava priletela do Guadalajary neskoro, týždeň pred súbojom s Brazílčanmi.
Marko žiadal, aby prerušili ligu a dohrávali ju až po šampionáte, ale vedenie zväzu mu nevyšlo v ústrety. Jeho zverenci v dejisku turnaja vo vysokej nadmorskej výške pociťovali aklimatizačné problémy, pôsobili malátne, v druhých polčasoch im rýchlo odchádzali sily.
V Mexiku neodohrali ani jeden prípravný zápas. Veľa nechýbalo a Petráš by proti Brazílii nenastúpil. V pamätnom stretnutí s Maďarmi, v decembri 1969, v ktorom sa v Marseille rozhodovalo o postupe na MS, Československo vyhralo 4:1, ale v jeho závere Petráša rozhodca Machin vylúčil.
Emigrácia? Puklo by mu srdce
Naparili mu trest na tri zápasy. Aby si v úvode MS zahral, musel si ho odpykať ešte pred odletom, tomu sa prispôsoboval program. V zápasoch „za Petráša“ nastúpili jeho spoluhráči v Európe na pôde Rakúska, Luxemburska a Nórska.
V mužstve, do ktorého fanúšikovia i odborníci vkladali obrovské nádeje, ale v Mexiku ich nenaplnilo, mali jasnú prevahu slovenskí futbalisti. Podobne ako o šesť rokov neskôr, keď už vynovená zostava zdolala Nemecko v Belehrade. Proti Brazílii nastúpilo v základnej zostave osem Slovákov. Rovnako aj vo finále ME 1976.
Napriek tomu, že mužstvo sklamalo, o Petráša bol v Mexiku veľký záujem. V priebehu turnaja sa objavovali ponuky zo zahraničných tímov. Nahovárali ho, aby zostal.
„Niekto by podobnú situáciu zvládol, ale ja som nemal povahu na to, aby som urobil taký vážny krok. Odrádzal ma fakt, že by som sa už potom nemohol vrátiť domov. A to nemalo pre mňa zmysel. Keby som nemohol prísť do Prievidze alebo do Bratislavy, za rodinou a kamarátmi, do našej krčmy, na môj obľúbený kopec, asi by mi srdce puklo,“ tvrdil Petráš, ktorý sa narodil v Necpaloch pri Prievidzi a ako hráč jedenásť rokov strávil na bratislavských Pasienkoch.
