Aj napriek tomu zajtrajší oslávenec Ivo Viktor – narodený 21. mája 1942 – so smiechom hovorí, že sa mu zažrala takmer všade.
"Oplatilo sa,“ spomína v rozhovore pre MF Dnes muž, ktorý v reprezentácii ČSSR debutoval na Maracane proti Pelému a spol. a o niekoľko týždňov chytil 35 striel majstrom sveta z Anglicka.
Poslúchol rady starších a dobre urobil
V 16-tich už chytal za mužov v Šternberku, o dva roky si talentovaného brankára druholigového Prostějova začali všímať popredné kluby z najvyššej súťaže. Škvary sa síce nezbavil, ale futbal i práca plánovača v tamojších železiarňach mu išla výborne.
"Možno aj teraz sa jazdí po mojich výhybkách,“ vraví.
Najlepší brankári histórie
Hovorí sa, že sú iní. Svojskí, menej spoločenskí, uzavretejší – dá sa to nazvať všelijako. Hoci na ihrisku majú ešte desať spoluhráčov, aj tak zostávajú samotármi.
Futbaloví brankári to nemajú v živote ľahké. Buď napravujú chyby kamarátov behajúcich pred nimi, alebo sa snažia im to na bránkovej čiare nepokaziť a ak sa podarí, priviesť súperov do zúfalstva.
V desaťdielnom seriáli vám postupne predstavíme mužov, ktorým sa to darilo najlepšie.
V tretej časti vám vyrozprávame osud Iva Viktora – legendy z Moravy s drevenými nohami. V nasledujúcom dieli vám priblížime kariéru Gordona Banksa, ktorý prišiel o oko.
V Prostějove našiel svoj smer. A keď mu pomohla povinná vojenská služba v Rudé hvězde Brno a zranenie tamojšej jednotky Schmuckera, začal sa rysovať dlhoročný vzťah s Duklou Praha.
Viktor odchytal v Brne päť zápasov. Prvý na Julisce – domovskom stánku vojenského klubu. Domov síce odchádzal s prehrou, ale chytil penaltu Šafránkovi. Legendárny strelec netušil, že bol obeťou lesti dvoch šikovných gólmanov.
"Keby bola penalta, tak ju bude kopať Šafrda. Dáva bombu nártom po tvojej pravej ruke,“ poradil Viktorovi zranený Schmucker pred zápasom.
Džentlmen Viktor poslúchol a čoskoro sa nechal zvábiť do Dukly. Zvažoval rôzne prestupy, v hre bol okrem iných tímov aj Slovnaft Bratislava – dnešný Inter. Viktor však odišiel do Prahy a to aj napriek tomu, že na začiatku bol iba trojkou.
"Pavlis bude končiť a ja potrebujem ku Koubovi ďalšieho kvalitného brankára. Si mladý, máš perspektívu, môžeš sa veľa naučiť. Rozhodni sa sám,“ povedal Viktorovi na rovinu tréner Jaroslav Vejvoda.
A brankár s pokojným vystupovaním na čiare i nonšalantným humorom mimo nej znova poslúchol radu staršieho. Ukázalo sa, že sa mu to znova oplatilo.
Pavlis naozaj skončil, Kouba prestúpil do Sparty Praha a z Viktora sa stala nielen jednotka v Dukle, ale aj v reprezentácii.
Ten „syčák“ Pelé!
V dnešnom futbale sa nestáva často, že si reprezentační novici odkrútia debut proti najlepším mužstvám planéty. A ak aj k tomu dôjde, je to na pár minút. Viktora však hodili do vody a prvýkrát svetu ukázal, že sa vysokej hladiny nebojí.
V priateľskom súboji proti úradujúcim majstrom sveta z Brazílie síce Československo prehralo 1:2, ale nebyť Viktora, domáci by na Maracane predviedli poriadnu sambu.
"Novinári ma chválili, ale ten „syčák“ Pelé mi dal dva góly za 20 minút!“ vrátil sa k vydarenej premiére Viktor.
O niekoľko týždňov neskôr Brazílčania pohoreli na svetovom šampionáte 1966. Z triumfu sa radovali Angličania. Po domácich MS sa chceli ukázať v priateľskom zápase proti ČSSR.
Gól však nedali. Viktor chytil 35 striel, uhájil bezgólovú remízu a neskôr priznal: "Nikdy predtým a ani potom som si toľko nezachytal.“
Denník Times vtedy označil Viktora za víťaza zápasu. V titulku sa pohral nielen s jeho priezviskom ale aj slovom victory, ktoré v angličtine znamená výhra.
Najväčšie „victory“ v kariére zažil Viktor o desať rokov neskôr. Netušil, že belehradské finále ME 1976 bude jedným z jeho posledných zápasov v profesionálnej kariére. Ukončil ju už v 34 rokoch.
Krátko predtým – 20 júna 1976 – mali z neho favorizovaní Nemci nočné mory. Jedna sa však pritrafila aj Viktorovi. Máta ho dodnes, hoci na ňu spomína s úsmevom. A ako majster Európy.
V 90. minúte viedlo Československo 2:1. Viktor však urobil osudovú chybu…
"Hrozný lapsus, príšerný…“ nehľadá výhovorky Viktor. "Na center z rohu som šiel až príliš suverénne. Hölzenbein ma prehlavičkoval a išlo sa do predĺženia. Dodnes si hovorím, že som nemal loptu chytať, ale všetkých pred sebou zbúrať a vyboxovať ju preč.“
V predĺžení aj vďaka Viktorovi gól nepadol a prišlo na penalty. Podľa Viktora to bol súboj dvoch dobrých brankárov, ktorí však v chytaní pokutových kopov nevynikali. Keď Uli Hoeness prestrelil a Panenka preloboval Maiera, skákal Viktor od radosti.
"Dodnes Tónovi Panenkovi vravím: Vidíš, keby nie mňa, nebol by si taký slávny a nikto by ťa na svete nepoznal,“ uzatvára s typickým humorom najlepší európsky hráč roka 1976.
Tvrdí, že v dnešnom futbale by už nemal šancu. Kedysi totiž neplatilo pravidlo o malej domov, čo mu vraj zachránilo krk.
"Teraz brankári musia konštruktívne rozohrať, pravou či ľavou nohou. S mojimi drevenými nohami by som to mal veľmi ťažké,“ uzatvára legenda.