Pred 60 rokmi sa hralo najmagickejšie finále Európskeho pohára majstrov (od roku 1993 Liga majstrov). Mnohí tento zápas považujú za vôbec najlepší v histórii klubového futbalu.
„Nikdy som nezažil takú fantastickú atmosféru. Všetky finále by sa mali hrať v Hampden Parku,“ vyhlásil legendárny šéf Realu Santiago Bernabéu.
Biely balet si najcennejšiu klubovú súťaž po jej vzniku sprivatizoval. Vyhral prvé štyri ročníky a siahal na cennú trofej aj piaty raz po sebe.
V rekordnom súboji 18. mája 1960 v Glasgowe sa proti nemu postavil trochu nenápadný, menej zvučný súper. Eintracht Frankfurt však chytil vynikajúcu formu. V semifinále rozdrvil Glasgow Rangers, v oboch zápasoch mu dal po šesť gólov (6:1 a 6:3).
Španielom sa rozplynula túžba, aby o trofej bojovali prvý raz dve ich mužstvá. V semifinálovom súboji rivalov na život a smrť Real dva razy zdolal Barcelonu (3:1 a 3:1).
V Hampden Parku sa tiesnilo v deň veľkého finále 135-tisíc ľudí, čo je rekord EPM/Ligy majstrov, ktorý už nik neprekoná. Aj desať finálových gólov je najviac v histórii. Zápas sa skončil výhrou favorita 7:3.
„Mám pocit, že nik nechcel, aby rozhodca ukončil toto stretnutie,“ vyhlásil ďalší slávny hráč v útoku Realu Francisco Gento.
„Už sme boli v šatni, ale museli sme sa vrátiť na ihrisko, lebo diváci naďalej nadšene tlieskali. To bol pocit, ktorý si navždy zapamätám.“
VIDEO: Legendárny futbalový tréner Ján Hucko sa podieľa na výchove talentov
Namotivovaní Nemci prispeli k výnimočnej úrovni i mimoriadne ofenzívnemu priebehu. Ujali sa vedenia, ale Real troma gólmi otočil vývoj už do prestávky.
"Viedli sme 1:0 a videli sme, že súper bol šokovaný,“ spomínal Erwin Stein, v druhom polčase autor oboch gólov Frankfurtu.
„To posilnilo našu nádej na výhru. Verili sme si aj potom, čo vyrovnal. Až keď skóroval druhý raz, pochopili sme, že na neho nemáme. V tom čase bol rozdiel medzi Realom a inými klubmi obrovský.“
V jeho drese úradovalo najlepšie útočné duo v histórii futbalu. Jediný raz sa zrodili v jednom finále dva hetriky – Puskás strelil štyri a Di Stéfano tri góly. Puskás dal tri góly aj proti Benfice vo finále 1962 a finálový hetrik si pripísal v roku 1969 aj Pierino Prati z AC Miláno.
„Najsilnejší dojem som zažil po stretnutí, keď nám škótski diváci pripravili obrovské ovácie,“ vravel dojatý Di Stéfano.
Don Alfrédo, pôvodom Argentínčan, uctievaný kapitán tímu prezývaný aj La saeta rubia (plavovlasý šíp), šéfoval roky na ihrisku skvelému mužstvu a vedľa seba zniesol málokoho.
Ale s Puskásom, bývalým majorom maďarskej ľudovej armády, ktorý emigroval po revolúcii v roku 1956 a dostal od seňora Bernabéua novú šancu v Madride, utvorili dvojicu, ktorá predstavovala ničivú silu.
Maďarský fenomenálny futbalista pomáhal Realu aj k štvrtému triumfu v EPM, ale vo finále nenastúpil, krátko pred ním sa zranil. V Glasgowe hral s Di Stéfanom bok po boku vo finále prvý raz. Bol to ich najväčší spoločný zápas.
Zahrali si ešte v dvoch finále (1962 a 1964), ale z triumfu sa už netešili. Hoci 18. mája pred 60 rokmi sa zdalo, že Real bude vyhrávať večne, v najbližších 38 rokoch sa tešil zo zisku najžiadanejšej trofeje jediný raz…