Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Hitler mu vzal detstvo. Čierny pavúk fajčil, pil a zmenil futbal

Narodil sa do veľkej chudoby. Prehĺbila ju Operácia Barbarossa. V osemnástich sa mentálne zrútil. Pri debute inkasoval gól od súperovho brankára. Rok pred ziskom najprestížnejšieho futbalového ocenenia ho fanúšikovia posielali do dôchodku.

11.05.2020 20:30
Eusébio, Lev Jašin Foto:
Legendárny futbalista Eusébio pred ruským brankárom Levom Jašinom v zápase o 3. miesto na MS 1966 v Anglicku. Portugalčania vyhrali 2:1, Eusébio sa s deviatimi gólmi stal najlepším strelcom turnaja.
debata

Aj napriek tomu sa z Leva Jašina stal najlepší brankár všetkých čias a zároveň jediný muž s rukavicami – a dlho aj s typickou baretkou na hlave – ktorý získal Zlatú loptu.

Vojna mu otvorila dvere do futbalu

Pre Sovietsky zväz to bol smutný deň. Až do takej miery, že Josif Stalin bol zlomený. Emotívny príhovor vodcu ZSSR do rádia počúvali na predmestí Moskvy aj Jašinovci – synovia Lev a Boris, ich otec Ivan Petrovič a jeho druhá manželka Alexandra Petrovna.

Najlepší brankári histórie

Hovorí sa, že sú iní. Svojskí, menej spoločenskí, uzavretejší – dá sa to nazvať všelijako. Hoci na ihrisku majú ešte desať spoluhráčov, aj tak zostávajú samotármi.

Futbaloví brankári to nemajú v živote ľahké. Buď napravujú chyby kamarátov behajúcich pred nimi, alebo sa snažia im to na bránkovej čiare nepokaziť a ak sa podarí, priviesť súperov do zúfalstva.

V desaťdielnom seriáli vám postupne predstavíme mužov, ktorým sa to darilo najlepšie.

V prvej časti vám vyrozprávame príbeh azda najlepšieho z nich – Leva Jašina. V nasledujúcom vám priblížime osud mačky z Anzingu – Seppa Maiera.

„Bol to moment, ktorý ukončil moje detstvo,“ spomínal v pamätiach Jašin na Stalinov príhovor z 3. júla 1941.

Bol reakciou na dva týždne starý útok nemeckého Wehrmachtu na Sovietov. Keď sa Stalin zo zrady pozbieral, vydal rozkaz o mobilizácii jednotiek. Petrovič so svojou rodinou museli na jeseň toho roku opustiť Moskvu. Útočisko našli v Uljanovsku. Dvanásťročný Lev cez deň vykladal zásoby z vlaku, v noci vyrábal náboje v miestnej továrni.

„Moja generácia stála v rade na krajec chleba, snívala o víťazstve na fronte a kúsku cukru. Obetovanie sa bolo jediným spôsobom, ako prežiť,“ vravel Jašin.

Pomoc vojenskej mašinérii mu otvorila dvere do futbalu. Keď Jašin prvýkrát prekročil prah, ani len netušil, že mu prinesie niečo, o čom dodnes snívajú Manuel Neuer, Iker Casillas či Gianluigi Buffon.

Futbalový tím z továrne potreboval brankára. Mladý Jašin bol rád, že ho k sebe starí mazáci zobrali a svojej roly sa nezľakol. Jeden zo zápasov sledoval aj tréner Dynama Moskva.

Mentálne i fyzicky vyzretý mladík sa mu pozdával. Neprekážalo mu ani to, že medzi kolegami mal povesť flákača. Jašinovi sa až po rokoch podarilo túto krivdu vysvetliť.

„V osemnástich som sa zrútil. Nevládal som chodiť do roboty. Jediné, čo som vtedy cítil, bolo úplné prázdno,“ opísal ťažké časy vo svojej biografii.

Cestu z neho mu ukázal futbal. Vyučený zámočník Jašin sa v roku 1950 dočkal debutu. Dopadol katastrofálne. Inkasoval gól po výkope súperovho brankára.

„Strašne som trpel,“ prezradil.

Až po troch rokoch sa prepracoval do základnej zostavy Dynama a vydržal v nej až do roku 1970. Celú profesionálnu kariéru zasvätil klubu, ktorého logo zdobí modré písmeno D.

„Ani vo svojich najlepších časoch nežiadal vedenie o bonusy či zvýšenie platu. Zostal skromný a vďaka tejto vlastnosti som ho milovala ja i ruský ľud,“ spomína manželka Valentina pre BBC.

Bol 10–15 rokov pred dobou

Jej 189 centimetrov vysoká celoživotná láska nerobila futbal pre peniaze. Pre Jašina to bol priestor na sebarealizáciu a rozvoj pokrokových myšlienok.

„Futbal mu priniesol možnosť vystúpiť z radu. Začal v ňom búrať hranice a meniť hru ako málokto predtým. Musel to urobiť. Inak by sa nikdy neukázali jeho kvality,“ priznal prvý Jašinov tréner Michail Jakušin.

V tom čase boli brankári akési soľné stĺpy. Postávali na čiare a čakali, čo sa stane. Jašin staré futbalové mustry hodil na smetisko dejín.

Doslova…

„Už v tom čase patril medzi elitu. Všetko, čo robil, bolo na excelentnej úrovni. Bol 10–15 rokov pred dobou. Učil som sa od neho,“ neskrývala anglická legenda Gordon Banks.

Nesmrteľnosť a obdiv mu priniesli veci, ktoré sú dnes bežné aj pre tuctových brankárov v okresných súťažiach. Aktívna rozohrávka. Vybiehanie proti súperom. Zakladanie protiútokov dlhými hodmi. Boxovanie ťažkých lôpt do bezpečia. Dirigovanie obrancov.

„Raz som mu hovorila – Lev, prosím ťa, už toľko nekrič na tých obrancov. Bolo mi ich ľúto,“ vravela Jašinova manželka.

Keď k tomu pridal fantastický pohyb na čiare i v pokutovom území, čítanie hry a niekoľko neuveriteľných zákrokov, na MS 1958 vo Švédsku sa zrodila legenda o Čiernom pavúkovi.

Bola to narážka na jeho rýchle ruky aj nohy, ktoré boli všade – ako tie pavúčie – i na štýl obliekania. Do bránky chodil zásadne v tmavomodrých šortkách, drese aj baretke.

Televízne kamery, ktoré prvýkrát v histórii snímali futbalový šampionát, neodhalili rozdiel medzi čiernou a tmavomodrou. Určite však ukázali, aká obrovská je priepasť medzi brankárom Sovietskeho zväzu a ostatnými.

„Jašin je jedinečný brankár 20. storočia,“ chválila kamaráta Čierna perla z Mozambiku Eusébio. „Už navždy bude jednotkou,“ pridal sa Pelé.

Chytal po dvoch otrasoch mozgu

Potvrdzujú to aj fakty. Jašin sa v roku 1963 stal držiteľom Zlatej lopty. Je prvým i posledným brankárom, ktorý sa tejto pocty dočkal.

Čo tomu predchádzalo?

V prvom rade to boli skvelé výkony v reprezentácii pri víťazstve na OH 1956 v Melbourne, zlato na historicky prvých ME o štyri roky neskôr. Svoju rolu však zohrali aj smolné MS 1962 v Čile.

Jašin na súboj s Kolumbiou (4:4) nastúpil po dvoch otrasoch mozgu a góly inkasoval po školáckych chybách. Keď sa Sovieti vrátili do vlasti, vítal ich transparent s veľavravným popisom: Jašin skonči, je čas užiť si dôchodok.

„Boli to najťažšie dni môjho života,“ reagoval.

Nasledujúci rok mu vyšiel náramne. V 27 súťažných zápasoch inkasoval iba sedem gólov. Navyše, v tom čase oslavoval anglický zväz FA storočnicu. Usporiadal zápas ako hrom. Anglicko proti zvyšku sveta. Jašin nastúpil v základnej zostave a predviedol viacero výborných zákrokov.

„Sovietsky obor je najlepší zo všetkých,“ ohlasoval France Football víťaza svojej ankety.

Z Jašina ho urobila nielen Zlatá lopta, ale aj viac ako 270 čistých kont či 150 chytených pokutových kopov a päť majstrovských titulov s Dynamom. Pomáhali mu aj veci, ktoré sú pre dnešných profesionálov neprípustné.

„Bol som schopný vyfajčiť denne aj pol krabičky. Pred každým zápasom som si musel jednu zapáliť, aby som zredukoval stres. A potom som si dal pohárik, aby alkohol prebral moje svaly,“ odkryl tajomstvo životosprávy.

Alkohol i cigarety mali neskôr za následok, že v roku 1986 prišiel o jednu zo svojich „ôsmich pavúčích“ nôh. O štyri roky neskôr podľahol rakovine žalúdka.

„Navždy zmenil rolu brankára. Z postávajúceho čudáka sa stal kľúčový muž. Vďaka pokrokovému mysleniu hrali Sovieti vždy dvanásti proti jedenástim,“ napísal France Football.

Aké posolstvo chcel Jašin zanechať nasledovníkom?

„Každý brankár, ktorý dostane gól, musí prežívať muky. Ak ich necíti, je koniec. Pretože už nezáleží na tom, čo dokázal v minulosti. V tej chvíli totiž stratil budúcnosť.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pelé #Eusébio #Lev Jašin #najlepší brankári