Dnes tvrdí, že sa nechal obalamutiť. Odvtedy vie, aké dôležité je mať niekoho, kto mladému futbalistovi poradí a pomôže. Branislav Jašurek (37) je majiteľom firmy Fair Sport a úspešným futbalovým agentom.
Patrili ste k talentovaným útočníkom. Prečo ste nedosiahli viac?
Mojimi spoluhráčmi v národnom tíme boli Robo Vittek, Stano Šesták a ďalší. Bolo to obdobie, keď sa začínali odchody mladých Slovákov do zahraničia. Prestúpil som ako jeden z prvých do juniorskeho nemeckého tímu Bayeru Uerdingen. Zlákali ma peniazmi. Veľký vplyv na moju kariéru mali agenti a riadili ju otrasne. Ako začínajúci futbalista som bol v najlepšej jedenástke ME a po ôsmich rokoch som hrával za AS Trenčín, ktorý vypadával z ligy. Takže niečo asi nebolo v poriadku.
V Nemecku ste nehrávali?
Futbalovo to bolo celkom v poriadku, ale trápil som sa ľudsky, mentálne. Predtým som už bol členom áčka Žiliny. Neuvedomoval som si všetky súvislosti, nepoužívali sa toľko mobily a internet, nemal som dosť informácií. Volali mi mnohí ľudia a chceli byť mojimi manažérmi. Napokon som sa rozhodol pre renomovanú nemeckú firmu. Uveril som, že sú pre mňa lepší ako môj žilinský klub, ktorý ma od šiestich rokov vychoval. A že ja som viac ako klub. Oklamali ma. Išlo iba o ich zisk.
Koľko ste mali rokov?
Presvedčili ma, že odísť do cudziny v sedemnástich je to najlepšie, čo môžem urobiť. Ale nebolo to úspešné obdobie, jediným plusom bolo, že som sa naučil po nemecky. Po dvoch rokoch som sa vrátil – do tretej ligy. Rozhodol som sa, že budem hrávať za Kysucký Lieskovec a po maturite študovať na vysokej škole.
Ale pokračovali ste aj vo futbalovej kariére, dokonca opäť v zahraničí…
Kysucký Lieskovec postúpil do druhej ligy a ja som sa stal najlepším strelcom. Stále som mal len dvadsať. Využil som ponuku do Lotyšska, do FC Ventspils, čo bol v tom čase väčší klub ako naše. Tri roky som strávil v Pobaltí, zahral som si aj v Žalgirise Vilnius. Nasledovalo pôsobenie v Dukle Praha a prestup do Trenčína. Prvý raz som sa ocitol v slovenskej lige. Mal som dvadsaťšesť, splnilo sa mi niečo, po čom som túžil na začiatku kariéry. Lenže potom som zo dňa na deň musel skončiť.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Vyradilo vás zranenie?
Bol som v Trenčíne na zdravotnej prehliadke a odhalili mi genetickú srdcovú chorobu, hypertrofickú kardiomyopatiu. Vyvíja sa a až neskôr sa dá rozpoznať. Futbal mi zakázali, okamžite. Bol to šok. Zavolal som môjmu agentovi Alojzovi Sommerovi. Aký máš plat v Trenčíne? Dvaapoltisíc eur? Za tie peniaze môžeš u mňa robiť v agentúre, navrhol mi. Žiaľ, o pol roka zomrel. Bol na Malte, práve sme riešili prestup Jozefa Piačeka z Rigy do Žiliny. Tešil sa, že sme to uzavreli, smial sa. O tri hodiny mi volal jeho syn, že dostal infarkt…
Minulý mesiac ste vybavili prestup Lobotku, ktorý sa stal najdrahším slovenským futbalistom. Znamená to, že aj vy ste zarobili zo slovenských agentov najviac?
Ku skúseným borcom, akými sú Juraj Vengloš či Karol Csontó, mi ešte zopár eur chýba…(smiech). Oni sa podstatne dlhšie pohybujú v tomto biznise.
Koľko prestupov ste už urobili?
Môj spoločník Pawel Zimonczyk rád hovorí o číslach, to nie je úplne moja parketa, ja sa viac venujem futbalovým otázkam. Tvrdí, že sme urobili 150 prestupov a naša firma Fair Sport zastupuje aktuálne asi 150 hráčov.
Ktorý prestup vám dal najviac zabrať?
Jednoznačne Lobotkov. Najmä preto, že Celta nepotrebuje predávať a Neapol nemá toľko peňazí ako Juventus…
Dohoda sa však zrodila. Museli ste aj vy v niečom zľaviť?
Bral som túto situáciu veľmi osobne, hoci biznis je neosobný… Mám s predstaviteľmi Celty Vigo nadštandardný vzťah a Stanko je ako môj brat. Musel som sa postaviť na stranu brata proti priateľom. Bol som nepríjemný a tvrdý a boli chvíle, keď som zašiel absolútne za hranice, ktoré by som inak nikdy neprekročil. Ale nebudem to konkretizovať…
Rokovali ste aj priamo s majiteľom Neapola Aureliom de Laurentiisom?
Stretli sme sa, aj s jeho synom, ale Neapol má ľudí, ktorí sa prestupom venujú. Urobili fantastickú prácu. Presvedčili de Laurentiisa na kroky, ktoré sa zdali na začiatku nereálne. Mám pocit, že zaplatil viac, ako si pôvodne myslel, že zaplatí (smiech).
Ako je agent odmeňovaný, berie si percentá z prestupovej sumy, alebo má vopred stanovenú sumu? Existujú vôbec pevné pravidlá?
Existujú predpoklady, ako by to malo fungovať. Ale je to vždy individuálne, pri každom prestupe inak, je to súčasť vyjednávania. Niekedy treba ustúpiť a nezobrať si z prestupu nič.
To sa vám tiež stalo?
Veľakrát. To súvisí s našou filozofiou vo firme. Nepočítame si odrobené hodiny, toto nie je klasická práca. Poviem príklad. Do Žiliny prichádzal Robert Mazáň z Bialsko-Bialej. Zabezpečili sme celý transfer, ale ani nám nezišlo na um, aby sme si zobrali províziu. Chápeme, že v takomto okamihu klub pomáhal nám. Žilina by si bez Mazáňa poradila, ale on by to mal dosť ťažké. Každý prestup je samostatná história. Agent môže posunúť talentovaného chlapca do anglickej akadémie, zinkasuje za neho zopár desaťtisíc eur. Z pohľadu bežného človeka sú to solídne peniaze. Ale ja to neurobím.
Prečo nie?
Lebo viem, že to nie je najlepšia cesta. Radšej ho nechám v slovenskom klube a ak na to má, musí čo najskôr hrať mužský futbal. To je absolútne zásadné. Talentovaný Pastorek je v druholigovej Podbrezovej, hoci v šestnástich odišiel do Aston Villy. Jeho vrstovník Oravec zostal v Trnave a dnes je už v americkej MLS. Pýtame sa, kde sú mnohé veľké talenty, ktoré odišli do talianskej Primavery? Futbalová verejnosť to ani netuší, nepozná ich. Odišli príliš skoro. V základnej zostave reprezentácie hrávajú len dvaja futbalisti, ktorí absolvovali zahraničné akadémie – Rusnák a Mak. Ostatní sa stali legionármi zo slovenskej ligy. To sú fakty.
Foto: Archív Branislava Jašurka
Vy neraz obhajujete slovenskú ligu…
Nie sme na tom tak zle, ale je mi jasné, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť. V podmienkach, keď klub dostáva zo všetkých práv dovedna 90-tisíc eur, je pre mňa nepochopiteľné, že ešte prežíva. Výborne poznám aj poľskú scénu, kluby tam berú z televíznych práv tri milióny eur, a predsa mnohé krachujú.
Spomenuli ste agentov, ktorí vám nepomohli. Čerpáte zo zlých skúseností vo vašej práci?
Jednoznačne. Moja zásada je, že pre talentovaných futbalistov je dobré zostať doma a hrať najskôr slovenskú ligu. Presviedčam aj rodičov, že je skoro, aby pätnásť či šestnásťroční chlapci odchádzali do cudziny. To je vážny zásah do ich vývoja, ak to spravia, musia byť na zmenu perfektne mentálne pripravení. Naša liga vychovala futbalistov pre Inter Miláno, Neapol, Borussiu Mönchengladbach, Feyenoord a iné kluby.
Čo je pre vás ako agenta najdôležitejšie?
Absolútne rozhodujúci je môj vzťah s hráčom, žijem s ním. Usilujem sa pôsobiť inak, ako som to skúsil s mojimi agentami. Každý podpisuje s hráčom zmluvu, splnomocnenie a podobne. Zažil som polročné obdobie, keď som nemal s Lobotkom nič na papieri, nijakú dohodu.
Nikdy ste na to nedoplatili, nijaký hráč vás nepodrazil?
Nikdy. Jediný hráč, ktorý mi oznámil, že nechce pokračovať v spolupráci, bol Robo Mazáň. Vybavil som mu prestup do Celty, čo som pokladal za úspech, on možno za zlý krok. Ale zostali sme kamaráti, sme v kontakte. Len nie je medzi nami kontrakt. Ale mám pocit, že keď bude prestupovať, obráti sa opäť na mňa…
Tréneri a funkcionári sa zavše domnievajú, že sa manažéri priživujú na úkor hráčov či klubov. Ako to vnímate?
Každý má právo na názor. Ale platí, že ľudia sa často vyjadrujú k tomu, čomu úplne nerozumejú. Neviem si ani predstaviť, že Lobotka prestúpi z Viga do Neapola bez agenta. Pôjde sa sám ponúkať? Aké peniaze si má pýtať? Kto dohodne podmienky transferu medzi klubmi? To akoby sme chceli jazdiť na aute bez kolies. Agenti sú významní hráči na trhu. Netvrdím, že je všetko spravodlivé. Sú agenti a sú superagenti ako Mino Raiola, Jorge Mendez, Fali Ramadani. Sú už v pozícii, keď ich provízie sú neraz vyššie ako transferové sumy, čo nie je fér. Ale vo futbale vládne voľný trh a ten je spravodlivejší ako nejaké vymyslené pravidlá.
Foto: Archív Branislava Jašurka
V jednej našej debate ste sa však vyjadrili, že nechápete, ako niekto môže zaplatiť za futbalistu dvadsať miliónov. A sumy za prestupy bývajú aj niekoľkonásobne vyššie…
Futbal je biznis, ktorý riadia súkromné spoločnosti a tie majú právo investovať, koľko chcú, aby získali hráča. Ako agent tomu absolútne rozumiem. Ale z pohľadu chalana z Kotrčinej Lúčky, odkiaľ pochádzam, je ľudsky absolútne nepochopiteľné, že platia sumy, ktorými by mohol svet vyriešiť mnohé iné problémy. Toto však nezmením. Môžete veriť, že také sumy by sa neplatili, keby sa to tým, ktorí investujú, nevyplatilo. Vždy sa im to vyplatí.
Aj vyše dvesto miliónov za Neymara?
Klub možno futbalovo neurobil dobrý obchod, ale arabskému šejkovi, ktorý vlastní Paríž St. Germain, mohol priniesť výhody v jeho aktivitách, ktoré ho živia a ktoré pre neho znamenajú podstatne viac. Jednoduchá rovnica vyzerá takto: kúpil za dvesto, predal za sto, stratil sto miliónov. Ale takto to nefunguje.
Čo môže šejk z takejto investície získať?
To neviem, obchoduje, má rôzne záujmy. Keby to nemalo pre neho význam, neurobí to. Nedá asi dvesto miliónov len preto, že chce vidieť Neymara hrať futbal v jeho tíme. Hoci ani to sa nedá vylúčiť. Túto sumu totiž vníma úplne inak ako my. Pre neho je to prestížna vec. Lebo aj futbal je mimoriadne prestížny.
Urobili ste za desať rokov aj prestupy, s ktorými ste neboli spokojný?
V začiatkoch som vybavil prestup Roba Ježa zo Žiliny do Gornika Zabrze a stále to považujem za moju najväčšiu manažérsku chybu. Nie z pohľadu hráča, myslím, že pre Roba to bola pozitívna zmena. Ale z pohľadu môjho ďalšieho pôsobenia v tejto brandži. Zachoval som sa ako typický nenásytný agent, ktorý kvôli obchodu obetoval vzťah s klubom, v ktorom vyrástol.
Hovoríte o žilinskom MŠK?
Áno, ale na obhajobu musím dodať, že som to neurobil úmyselne. Stalo sa to preto, lebo som ešte nechápal, ako trh funguje. Teraz to už viem. Ako agent musím urobiť pre naše kluby čo najlepší obchod. Nie je správne, ak počkáte na koniec hráčovej zmluvy, potom mu nahovorite, že je najlepší na svete, predáte ho a zoberiete províziu. To bol sčasti Ježov prípad. Teraz chápem svoju úlohu inak ako pred desiatimi rokmi.
V čom ste zmenili názor?
Vždy som si myslel, že najlepšie je mať voľného hráča. Teraz viem, že ideálne je mať výborného hráča s trojročnou zmluvou. Aby sme ho predali za čo najvyššiu sumu. Peniaze prídu späť do slovenského futbalu. Ten ma živí. Čím bude slovenský trh väčší a silnejší, tým lepšie. Bez trhu, schopného investovať do mladých hráčov, to nejde. Veľakrát sa stane, že mám výbornú ponuku pre klub, ale hráč nesúhlasí, takže obchod padne. Ale býva to aj naopak. Výbornú ponuku má hráč, ale nie je ideálna pre klub. Vtedy hráčovi vysvetľujem, prečo by mal byť lojálny ku klubu, kde vyrastal.
Mimochodom, ste Žilinčan a často zastupujete hráčov MŠK. Ako vychádzate s jeho majiteľom Jozefom Antošíkom?
Veľmi dobre. Uznávam ho. Bez neho by žilinský futbal nebol určite tam, kde je.
Najvyššiu prestupovú sumu za Slováka zaplatil Neapol za Lobotku. Ale najdrahší bude Škriniar, ak sa rozhodne prestúpiť. Za neho vysolia aspoň 50 miliónov…
Za 50 miliónov ho Inter v živote nepredá, bude to určite viac. Škriniar je v súčasnosti najdrahší slovenský hráč. Viem o konkrétnej ponuke a tá bola 65 miliónov eur. S Milanom sme kamaráti, ale nezastupujem ho.
A chceli by ste ho zastupovať?
Podľa mňa by ho chcel zastupovať každý. Aj Mino Raiola či Jorge Mendez. A ja tiež (smiech). Škrinar a Lobotka sú v rovnakom veku, veľké talenty, je možné, že jeden z nich prestúpi v budúcnosti za rekordnú sumu. Ale pokojne môžu dohrať aj v kluboch, kde sú. A budú spokojní ako Marek Hamšík. Pre mňa je Hamšík najlepší slovenský futbalista v histórii a pritom nikdy nebol najdrahší. Nemeriam kvalitu hráča tým, aký je drahý.