Je šesť miliónov za Andraža Šporara málo, alebo veľa?
„Vo futbale neexistuje dobrý obchod, ale iba väćšie a menšie straty. Ten, kto na Slovensku financuje nejaký šport, si musí byť vedomý, že hádže peniaze do studne,“ pripustil v rozhovore pre televíziu Hospodárskych novín mecenáš Slovana Ivan Kmotrík st.
„Avšak to, čo dnes investujeme do športu, sa nám o 20–30 rokov vráti v zdravotníctve, alebo v zdraví mládeže. To jediné má zmysel. Na športe na Slovensku nikto nezbohatne,“ podotkol.
Prečo je to tak? Dôvodov je vraj niekoľko, ten najdôležitejší je však ten, že Slovensko je malý trh. „A je finančne aj marketingovo poddimenzované. Nemôžeme sa nielen že porovnávať s výspelými, ale ani so susednými krajinami. V Maďarsku sa rozdá na televíznych právach 15–20 miliónov eur, len samotná Legia Varšava dostane v Poľsku dvanásť miliónov. U nás? Tu sa rozdá pár stotisíc,“ zamyslel sa.
Veľké ambície v klube belasých zostávajú.
„Pokiaľ chceme na Slovensku udržať akú-takú kvalitu, musíme vedieť obstáť hrať proti tímom z Bukurešti, Sofie, Ludogorca, či Trondheimu. Pokiaľ na to nebudeme mať káder, tak celý slovenský futbal pôjde dole,“ poznamenal Kmotrík st.
A prečo je drvivá väčšina hráčov Slovana zo zahraničia? Odpoveď je jednoduchá. Legionári sú oveľa lacnejší. „Slovinca vieme mať za sto tisíc, podobného Slováka nám chcú predať štyrikrtát drahšie len preto, že sme Slovan,“ vysvetlil.
Za štadiónom si stojí. Aj za jeho cenou. Tvrdí, že aj tak bol lacný. „A predodvšetkým je výkladnou skriňou Bratislavy a celého Slovenska. Je celkom reálne, že na Tehelnom poli sa raz odohrá Superpohár (súboj víťazov Ligy majstrov a Európskeho pohára, pozn. red.). Mohlo by sa to podariť v priebehu dvoch rokov,“ dodal.